Apolitický politik Juraj Šeliga a bývalá novinárka Jana Žitňanská končia vo svojich funkciách

06.05.2021

Pozrime sa spolu na apolitickú kariéru pána Šeligu

·       Šeliga sa dostal do povedomia verejnosti ako jeden z apolitických organizátorov protestov proti Ficovej vláde, ktoré boli organizované samozrejme čisto spontánne a apoliticky po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

·       Pred jedným z ďalších protestov si jeho a Farskú pozval Andrej Kiska ešte ako prezident k sebe na rozhovor.

·       Po tomto rozhovore sa ďalšie protesty nekonali. Šeliga tvrdil, že sa s Kiskom nedohodli na ničom. S tým Kiskom, ktorý pri protestoch nechcel prerušiť lyžovačku a nevrátil sa okamžite domov. Neskôr však nikdy nezabudol spomínať mená „Kuciak a Kušnírová“, i keď Kiska vždy použil „Janko a Martinka“. Tento výkon som obdivovala! Nestalo sa mu, aby sa prekecol a vyslovil „Janko a Marienka“.

·       Keď Kiska založil stranu Za ľudí, Šeliga sa stal jednou z jej tvárí. Čisto apolitickou, samozrejme.

·       Do parlamentu sa Kiskova strana dostala s odretými ušami. Namiesto toho, aby sa stal exponovaným členom vlády, apolitickému Šeligovi stačilo, aby mu ponúkli kreslo podpredsedu parlamentu. Vo vláde by musel pracovať a v parlamente sa toľko nenarobí! Takto mu stačí iba stláčať gombíky, na ktoré ukáže minister predkladajúci vládny návrh zákona.

·       V čase zákazu vychádzania sa dobíjal do priestorov Slovenskej technickej univerzity. Najskôr pred ním zabuchli a zamkli dvere, ale keďže pán (vtedy ešte) podpredseda parlamentu nebol spokojný s rozhodnutím nevpustiť ho dnu, uchýlil sa k demokratickej forme nápravy tejto do neba volajúcej nespravodlivosti: zavolal políciu. Aj vďaka nej sa dostal do priestorov univerzity.

·       O tomto svojom záslužnom čine vykonanom v prospech „verejnosti“ nezabudol informovať svojich sledovateľov na FB a samozrejme, ako správny apolitik o tom informoval aj pani prezidentku a ministra školstva.

·       Dnes, keď sa už prevalilo, že porušil zákaz vychádzania v núdzovom stave, blahosklonne odstúpil z funkcie podpredsedu parlamentu. Keby oznámil novinárom iba toto, mohli by sme mu zatlieskať. Ale jeho vlastný chválospev na svoju osobu a aké je to „veľké politické gesto“ a „znak politickej kultúry“, zmyl všetku gráciu z tohto počinu!

Tu nejde o to, že v kresle podpredsedu mal zostať. On si to ani nemohol dovoliť. Veď z podpredsedníckej stoličky NR SR odstúpil aj Pellegrini po tom, čo ho Fico vyzval. Pellegrini, uvedomujúc si, že ním založená strana Hlas sa do parlamentu nedostala, len sa „odčlenila“ od Smer-SD, funkciu podpredsedu NR SR „vrátil“ strane Smer-SD. Šeliga si nemôže v tejto politickej situácii dovoliť zostať na zmienenom poste! Veď by ho mohli porovnávať s Pellegrinim!

K odstúpeniu z funkcie podpredsedu ani nemuselo dôjsť. Šeliga na tlačovke priznal, že to bol on, kto sa spýtal, či sa môžu presunúť do vnútorných priestorov prevádzky. Ním položená otázka, vôbec to, že mu to napadlo, len dokazuje jeho snahu „vždy sa niekam dostať“ a aroganciu, ktorá odzrkadľuje jeho morálne hlbiny. Dostať do situácie čašníka alebo prevádzkovateľa gastronomickej prevádzky, kde aj samotnej prevádzke hrozí pokuta, je také „demokratické a apolitické“. Ani nehovoriac o tom, že v týchto dňoch sa hodí „každý hosť a každý grajciar“. Kto by si už len dovolil odmietnuť podpredsedu parlamentu, všakáno? Veď by mohol zavolať políciu, aby sa tam dostal!

Vraj do noci pracovali. To je asi tak jediné, čo pánovi dnes už expodpredsedovi NR SR verím. Dostať sa k moci totiž vyžaduje dlhodobé plánovanie, všakáno? A pán Šeliga, ako apolitický organizátor všeličoho o tom musí niečo vedieť!

Autor: Mgr. Judita Laššáková