12765
07.04.2017
Osobnosť v obci zistíte najjednoduchšie, keď sa spýtate v reštauračnom zariadení.
Obecný úrad v rakúskych mestách organizuje tzv. „Flurreinigungsaktion“. Táto akcia je organizovaná prevažne v rovnakom čase, príchodom jari.
Obyvatelia obce sa ráno stretnú a upratujú okolie, kde bývajú. Rozdelia si obec a každý na jemu vyhradenom mieste zbiera smeti. Obecný úrad uvoľní finančné prostriedky, aby pohostil tých, ktorí obetujú svoje sobotné dopoludnie.
Počet týchto ľudí, záujem vlastných obyvateľov, najskôr zistíte, ak sa spýtate krčmára. Pretože po tejto akcii, sa vždy všetci stretnú v jednom podniku. Zvyčajne v tom istom podniku každý rok.
V jednej malej rakúskej dedine s počtom asi 2500 obyvateľov, sa vždy v rovnakom období, dávali v čase obeda na stoly rezervačné tabuľky.
Majiteľ podniku, ktorý je zároveň aj obsluhujúcim čašníkom sledoval, ako rokmi pri organizovaní tejto akcie klesá počet objednaných jedál. Klesal aj jeho príjem. Z roka na rok. Najskôr 50, o rok neskôr už len 30. Až to nakoniec skončilo pri jednom stole, kde sa pomestilo 9 ľudí.
V tom roku sa konali voľby starostu. Každý bol zvedavý, aký bude ten nový. Bol mladší, a to podstatne, ako bývalý, odchádzajúci. Väčšina v obci chcela zmenu. Ale ako to dopadne, čo táto zmena prinesie, to nikto netušil.
Rok sa míňal, prišla zima, Vianoce. Nejak to ubehlo.
A prišla jar.
Majiteľovi podniku zvonil telefón. Prišla objednávka:
„Prosím, rezervuj nám celý podnik. Tento rok nás bude okolo 110 ľudí.“
To bol obrat!!!
Čo sa vlastne stalo?
Nikto nebol zvedavejší ako hostinský. „Dedinská FBI“ fungovala. Informácia prišla, a to veľmi zaujímavá.
V Rakúsku sú podporované rôzne spolky. Mladí aj starí sa združujú podľa toho, aká „vášeň“ ich spája. Ľudia sa združujú v spolkoch. Medzi požiarnikmi, hudobnou kapelou. Funguje tu kartársky spolok, alebo spolok milovníkov internetu. Skrátka, čokoľvek si len viete predstaviť.
Nový starosta urobil jednu vec. Zavolal si vedúceho každého takéhoto spolku a povedal:
„Je mi jedno ako to zariadite! Ale každý jeden z vás zorganizuje zo svojho spolku aspoň 5 ľudí, ktorí sa tohto jarného upratovania zúčastnia!“
Viac nepovedal. Nemusel. Hanba fackovala každého jedného.
Napriek tomu, že bola táto akcia organizovaná pre obec, každý z nich radšej zostal doma. Jednalo sa o ich okolie, prostredie, v ktorom sa hrali ich deti, a predsa sa našla dobrá zámienka, prečo neprísť a nezúčastniť sa.
Odkedy to nový starosta zaviedol, je to nová tradícia v obci. Každú jar sa stretnúť, zabávať sa a poslúžiť komunite. Teraz to robia pravidelne, je ich každým rokom viac a dobre sa pri tom bavia. Lebo zistili, že spolu dokážu viac! A hoci každý klub „poskytne“ len niekoľko členov, v konečnom súčte je to ohromujúce číslo, ktoré prináša vynikajúci výsledok!
Ako tento príbeh súvisí s číslom, ktoré som uviedla hore?
Číslo 12 765 je číslo, ktoré nájdete na facebookovej stránke Infovojny. Sú to ľudia, ktorí klikli na tzv. „páčik“, alebo ak chcete „like“ a tým sa stali súčasťou komunity Infovojna.
Je to komunita, ako každá iná.
Všetci počúvame večer čo večer Norberta Lichtnera s jeho hosťami. Väčšinu času teda s Ľubom Huďom, ale niekedy sa tam mihne aj niekto iný. Osobne som vďačná za reláciu s pánom Murínom. Áno, som! Po tejto relácii totiž viem, koho knihu si určite NEKÚPIM! Pretože odmietam finančne podporovať človeka, ktorého prejav mi bol vrcholne nesympatický a jeho názory nezdieľam!
Na to, aby sa mohlo pokračovať v týchto reláciách, aby sme si MY mohli na základe Infovojnou poskytnutých faktov vytvoriť VLASTNÝ a nie susedov NÁZOR, je potrebná finančná podpora tohto projektu. Každý z nás poskytuje toľko, koľko môže. Nikto neočakáva, aby to financoval jeden človek. Hoci dodnes to Noro robí (si myslím, zase, ako vždy, je to môj názor!!!).
Ak by každý z nás, každý člen tejto komunity poskytol čo i len 1 euro mesačne, týchto relácií by mohlo byť podstatne viacej. Pretože matematika nepustí: 12 765 členov x 1 euro = 12 765 EUR!
Niekedy sa aj to jedno euro zdá veľa. Áno, sú rodiny, ľudia, pre ktorých je aj táto suma veľká. Ale skúste sa zamyslieť nad tým, koľkokrát sa vám už stalo, že ste večer otvorili peňaženku a ani za nič ste si nevedeli spomenúť, kam ste „dali“ päť, desať, dvadsať eur. Stáva sa, že sa „rozkotúľajú“!
Prečo to píšem? Lebo pondelok 3. apríla 2017 nebola „Informačná vojna“! Chlapci boli unavení, lebo „lietali“ po Slovensku autom (nie každý z nás má k dispozícii vládny špeciál, Vážení!). V ten večer som sa pristihla, že mi niečo chýba. Keď som sa už asi 5x pozrela na hodiny, zistila som, že je to absenciou tejto relácie. Úprimne sa vám priznám, že ma to celkom prekvapilo a bola som sklamaná. No zároveň som si uvedomila, že tento pocit by som nechcela zažiť znova.
Možno sa tento pocit objavil aj u vás. No ak sa nám nepodarí spojiť, raz sa na hodiny budeme pozerať všetci, a potom s hrôzou zistíme, že to ticho v éteri nie je preto, lebo chalani lietajú a stretávajú sa s fanúšikmi, ale preto, lebo už „dovysielali“.
Neviem ako vy, ale ja by som sa bez tohto pocitu a paniky z ticha v éteri celkom zaobišla. Je len a len na nás, ako to s týmto projektom bude pokračovať ďalej. Lebo TOTO máme nielen v rukách a v peňaženke, ale hlavne v hlave!
Ešte raz teda zopakujem: Je to komunita, ako každá iná. No niečím je predsa len výnimočná:
Bez nás neprežije!
Judita L.
