„Ak sa Ukrajina pokúsi získať Krym, nastane pre ňu súdny deň,“ varoval klaunov v Kyjeve bývalý ruský prezident Medvedev
17.07.2022 19:21
Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu označil za "systémovú hrozbu" skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský.
"Ak sa ktorýkoľvek štát, či už Ukrajina alebo členské krajiny NATO, domnieva, že Krym nie je ruský, potom je to pre nás systémová hrozba," povedal Medvedev ruským veteránom z druhej svetovej vojny.
"Ide o priamu a výslovnú hrozbu, najmä vzhľadom na to, čo sa stalo na Kryme. Krym sa vrátil k Rusku," dodal.
Medvedev to povedal deň po tom, ako predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj povedal, že Krym by mohol byť terčom amerických salvových raketometov HIMARS, ktoré Kyjev nedávno rozmiestnil na boj proti ruským inváznym silám, píše Reuters.
V rozhovore pre ukrajinskú televíziu Skibickyj povedal, že Moskva na ukrajinské územie útočí z Krymu a Čierneho mora, a preto sú to opodstatnené vojenské ciele. Pripomenul, že väčšina sveta považuje Krym za súčasť ukrajinského územia.
Polostrov Krym je pre Rusko strategicky dôležitým územím, keďže tam sídli veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole, pripomína Reuters.
Ak sa Ukrajina pokúsi získať Krym vojenskou cestou späť, "nastane pre ňu súdny deň", pohrozil aj na stretnutí s veteránmi vo Volgograde Medvedev.
"V prípade, že k niečomu podobnému dôjde, príde pre nich okamžite súdny deň, veľmi rýchly a drvivý. Ukryť sa bude veľmi ťažké," povedal Medvedev.
Medvedev tiež vyhlásil, že "klauni" na Ukrajine "opakovane vystupujú s nejakými oznámeniami a snažia sa vyhrážať napadnutím Krymu".
Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč uviedol, že "akonáhle sa objaví prvá technická možnosť", cieľom útokov sa stane Kerčský most, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom.
Rusko anektovalo Krymský polostrov po referende, ktoré sa tam uskutočnilo v marci 2014.
Medvedev sa počas svojho prezidentského mandátu v rokoch 2008 až 2012 prezentoval ako reformátor, ktorý chce zlepšiť vzťahy so Západom. Od tohtoročného 24. februára, kedy Rusko začalo vojenskú agresiu na Ukrajine, sa však prejavuje ako hlučný zástanca tvrdej línie, poznamenala agentúra Reuters.
Zdroj: hnonline.sk / ta3.com
