Automobilka Volkswagen má kvôli vlastným problémom záujem vyrábať zbrane a vojenské vybavenie. VW už v minulosti vyrábal vojenské vozidlá pre nacistickú armádu Wehrmacht
16.03.2025 19:15
Generálny riaditeľ VW Oliver Blume uviedol, že nemecká automobilka Volkswagen, ktorá má vážne ekonomické problémy, je otvorená výrobe zbraní a vojenského vybavenia. Vyjadril sa tak v reakcii na nedávne oznámenie EÚ o pláne vynaložiť až 870 miliárd USD na obranný sektor.
Automobilový gigant zaznamenal v minulom roku pokles tržieb a zisku a po prvýkrát bol nútený oznámiť zatváranie závodov a začať hromadne prepúšťať svojich zamestnancov v Nemecku.
Nemecko bolo v roku 2023 najhoršie hospodáriacou veľkou ekonomikou na svete, ktorá zaznamenala pokles o 0,3 %, po ktorom nasledoval minimálny rast v roku 2024 vedúci k recesii. Hospodárska kríza je čiastočne spôsobená stratou cenovo dostupnej ruskej energie v dôsledku protiruských sankcií súvisiacich s Ukrajinou.
V utorkovom rozhovore pre nemeckú štátnu televíziu NDR Blume oznámil, že automobilka podrobne skúma potreby obranného priemyslu.
Podľa jeho slov sú na stole všetky možnosti, vrátane zmeny využitia niektorých tovární z civilnej na vojenskú výrobu. „Sme zásadne otvorení takýmto témam,“ vyhlásil Blume.
Túto myšlienku podporil najväčší nemecký výrobca zbraní Rheinmetall. Generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger v stredu povedal, že závod VW v Osnabruecku by bol vhodný na prestavbu.
VW v minulosti vyrábal vojenské vozidlá pre Wehrmacht, ozbrojené sily nacistického Nemecka, počas druhej svetovej vojny, vrátane ľahkého transportéra Kübelwagen a obojživelného vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies Schwimmwagen.
Závod VW sa podieľal na výrobe komponentov pre leteckú bombu V-1, typ ranej riadenej strely s ničivým účinkom, ktorú používali nacisti.
EÚ zintenzívnila svoje úsilie o militarizáciu po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval európskych členov NATO za neplnenie záväzkov bloku v oblasti výdavkov na obranu.
Brusel v reakcii na to oznámil rozsiahlu militarizačnú iniciatívu, ktorú navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Plán nazvaný ReArm Europe by mohol v nasledujúcich štyroch rokoch presmerovať 800 miliárd eur (870 miliárd USD) do sektora obrany. Hoci toto oznámenie spôsobilo prudký nárast cien akcií najväčších európskych výrobcov zbraní, holandskí zákonodarcovia plán odmietli s odvolaním sa na fiškálne obavy.
Ruskí predstavitelia odmietajú plán EÚ militarizovať Európu proti Rusku a a vyjadrujú „hlboké znepokojenie“. Iniciatíva EÚ v oblasti militarizácie prichádza v čase, keď Rusko a USA začali minulý mesiac rokovania s cieľom pokúsiť sa urovnať konflikt na Ukrajine. Napriek tomu sa vedúci predstavitelia EÚ zaviazali, že budú Ukrajinu naďalej vojensky podporovať
Zdroj: rt.com / InfoVojna
