Ako chutí výhra vo voľbách
22.12.2015
Martin Bubelíny
Madrid 21.decembra 2015 - V Španielsku sa túto predvianočnú zlatú nedeľu konali dlhoočakávané parlamentné voľby. Víťazom volieb je doterajšia vládnuca Ľudová strana (PP) so ziskom 28,72% hlasov čo jej v 350 člennom kongrese zabezpečuje 123 kresiel. Na druhom mieste sa so ziskom 22,01% hlasov umiestnila Socialistická strana (PSOE) s počtom mandátov 90. Na treťom mieste skončila s 20,66% hlasov formácia PODEMOS, ktorá bude mať v parlamente 69 poslancov. Nasleduje strana Ciudadanos (C´s), ktorej 13,93% hlasov vystačilo na 40 parlamentných kresiel. Zostávajúcich 28 poslancov patrí do regionálnych, väčšinou národne orientovaných strán v Katalánsku, Baskicku a na Kanárkych ostrov s výnimkou 2 poslancov, ktorých získala kedysi tretia politická sila Izquierda unida ( Spojená ľavica), ktorá išla do tohtoročných volieb pod značkou Unidad Popular en Común.
Pyrrhovo víťazstvo
Hoci technicky je víťazom volieb PP, v novom parlamente nemá zabezpečenú dostatočnú väčšinu pre zostavenie vlády. Predseda strany a odchádzajúcej vlády, Mariano Rajoy pred členmi a sympatizantami strany po sčítaní takmer 100% hlasov o polnoci 21. decembra prehlásil, že sa pokúsi o sformovanie vlády. Otázne je s kým, keďže jeho možný spojenec C´s získal len 40 hlasov čo jemenej ako sa očakávalo a PP to nepostačuje na zabezpečenie potrebnej väčšiny 176 hlasov. Otvára sa teda otázka koho PP osloví ako možných koaličných partnerov, či bude hľadať iba podporu pre zostavenie menšinovej vlády alebo sa bude snažiť o získanie pohodlnej väčšiny. Bude sa snažiť PP o vytvorenie veľkej koalície s PSOE, do ktorej by sa prípadne začlenila aj nová formácia C´s ? Momentálne je ťažké odpovedať na túto otázku, no táto možnosť tu existuje, keďže medzi politickým establishmentom badať prinajmešom rešpekt z nástupu PODEMOS. Predseda PSOE, Pedro Sánchez bude musieť veľmi starostlivo zvážiť ďalšie kroky svojej strany. Na jednej strane bude pravdepodobne čeliť tlaku z bašty PSOE v Andalúzii, aby sa strana stala súčasťou veľkej koalície. Na druhej strane však bude musieť myslieť na to, že za normálnych okolností budú parlamentné voľby opäť o 4 roky a vstup do koalície s PP, by mohol pre stranu znamenať ďalšiu stratu hlasov. PSOE citeľne krváca predovšetkým vo veľkých mestách ako sú Barcelona a Madrid, kde socialisti získali až 4. pozíciu.
Druhou možnosťou je, že sa o zostavenie vlády pokúsi PSOE za predpokladu, že sa nestane súčasťou veľkej koalície. Aj tu však nastáva otázka koho by si socialisti zavolali do koalície. Súčeť ich mandátov spolu s PODEMOS nezabezpečuje potrebnú väčšinu pre vládnutie a tak by socialisti museli osloviť ďalšie menšinové strany pre zabezpečenie potrebnej podpory. Keďže samotné PODEMOS sa v niektorých autonómnych oblastiach prezentoval ako iný subjekt, socialisti by museli v podstate získať podporu až jedenástich politických subjektov, čo je z praktického hľadiska veľmi náročná úloha.
Až sa nepodarí vládu zostaviť žiadnej z dvoch hlavných strán, otvára sa priestor pre predčasné voľby, ktoré by sa konali pravdepodobne v máji budúceho roka.
Je ťažké predpoveďať, ktorý z uvedených troch scenárov sa naplní. No v každom prípade, rokovania o zostavení novej vlády budú náročné a zdĺhavé.
Volanie po zmene
Súčasné voľby však vyslali jasný signál pre tradičné politcké strany. S účasťou 73,2% oprávnených voličov, podávajú verný obraz o tom, že v španielskej spoločnosti sa niečo mení. Je ťažké povedať, kedy tieto zmeny odštartovali, no mnohí dávajú ich štartovaciu čiaru na nedeľu 15. mája 2011, kedy do ulíc španielskych miest vyšli spontánne tisícky ľudí pod heslali „Sí se puede“, „No nos reprezentan“ a „PSOE y PP es la misma m....“ (Je to možné, Nereprezentujú nás a PSOE a PP je to isté h.....poznámka autora: každý čitateľ si určite domyslí, aké slovo nasleduje). Tieto manifestácie vyústili do vzniku hnutia „Indignados“, ktoré počas dlhých týždňov a mesiacov vyjadrovalo svoj odpor voči neoliberálnej politike, úsporným opatreniam na úkor tých najslabších vrtiev obyvateľstva ako aj korupčným škandálom, do ktorých sú namočené tak PP ako aj PSOE. Z hnutia Indignados povstala politická formácia PODEMOS, ktorá je skutočným víťazom volieb, ktoré sa konali túto nedeľu. Hnutie sa po prvý krát vážnejšie prihlásilo o slovo vo vlanajších voľbách do Európskeho parlamentu, kedy získalo 5 mandátov europoslancov. V komunálnych voľbách v máji tohto roku zožalo úspech hlavne vo veľkých mestách. Za všetky spomeniem Barcelonu a Madrid, kde sa aktivistka z hnutia Afectados por la Hipoteca (Zasiahnutí hypotékou) Ada Colau v prípade metropoly Katalánska a bývalá sudkyňa Manuela Carmena v hlavnom meste Španielska stali primátorkami vďaka podpore PODEMOS.
Momentálne je ťažké predpokladať, ktorý zo scenárov po nedeľňajších parlamentných voľbách v Španielsku nastane, no je jasné, že v tejto krajine stranám, ktoré o sebe tvrdia, že sú tradičné a chránia také alebo onaké ustálené hodnoty napravo alebo naľavo od pomyselného stredu odzvonilo a v tých nastávajúcich budú musieť o priazeň voličov poriadne zabojovať.
