Arcibiskup Zvolenský chránil na Európskom súde tradičnú rodinu v spore o zmenu pohlavia v dokladoch
25.06.2019
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský intervenoval na Európskom súde pre ľudské práva v prípade, v ktorom transsexuálna osoba s biologicky ženským telom, po tom ako porodila dieťa, žiada, aby bola zapísaná vo svojich dokladoch, ale aj v dokladoch týkajúcich sa dieťaťa, ako otec dieťaťa. Súd vedie na základe podnetu konanie proti Nemecku. Stanislav Zvolenský mohol podať intervenciu na základe povolenia podpredsedu sekcie súdu. Európsky súd pre ľudské práva 6. februára 2019 oznámil vláde Nemecka podanie sťažností č. 53568/18 a 54741/18. V nich sa osoba, ktorá je biologickou ženou, domáha rozporného právneho deklaratívneho zápisu ako „otec“ do všetkých svojich dokladov, ale aj do dokladov týkajúcich sa dieťaťa, ktoré porodila. Možnosť podania intervencie oznámil súd predsedovi KBS 11. júna.
„Na rodine, ako prirodzenej bunke spoločnosti, je vybudovaný aj právny poriadok a právne normy regulujúce rodinné vzťahy. Teda rodina tvorená matkou, otcom a ich potomkami je objektívna skutočnosť, ktorej právo a zákon poskytuje ochranu. Teda právne normy sa vytvárajú pre potreby rodiny. Rodina nie je fiktívny právny konštrukt, ktorý vytvoril zákon, ale práve naopak, zákon uznáva objektívnu realitu existencie rodiny, “ zdôraznil arcibiskup Zvolenský, podľa ktorého uvedený prípad sa dotýka samotných základov ľudskej spoločnosti, teda rodiny, plodenia detí, otcovstva, materstva a ľudskej dôstojnosti ženy a muža ako aj dôstojnosti porodeného dieťaťa. „Tento prípad otvára otázky všeobecného významu, pretože otvára otázky rozporu medzi objektívnou realitou a právnym zápisom v štátnych evidenciách a môže tým spôsobiť ujmu právam iných osôb, najmä maloletým deťom, širšiemu spoločenstvu či celej spoločnosti,“ upozornil predseda KBS.
Arcibiskup Zvolenský zdôraznil, že žiadny zápis v štátnych registroch nie je schopný zmeniť objektívnu realitu. V tomto prípade, žena, ktorá má zachované svoje prirodzené ženské danosti porodiť dieťa sa pôrodom navždy stáva matkou dieťaťa a táto skutočnosť zostáva podľa neho nemenná. „Túto realitu musí reflektovať aj právny systém,“ konštatoval.
Cieľom štátnej evidencie je podľa neho identifikácia konkrétnej osoby menom, priezviskom, dátumom narodenia či identifikačným číslom. „Z dôvodu bezpečnosti, jasnosti a presnosti štát eviduje aj jej biologické pohlavie. Od identifikácie konkrétnej osoby sa odvíja jej postavenie v právnom poriadku, možnosť uplatňovania si svojich práv ako aj ukladanie povinností.
Taktiež existujú právne normy, na ktorých uplatnenie je potrebné poznať biologické pohlavie osoby. Teda to, či je osoba biologickým mužom alebo ženou, je dôležité z mnohých dôvodov. Či už ide o presnosť policajných evidencií, bezpečnostných databáz, zaraďovanie do výkonu trestu odňatia slobody,“ upozornil s tým, že v rodinnej oblasti ide o vznik materstva, vznik otcovstva a určovanie príbuzenských vzťahov.
Od biologického pohlavia sa podľa predsedu KBS odvíja aj právo na poskytovanie konkrétnej zdravotnej starostlivosti (oblasti urológia, gynekológia) a konkrétnych liekov, ktoré môžu byť pre jedno alebo druhé pohlavie odlišné. „Biologicky nie je možné zmeniť pohlavie, teda osoba prepisom v matrike nezmení objektívnu realitu.
Arcibiskup Zvolenský je presvedčený, že pokiaľ ide o prípad, v ktorom osoba so ženským biologickým pohlavím a so zachovaním svojich biologických daností rodenia detí žiada zápis do štátnej matriky na základe svojho osobného prežívania ako muž, takýto postup je potrebné odmietnuť. „Po prvé z dôvodu, že zmenou zápisu dôjde k zbúraniu logiky právneho systému rodinného práva. Ako hovorí stará rímska zásada, právo je tu pre prípady, ktoré sa často stávajú, nie pre tie okrajové. Tie musí zákonodarca riešiť, ak je to možné, výnimkou tak, aby sa nenarušila samotná podstata a účel konkrétnej právnej normy. Po druhé z dôvodu, že zmenou zápisu pohlavia v rozpore s objektívnou realitou môže dôjsť k ujme na právach iných osôb, a to najmä detí,“ zdôraznil predseda KBS, podľa ktorého je v najlepšom záujme dieťaťa, aby poznalo svoj pôvod, teda nie je možné pred štátom zrušiť pojmy matka a otec alebo ich ľubovoľne zamieňať.
Mons. Stanislav Zvolenský upozornil, že pojem „matka“ v sebe zahŕňa v našom právnom poriadku ženu, ktorá dieťa porodila, ako reflektovanie objektívnej reality. Pojem „matka“ podľa neho rovnako zahŕňa aj právne konštruovaný vzťah ženy k adoptovanému dieťaťu, hoci ho neporodila. V tomto druhom prípade má dieťa objektívne svoju biologickú matku, ktorá ho porodila a rovnako aj „právne konštruovanú“ matku, ktorej právo priznalo status matky (adoptívnej). „Objektívne však nie je možné, aby nejaké dieťa „nemalo biologickú matku“, keďže každé dieťa prichádza na svet pôrodom. Zaiste, moderná doba prináša rôzne „technológie“, keď ženy rodia deti, ktoré nie sú ich biologickými potomkami, dochádza aj k pokusom o transplantovanie maternice osobám s mužským biologickým pohlavím. Sme presvedčení, že hoci tieto prípady nastávajú, o ktorých morálnosti je možné diskutovať, nie sú dôvodom na zmeny základných princípov, na ktorých ľudstvo funguje od svojho stvorenia a výnimky nikdy nemôžu byť dôvodom na zrušenie všeobecného pravidla,“ dodal predseda KBS.
Metropolita Zvolenský je presvedčený, že z právneho pohľadu zmena zápisu pohlavia v rozpore s biologickou realitou neprinesie tejto osobe právne benefity, keďže osoba bude musieť v mnohých prípadoch preukazovať svoje skutočné biologické pohlavie. „Naopak, zmena zápisu pohlavia v matrike prinesie právne komplikácie tretím osobám v prvom rade v rodinno-právnych vzťahoch, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, pri určovaní otcovstva či materstva. V ďalšom rade prinesie rozporné situácie pred štátom, kedy štát bude musieť riešiť otázku dvoch pohlaví jednej osoby – jedno deklarované a jedno biologické. A v treťom prípade sa deklaratívna zmena pohlavia dotýka aj cirkví, najmä však Katolíckej cirkvi,“ upozornil Zvolenský s tým, že podľa kresťanskej antropológie Boh stvoril ľudí ako muža a ženu. „Táto ustanovizeň predchádza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. Rodina sa má pokladať za normálny základný vzťah, podľa ktorého sa majú hodnotiť rozličné formy príbuzenstva,“ dodal arcibiskup Zvolenský.
Intervencia v prípadoch 53568/18 a 54741/18 O.H. a G.H. proti Nemecku
Dňa 6. februára 2019 oznámil Európsky súd pre ľudské práva vláde Nemecka podanie sťažností č. 53568/18 a 54741/18 O.H. a G.H. v ktorých transsexuálna osoba s biologicky ženským telom, po tom ako porodila dieťa, žiada, aby bola zapísaná v dokladoch ako otec dieťaťa.
Dňa 11.6.2019 nám bolo listom ECHR-LE14.8bP3 DAE/JN/yre oznámené, že podpredseda sekcie povolil podať intervenciu v sporoch č. 53568/18 a 54741/18.
K predmetným sporom zasielame nasledovné stanovisko:
Právo a právny poriadok má vždy svoju funkciu a svoj zmysel. Právne normy nasledujú určitý cieľ, ktorý nimi zákonodarca sleduje. Slovami Maritaina, každé ustanovenie práva, od spontánnych kmeňových noriem, cez obyčajové právo až po zákon v jeho najväčšej podstate prispievajú k poriadku ľudskej spoločnosti.
Rodina je prvotná bunka spoločenského života. Je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života. Autorita, stálosť a životné vzťahy vnútri rodiny tvoria základy slobody, bezpečnosti a bratstva v rámci spoločnosti. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti.
Na rodine, ako prirodzenej bunke spoločnosti, je vybudovaný aj právny poriadok a právne normy regulujúce rodinné vzťahy. Teda rodina tvorená matkou, otcom a ich potomkami je objektívna skutočnosť, ktorej právo a zákon poskytuje ochranu. Teda právne normy sa vytvárajú pre účely potreby rodiny. Rodina nie je fiktívny právny konštrukt, ktorý vytvoril zákon, ale práve naopak, zákon uznáva objektívnu realitu existencie rodiny.
Predmetný prípad sa dotýka samotných základov ľudskej spoločnosti, teda rodiny, plodenia detí, otcovstva, materstva a ľudskej dôstojnosti ženy a muža ako aj dôstojnosti porodeného dieťaťa. Predmetný prípad otvára otázky všeobecného významu, nakoľko otvára otázky rozporu medzi objektívnou realitou a právnym zápisom v štátnych evidenciách a môže a tým spôsobiť ujmu právam iných osôb, najmä maloletým deťom, širšiemu spoločenstvu či celej spoločnosti.
V konkrétnom prípade sa osoba, ktorá je biologickou ženou, domáha rozporného právneho deklaratívneho zápisu ako „otec“ do všetkých svojich dokladov ale aj do dokladov týkajúcich sa dieťaťa, ktoré porodila. V tomto kontexte je kľúčové uviesť, že žiadny zápis v štátnych registroch nie je schopný zmeniť objektívnu realitu. V tomto prípade, žena, ktorá má zachované svoje prirodzené ženské danosti porodiť dieťa sa pôrodom navždy stáva matkou dieťaťa a táto skutočnosť zostáva nemenná. Túto realitu musí reflektovať aj právy systém.
Vyriešenie predmetného prípadu si teda vyžaduje položiť niekoľko otázok a hľadať na ne konkrétne odpovede. Aký je zmysel štátnej evidencie osôb a ich identifikácia podľa pohlavia? Aké práva a povinnosti vznikajú osobe na základe jej identifikácie pred štátom? Je možná zmena identifikácie pred štátom bez toho, aby utrpeli ujmu ďalšie osoby:
Je objektívnou realitou, že ľudia sa rodia ako muži a ženy s konkrétne danou genetickou výbavou, ktorá určuje ich pohlavie. Rovnako je objektívnou realitou, že v určitom veľmi nízkom promile narodených detí sa vyskytujú poruchy, kde nie je možné jednoznačne vymedziť pohlavné rozdelenie na mužov a ženy, teda na gény XY a XX. Druhým objektívnym prípadom sú osoby, ktoré napriek svojej jasnej biologickej príslušnosti k jednému z dvoch pohlaví trpia psychiatrickou poruchou, teda vnímanie a prežívanie ich mužskosti alebo ženskosti je v rozpore s génmi, ktoré tieto osoby nesú.
Prvým cieľom štátnej evidencie je samotná identifikácia konkrétnej osoby nielen menom, priezviskom, dátumom narodenia či identifikačným číslom, ale z dôvodu bezpečnosti, jasnosti a presnosti štát eviduje aj jej biologické pohlavie. Je realitou posledných rokov, že štáty majú snahy pridať aj ďalšie identifikačné znaky, ako odtlačok prsta, DNA, či fotografiu očnej rohovky. Po druhé, od tejto identifikácie konkrétnej osoby sa následne odvíja jej postavenie v právnom poriadku a možnosť uplatňovania si svojich práv ako aj ukladanie povinností. A po tretie, môžu existovať také právne normy, pre ktoré je nevyhnutné poznať biologické pohlavie z dôvodu ochrany práv konkrétnej osoby a ich uplatnenia.
Teda konkrétne, to či je osoba biologickým mužom alebo ženou zakladá celý rad právnych dôsledkov. V oblasti identifikácie ide najmä o potrebu presnosti policajných evidencií, bezpečnostných databáz, rovnako aj zaraďovanie do výkonu trestu v prípade spáchania trestných činov. V rodinnej oblasti ide najmä o vznik materstva, vznik otcovstva a s tým spojené práva a povinnosti, rovnako ako aj určovanie príbuzenských vzťahov. Ďalej sa od biologického pohlavia odvíja právo na konkrétnu zdravotnú starostlivosť, napríklad dispenzarizácia u urológa, gynekológa, či predpisovanie konkrétnych liekov, ktoré niekedy môžu byť vhodné len pre jedno či druhé pohlavie, a to nielen hormonálnych. Javí sa, že dôvodov, prečo štát musí poznať konkrétne biologické pohlavie osoby, je mnoho.
Ďalšiu otázku, ktorú je potrebné si položiť, je aký cieľ sleduje osoba, ak žiada iný zápis svojho pohlavia, ako má biologicky dané? Pokiaľ ide o osobu s danou poruchou nejasnosti určenia jej biologického pohlavia, je vecou lekárskej vedy určiť, ktoré pohlavie bude pre danú osobu v jej najlepších prospech v jej živote. A pokiaľ ide o osoby, ktorých biologické pohlavie je jednoznačné, avšak trpia niektorou psychiatrickou poruchou prežívania svojej mužskosti alebo ženskosti, je potrebné položiť otázku odborníkom z praxe, do akej miery tejto osobe v jej ťažkostiach a diagnóze skutočne pomôžeme, ak jej pred štátnymi orgánmi umožníme predstierať iné, ako je realita.
Biologicky nie je možné zmeniť svoje pohlavie, teda osoba prepisom v matrike nezmení objektívnu realitu. Zmení však svoje právne postavenie pred štátom a teda dôjde k určitému fiktívnemu právnemu konštruktu. Je potrebné si preto položiť otázku - ako sa zmenia práva a povinnosti tejto osoby? Aký dopad bude mať zmena zápisu na tretie osoby, na príbuzenské vzťahy?
Tu sa dostávame ku samotnej podstate sporu. Skutočne, nie je možné ignorovať, že existujú osoby, ako sme uviedli vyššie, ktoré trpia psychiatrickými diagnózami nesúladu prežívania svojho pohlavia s objektívnou biologickou realitou. Prevažuje individuálny záujem týchto osôb, aby si mohli dať zapísať svoje prežívané pohlavie nad záujmami celej spoločnosti a nad záujmami iných osôb? Alebo prevažuje záujem spoločnosti, právna istota nad ich subjektívnym prežívaním?
Sme presvedčení, že pokiaľ ide o osoby s biologicky nejasným pohlavím pri narodení, tieto osoby by mali mať právo prepísať svoje pohlavie v neskoršom veku, ak sa s pokrokom vedy zistí, že pôvodne určené pohlavie nebolo správne. Tu však ide o zápis objektívnej reality, ktorá v čase narodenia nebola jednoznačná.
Pokiaľ však ide o prípad, tak ako vo veci samej, že osoba so ženským biologickým pohlavím a so zachovaním svojich biologických daností rodenia detí žiada zápis do štátnej matriky na základe svojho osobného prežívania ako muž, takýto postup je potrebné odmietnuť. Po prvé z dôvodu, že zmenou zápisu dôjde k zbúraniu logiky právneho systému rodinného práva. Ako hovorí stará rímska zásada, právo je tu pre prípady, ktoré sa často stávajú, nie pre tie okrajové. Tie musí zákonodarca riešiť, ak je to možné, výnimkou tak, aby sa nenarušila samotná podstata a účel konkrétnej právnej normy. Po druhé z dôvodu, že zmenou zápisu pohlavia v rozpore s objektívnou realitou môže dôjsť k ujme na právach iných osôb, a to najmä detí. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby poznalo svoj pôvod, teda nie je možné pred štátom zrušiť pojmy matka a otec alebo ich ľubovoľne zamieňať.
Pojmy majú nevyhnutne svoje významy. Dva pojmy, ktoré pomenúvajú objektívnu realitu, nikdy nie sú ľubovoľne zameniteľné. Pojem „matka“ teda v sebe zahŕňa v našom právnom poriadku ženu, ktorá dieťa porodila, ako reflektovanie objektívnej reality. Pojem „matka“ rovnako zahŕňa aj právne konštruovaný vzťah ženy k adoptovanému dieťaťu, hoci ho neporodila. A v tomto druhom prípade má dieťa objektívne svoju biologickú matku, ktorá ho porodila a rovnako aj „právne konštruovanú“ matku, ktorej právo priznalo status matky (adoptívnej) sledujúc cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa. Objektívne však nie je možné, aby nejaké dieťa „nemalo biologickú matku“, keďže každé dieťa prichádza na svet pôrodom. Zaiste, moderná doba prináša rôzne „technológie“, keď ženy rodia deti, ktoré nie sú ich biologickými potomkami, dochádza aj k pokusom o transplantovanie maternice osobám s mužským biologickým pohlavím. Sme presvedčení, že hoci tieto prípady nastávajú, o ktorých morálnosti je možné diskutovať, nie sú dôvodom na zmeny základných princípov, na ktorých ľudstvo funguje od svojho stvorenia a výnimky nikdy nemôžu byť dôvodom na zrušenie všeobecného pravidla.
Záverom tejto úvahy zostáva položiť si otázku - ako zlepší požadovaný zápis status tejto osoby? Prinesie jej úžitok? Sme presvedčení, že z právneho pohľadu zmena zápisu pohlavia v rozpore s biologickou realitou neprinesie tejto osobe právne benefity, keďže osoba bude musieť v mnohých prípadoch preukazovať svoje skutočné biologické pohlavie, ako sme už uviedli, napríklad pri nárokoch na konkrétnu zdravotnú starostlivosť. Naopak, zmena zápisu pohlavia v matrike prinesie právne komplikácie tretím osobám v prvom rade v rodinno-právnych vzťahoch, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, pri určovaní otcovstva či materstva. V ďalšom rade prinesie rozporné situácie pred štátom, kedy štát bude musieť riešiť otázku dvoch pohlaví jednej osoby – jedno deklarované a jedno biologické. A v treťom prípade sa deklaratívna zmena pohlavia dotýka aj cirkví, najmä však Katolíckej cirkvi.
Podľa kresťanskej antropológie Boh stvoril ľudí ako muža a ženu. Muž a žena sú stvorení, to znamená, že ich Boh chcel: na jednej strane v dokonalej rovnosti ako ľudské osoby, na druhej strane v ich špecifickom bytí muža a ženy. „Byť mužom“, „byť ženou“ je dobrá a Bohom chcená skutočnosť: muž a žena majú neodňateľnú dôstojnosť, ktorú dostávajú priamo od Boha, svojho Stvoriteľa. Muž a žena sú s rovnakou dôstojnosťou „na Boží obraz“. Vo svojom „byť mužom“ a „byť ženou“ odzrkadľujú múdrosť a dobrotu Stvoriteľa. Muž a žena spojení v manželstve tvoria spolu so svojimi deťmi rodinu. Táto ustanovizeň predcháza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. rodina sa má pokladať za normálny základný vzťah, podľa ktorého sa majú hodnotiť rozličné formy príbuzenstva.
Osobe s psychiatrickou poruchou vnímania svojho vlastného pohlavia štát najviac pomôže tým, že jej poskytne aktuálnu dostupnú medicínsku podporu a liečbu. Súčasťou tejto pomoci však nemôže byť predstieranie skutočnosti, že poskytnutou liečbou dôjde k zmene biologického pohlavia tejto osoby. V duchu lásky k blížnemu nie je možné osobu udržiavať v lži a umožniť jej predstierať status, ktorý nikdy nebude môcť biologicky dosiahnuť. Štát vo svojej evidencii nepotrebuje evidovať to, ako sa osoby v daný moment cítia, teda akýsi deklarovaný rod. Štát pre zachovanie svojich záujmov a záujmov všetkých subjektov práva musí v štátnych evidenciách uvádzať objektívnu realitu a tou je biologické pohlavie, nie subjektívne prežívanie vlastnej rodovej identity. Rovnako predsa štát nezmení osobe dátum narodenia len preto, že osoba sa subjektívne cíti o 20 rokov mladšia. Subjektívne prežívanie osoby ostáva v súkromnej sfére človeka, nakoľko na emocionálnom prežívaná nie je možné zakladať žiadne práva a povinnosti alebo vystavať právny systém. Umožnením takýchto ľubovoľných zmien, ako je tomu v niektorých právnych poriadkoch už dnes, napríklad na Malte výlučnou deklaráciou, štát nadraďuje záujmy jednotlivca nad záujmy spoločnosti a prevracia právny systém tým, že z okrajového prípadu vytvára pravidlo a hlavný prípad vytesňuje na okraj. Tak môžu byť dotknuté aj práva veriacich hlásiacich sa ku Katolíckej cirkvi, kedy by iné osoby mohli byť uvedené do omylu v otázke skutočného pohlavia, čím by mohlo dôjsť napríklad k uzatvoreniu cirkevne neplatného manželstva. Osobám by takto bolo umožnené legálne predstierať pred cirkevnými autoritami časť svojej identity, čím by dochádzalo aj k mylným zápisom do cirkevných matrík.
V prípade, že by Európsky súd pre ľudské práva vyriekol, že štát musí akceptovať súkromné prežívanie konkrétnej osoby do tej miery, že je povinný meniť zápis objektívnej reality biologického pohlavia vo svojich evidenciách, zbúral by základnú podstatu ľudských práv, ktoré prislúchajú človeku preto, že je človekom. Byť človekom znamená akceptovať svoju ľudskú podstatu, ktorou je aj biologická rozdielnosť medzi mužmi a ženami, ktorá je vpísaná v každej bunke človeka. Preto sme presvedčení, že v záujme zachovania práva muža a ženy na manželstvo, práva dieťaťa poznať svoj pôvod, práva dieťaťa na matku a otca, nemôže byť umožnenie zmeny biologického pohlavia v štátnych evidenciách (bez ohľadu na nastavenie právnych podmienok) akceptovaná ako základný východiskový bod, na ktorom sa bude predefinovávať rodinné právo v rozpore s objektívnou realitou.
S úctou
Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
predseda Konferencie biskupov Slovenska
