Advokát JUDr. Ribár: Pravda o zmenách v polícii a o (ne)plánovanom odchode Štefana Hamrana

31.10.2023 10:15
Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár vo svojom článku komentoval rozhodnutie nového šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka o dočasnom pozbavení šiestich príslušníkov Policajného zboru SR výkonu štátnej služby aj o odvolaní Štefana Hamrana z funkcie policajného prezidenta.

Prvé kroky nového ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zožali v posledných dňoch veľkú mediálnu pozornosť a aj kritiku. Je však táto kritika oprávnená? Pozrime sa na fakty...

1. Prečo nový minister vnútra odvolal Štefana Hamrana, keď mal o 3 dni odísť sám?

Štefan Hamran hovoril posledné týždne o tom, že si podal žiadosť do civilu ku koncu októbra a opúšťa nielen kreslo policajného prezidenta, ale aj policajný zbor. Kroky nového ministra, ktorý ho len 3 dni pred jeho plánovaným odchodom odvolal z funkcie tak vyvolali rozpaky. „Veď predsa by o pár dni odišiel aj sám!“ znelo z úst kritikov.
Pravdou však je, že Štefan Hamran túto žiadosť na ministerstve nepodal, hoci to verejne vyhlasoval, uviedol nový minister vnútra Šutaj Eštok. Žiadosť podaná teda nebola. Prečo? Podľa zdrojov zo samotného ministerstva vnútra sa Hamran vyjadroval v tom duchu, že si chce do konca roka vyčerpať dovolenku, aby sa mu tento čas zarátal do výsluhového dôchodku... Z toho vyplýva, že kroky ministra boli logické a čakať do konca roka len preto, aby Hamran v policajnom dôchodku dostal viac peňazí, nedávalo zmysel.

2. Mohol nový minister vnútra odvolať policajtov, ktorí získali ochranu?

Minister postavil mimo službu aj vyšetrovateľov NAKA a operatívnych pracovníkov „našich chlapcov“, ktorí boli podľa medializovaných informácií pod ochranou Úradu pre ochranu oznamovateľov. V médiách sa v súvislosti s jeho krokmi hovorilo, že konal nezákonne, keďže o zmenách tento úrad neinformoval.

Hoci dnes všetci spomínajú zákon, ktorý im takúto ochranu za bežných okolností poskytuje, v minulosti sa zabudlo na iný zákon... Na zákon o štátnej službe. Ten hovorí, že v prípade, ak je policajt obvinený, zo zákona musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

Štefan Hamran tak v minulosti nespravil, nakoľko obvinenie vyšetrovateľov NAKA považoval za nedôvodné.

Nech ho vnímal akokoľvek, zákon jasne hovorí, že k postaveniu mimo služby dôjsť MUSÍ. O výnimkách sa v zákone nedočítame.

V prvom rade teda zákon porušil Štefan Hamran, keďže ho úplne odignoroval. Nový minister tak po príchode do svojej funkcie nemal na výber, nakoľko by nepostavením vyšetrovateľov mimo služby sám porušoval zákon.

Ich postavením mimo služby bol len napravený nezákonný postup Hamrana v minulosti. Situácia je tak hneď jasnejšia a nie taká jednostranná, ako sa to niektorí snažili vykresliť.

Otázkou ostáva, a verím, že sa na to niekto v budúcnosti pozrie, či vôbec policajti mohli z povahy svojej funkcie získať status chránených oznamovateľov. Javí sa totiž, že išlo o účelový krok.

Veď si len skúsme predstaviť, čo by sa stalo, ak by takýto status získal napríklad taký minister XY, či vysokí štátni funkcionári XX a YY. Namiesto písmeniek si napríklad dosaďte mená funkcionárov, s ktorými krokmi ste v minulosti nesúhlasili. Takáto predstava sa vám asi nepáči. Aj preto je potrebné apelovať na dodržiavanie zákonov a netolerovať zneužívanie štátnych orgánov na zabetónovanie sa vo funkciách.

O tom, či minister Šutaj Eštok mohol postaviť vyšetrovateľov mimo službu, alebo nie, sa viac dozviete TU.

Autor: JUDr. Martin Ribár - advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov až doživotie. Policajti ho zadržali v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. ŠTS ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd SR. Prokurátor ÚŠP podal na Martina Ribára koncom apríla 2021 obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.



Zdroj: Facebook Za právny štát / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Marcela Laiferová o vnútornom pokoji ako kľúču ku šťastiu, živote, ktorý nám dáva zmysel, odvahe snívať a o tom, prečo je dôležité nebáť sa naplniť vlastné túžby, o zodpovednosti seba samého za vlastný život, o rovnováhe medzi srdcom a mysľou, ale aj o tom, ako funguje energia myšlienok. Poukazuje tiež na prepojenie astrológie s medicínou a kvantovou fyzikou, ale aj na to, ako sa navzájom všetci ovplyvňujeme. Rok 2026 v znamení Merkúra bude o úspešnom riešení aktuálnych problémov aj o sústredení sa na podstatné veci

VIDEO: Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sa v Berlíne uskutočňujú medzi Ukrajinou a USA, podľa Juraja Blanára napredujú. Šéf slovenského rezortu diplomacie tvrdí, že ministri zahraničia členských štátov EÚ sú veľmi opatrní ohľadne plánu eurokomisie použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny. Dodal, že Slovensko konfiškáciu ruského majetku nepodporí. Čínu označil za rýchlo rozvíjajúcu sa strategickú krajinu pre celý svet a upozornil, že onedlho bude ekonomicky najsilnejším štátom na svete

VIDEO: „Rok 2026 bude rokom, kedy sa v Európe odohrá to, čo sa v nej odohralo v roku 1848,“ predpovedá profesor Peter Staněk s tým, že tentokrát nepôjde o boj za národné oslobodenie, ale o niečo zásadne iné. Pripomína, že súčasný svet vedú „elity“, ktorých inteligencia je extrémne nízka, nerozumejú aktuálnej geopolitickej situácii a nechápu žiadne súvislosti. Poukazuje však aj na to, že spoločnosť je rozdelená a časť ľudí sa obáva zásadnej zmeny. Varuje tiež pred nástrahami umelej inteligencie a upozorňuje na čínsku „Bielu knihu“, v ktorej sa píše, že prežitie ľudskej rasy závisí na potrebe zachovať diverzitu jednotlivých národov, kultúr a civilizačných modelov

VIDEO: Robert Fico priblížil detaily ohľadne dlhoročnej kriminalizácie strany Smer zo strany politicky aktívneho prokurátora zrušeného ÚŠP Vasila Špirka, ktorá siaha ešte do obdobia pred rokom 2020. Premiér sa zároveň pýta Maroša Žilinku, či boli dôsledne vyšetrené trestné oznámenia, týkajúceho sa nielen falšovania dôležitého dokumentu, ale aj násilia zo strany tohto prokurátora voči vlastnej manželke a či človek s takouto povesťou má pracovať na generálnej prokuratúre