Ako hore tak aj dole: Rusko a USA chcú vo vesmíre spolupracovať

20.11.2018
Šéf pilotovaných misií a operácií americkej NASA poznamenal, že skúmanie vesmíru dalo Rusko a Spojené štáty dokopy ako efektívnych partnerov, čo by mohlo byť príkladom aj pre pozemský svet.

Vesmírne agentúry Ruska a Spojených štátov chcú spolupracovať pri vývoji základne na obežnej dráhe okolo Mesiaca.

Informovali o tom v pondelok riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin a šéf pilotovaných misií a operácií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Gerstenmaier.

Obaja predstavitelia sa zúčastnili na konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti 20. výročia fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Zhodne konštatovali, že spolupráca oboch agentúr je naďalej veľmi úzka - aj napriek politickému napätiu medzi Ruskom a USA.

Gerstenmaier poznamenal, že skúmanie vesmíru "nás dalo dokopy" ako efektívnych partnerov, čo by podľa jeho názoru mohlo poslúžiť ako "príklad aj pre pozemský svet".

Ocenil súčasne, že vlády USA a Ruska si uvedomili dôležitosť toho, čomu sa vesmírne agentúry venujú, a neuvalili na ne sankcie a nezatiahli ich do politických sporov.

Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sú napäté vzhľadom na podozrenia z ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016, ako aj pre účinkovanie Ruska vo vojenských konfliktoch na Ukrajine a v Sýrii.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa Rogozinovo meno ocitlo na sankčnom zozname USA. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa však podľa agentúry TASS nedávno dočasne pozastavila platnosť sankcií voči Rogozinovi, takže začiatkom budúceho roku bude môcť pricestovať do USA a oboznámiť sa s technologickými novinkami NASA, prezrieť si rakety Dragon a Falcon spoločnosti SpaceX a navštíviť továreň Boeing.

Rogozin sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k nedávnym problémom, ktoré postihli ruský vesmírny program.

Vysvetlil okrem iného, že Roskosmos nikdy neobvinil astronautov NASA zo zámerného poškodenia plášťa ISS. Rogozin v tejto súvislosti uviedol, že išlo o "bezohľadnú" interpretáciu jednotlivých vyhlásení v médiách.

Rogozin tiež uviedol, že pri vyšetrovaní okolností havárie rakety Sojuz MS-10, ku ktorej došlo 11. októbra krátko po jej štarte z kozmodrómu Bajkonur, sa zistilo, že ju spôsobil úder jedného z bočných blokov prvého stupňa nosnej rakety o blok druhého stupňa pri ich oddeľovaní. Na bloku nefungoval systém odpútania sa od rakety, a to v dôsledku poškodenia príslušného snímača, k čomu došlo ešte pri montáži na Bajkonure, dodal Rogozin.

Na palube rakety Sojuz MS-10, ktorá smerovala k ISS, boli ruský kozmonaut Alexej Ovčinin a astronaut Nick Hague. Posádka vyviazla z incidentu bez zranení a vrátila sa na Zem.

Ako uviedla agentúra TASS, bola to prvá mimoriadna udalosť pri štarte pilotovanej rakety za posledných 35 rokov.

Zdroj: aktuality.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch