Alarmujúce čísla nárastu migrantov prichádzajúcich do Európy. Grécka vláda ide sprísniť pravidlá azylového procesu
23.10.2019
Podľa správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) už počet migrantov, ktorí hľadali azyl v Európe v roku 2019, prekonal minuloročné čísla o 10 percent, uvádza to správa Die Welt.
Vo svojej správe Európsky úrad pre azyl uvádza: „Doposiaľ bolo v roku 2019 podaných viac žiadostí v porovnaní s minulým rokom: od januára do augusta 2019 bolo v EÚ podaných viac ako 456 000 žiadostí, čo je o 10% viac ako v rovnakom období v roku 2018. Väčšina migrantov, ktorí v roku 2019 hľadali azyl v Európskej únii, pochádzali zo Sýrie, Afganistanu, Venezuely, Iraku, Pakistanu, Kolumbie a Turecka. Nemecko, Francúzsko a Španielsko absorbovali drvivú väčšinu týchto migrantov.“
Grécko zaznamenalo počas letných mesiacov enormný nárast počtu migrantov a utečencov. Krajina bola v septembri nútená absorbovať cez 12 000 migrantov, čo je viac ako ktorýkoľvek mesiac v roku 2018 alebo 2019. Zatiaľ sa v tomto roku do Grécka dostalo 46 100 migrantov, oproti 37 300 v predchádzajúcom roku.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v nadväznosti na hrozby tureckého prezidenta Recep Erdogana „zaplaviť“ Európu ďalšími 3,6 milióny ďalších migrantov vyzval NATO, aby zvýšilo svoje námorné hliadky v Egejskom mori, aby sa zabránilo náporu nelegálnych prisťahovalcov pristávajúcich v Grécku.
Masívny počet migrantov
Táto skutočnosť len vyhrotila napätú situáciu na gréckych ostrovoch pri tureckom pobreží, kde je momentálne zhruba 25.000 migrantov, ktorí sú umiestnení prevažne v preplnených utečeneckých táboroch, píše AP.
Na základe dohody medzi EÚ a Tureckom z roku 2016 sú migranti plaviaci sa z tureckého pobrežia zadržiavaní v táboroch na gréckych ostrovoch; ak nepodali žiadosť o azyl, čakajú tam na vrátenie do Turecka. Proces deportácií je však zdĺhavý, zatiaľ čo počet novopríchodzích migrantov do Grécka je najvyšší od dosiahnutia zmienenej dohody.
Grécka vláda v utorok sľúbila, že sprísni pravidlá udeľovania azylu migrantom, rozšíri svoje kompetencie na ich zadržiavanie a zrýchli deportačný proces. Takéto opatrenia Atény avizovali v súvislosti s novým náporom migrantov, ktorému aktuálne čelia, informuje agentúra AP.
Vláda v utorok predložila parlamentu 250-stranový legislatívny balík, ktorý okrem iného počíta so sprísnením kritérií uplatňovaných pri posudzovaní žiadostí o azyl. "Ľudia by mali vedieť, že nemôžu prísť do Grécka, požiadať o azyl a ostať v tejto krajine navždy," uviedol hovorca gréckej vlády Stelios Petsas.
Mimovládky hovoria o porušovaní ľudských práv migrantov
Nová grécka konzervatívna vláda, ktorá je pri moci len tri mesiace, sľúbila zvýšenie počtu utečeneckých táborov v pevninskom Grécku, zároveň však trvá na tom, že ak má nový systém fungovať, potrebné sú aj prísnejšie pravidlá. Ľudskoprávne skupiny však jej navrhovanú legislatívu označujú za príliš reštriktívnu.
"Tento návrh zákona obsahuje niekoľko zásadných zmien, ktoré povedú k potenciálne závažným porušeniam ľudských práv utečencov a migrantov. Množstvo ľudí sa ocitne v (akejsi) šedej zóne bez dokladov a riadnej dokumentácie," uviedlo vo vyhlásení šesť ľudskoprávnych organizácií vrátane gréckych pobočiek Amnesty International a Lekárov bez hraníc (MSF).
Agentúra AP dodáva, že približne 700 migrantov premiestnili v utorok z gréckeho ostrova Samos do prístavného mesta Elefsina ležiaceho západne od Atén, odkiaľ ich prevezú do táborov v pevninskom Grécku. Úradom v Samose sa to však nezdá dostatočné, pričom uvádzajú, že len v pondelok prišlo na ostrov ďalších 200 migrantov.
Zdroj: prehladsprav.sk / sme.sk
