Albánsky exprezident Beriša vyzbrojoval teroristov z UCK
12.04.2017 15:29
V rozhovore pre agentúru Sputnik, srbský právnik Borivoj Borovič povedal, že bývalý albánsky prezident Sali Beriša by mohol byť stíhaný ako spolupáchateľ teroristického činu, a paralelne by podobný prípad mohol byť otvorený v Spojených štátoch, lebo sa zakladá na príslušnej žalobe podanej členmi miestnej srbskej komunity.
Počas 90-tych rokov minulého storočia bola Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) oficiálne považovaná za teroristickú organizáciu, vrátane amerického ministerstva zahraničia. Odborníci sa domnievajú, že tzv. Špeciálny tribunál v holandskom Haagu, ktorý má stíhať vojnové zločiny spáchané bývalými členmi UCK, by mohol otvoriť dvere aj pre trestné kauzy voči ex-prezidentovi Albánska Salimovi Berišovi.
Počas roku 1997, keď bol Beriša prezidentom, bolo z albánskych zbrojných arzenálov údajne ukradnutých stovky tisíc strelných zbraní, milióny nábojov ako aj veľké množstvo mínometov a tony výbušnín.
“Teraz Beriša tvrdí, že to nebolo vlámanie, ale že jednoducho sa rozhodol otvoriť dvere, aby vyzbrojil bojovníkov UCK,” uviedol Borivoj Borovič. Ten v tejto súvislosti upozornil, že sa tak stalo presne v čase, keď členovia UCK začali svoj prvý veľký útok na juhoslovanské armádne a policajné jednotky v Kosove.
“Otvoril som vojenské sklady, aby som poskytol UCK zbrane,” povedal Beriša, podľa Sputniku v nedávnom televíznom rozhovore.
Stevan Djurovič, ktorý bol počas agresie NATO v bývalej Juhoslávii v roku 1999 šéfom srbskej kontrarozviedky v Kosove, povedal, že väčšina táborov UCK bola umiestnená na území susedného Albánska. Dodal, že Beriša organizoval aj financovanie pätnástich výcvikových stredísk UCK v Albánsku, ako aj presun teroristov do Kosova. Djurovič tiež pripomenul, že v týchto výcvikových táboroch pracovali inštruktori z Francúzska, Nemecka, USA a Švajčiarska. Niektorí teroristi, podľa jeho vyjadrenia, cestovali do arabských krajín, aby tam zdokonalili svoje schopnosti. Tieto skutočnosti sú, ako sa vyjadril, dôvodom prečo je skeptický ohľadne medzinárodných reakcií na Berišove vyjadrenia.
Kosovská oslobodzovacia armáda bola z väčšej časti financovaná prostredníctvom kombinácie obchodu so zbraňami, drogami a peniazmi od etnických Albáncov žijúcich v Spojených štátoch, Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku. V rokoch 1995 až 1998 teroristi z UCK zabili stovky srbských policajtov a civilistov a zranili viac ako 600 ľudí.
UCK bola potom v roku 1998 vyškrtnutá z amerického zoznamu teroristických organizácií. Vojna v Kosove medzi albánskou UCK a Juhosláviou (neskôr Srbsko a Čierna Hora) následne vypukla v roku 1999. To viedlo neskôr k bombardovaniu srbských síl Severoatlantickou alianciou.
Následne po 78-dňovej leteckej operácii NATO boli založené tzv. mierové sily v Kosove (KFOR). Ich cieľom malo byť podporiť mier v tejto oblasti, demilitarizovať UCK a podporovať medzinárodné humanitárne úsilie.
Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť, ktorú uznalo celkovo viac ako 100 členských štátov OSN. Srbsko, ako aj Rusko, Čína, Izrael, Irán, Španielsko, Grécko a niektoré ďalšie krajiny nezávislosť Kosova neuznávajú.
Slovensko už v decembri 2007, ako prvý spomedzi štátov Európskej únie vyhlásilo, že neuzná nezávislé Kosovo, ak Priština vyhlási nezávislosť. Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Kosovo, Ulrike Lunacek vyzvala v marci roku 2015 päť členské štáty (Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko), medzi nimi aj Slovensko, aby uznali Kosovo ako nezávislý štát. Ministerstvo zahraničných vecí SR vtedy reagovalo, že Slovensko v aktuálnej geopolitickej situácii nepovažuje za vhodné otvárať otázky, ktoré majú potenciál narúšať princíp zachovania teritoriálnej integrity a územnej celistvosti štátov, osobitne na európskom kontinente.
Slovenská republika napriek týmto skutočnostiam uznáva kosovské cestovné doklady. Bratislava taktiež podporuje členstvo Kosova vo viacerých medzinárodných organizáciách, napríklad v Európskej banke pre obnovu a rozvoj či v Európskej investičnej banke…
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
