Biden označil Putin za vojnového zločinca. Prezident USA vyzval na začatie súdneho procesu s ruským lídrom
04.04.2022
Americký prezident Joe Biden v pondelok vyzval na začatie súdneho procesu voči lídrovi Ruska Vladimirovi Putinovi za údajné vojnové zločiny. TASR prevzala správu od agentúry AP.
"Je to vojnový zločinec," povedal Biden na adresu Putina.
Vyjadrenie šéfa Bieleho domu prišlo po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Buča, kde podľa ukrajinských orgánov našli po odchode ruských vojakov telá zabitých civilistov.
"Musíme Ukrajine naďalej poskytovať zbrane, aby mohla pokračovať v boji," povedal americký prezident a zároveň vyzval spojencov na uvalenie tvrdších sankcií voči Moskve.
Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že v mestách v okolí Kyjeva, z ktorých sa stiahli ruskí vojaci, našli telá 410 civilistov. Zelenskyj označil činy ruskej armády v tejto oblasti za genocídu.
Kremeľ poprel všetky obvinenia týkajúce sa zabíjania civilistov na Ukrajine, vrátane udalostí v Buči. Moskva tvrdí, že hroby a mŕtvoly zinscenovala Ukrajina s cieľom pošpiniť Rusko.
USA chcú presadiť suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva
Spojené štáty sa chcú pokúsiť o suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. V pondelok o tom informovala americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Ako informovala agentúra AFP, Ruská diplomatická misia v Ženeve oznámenie americkej veľvyslankyne bezprostredne nekomentovala .
"Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva," napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
Thomasová-Greenfieldová narážala na víkendové správy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v meste Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré ukrajinské jednotky zistili, keď túto lokalitu obsadili po ústupe ruských síl.
Správy o telách desiatok civilistov na uliciach mesta alebo v masových hroboch vyvolali vo svete vlnu rozhorčenia a odsúdenia voči Rusku.
Veľvyslankyňa USA sa súčasne obrátila na 140 krajín, ktoré už hlasovali za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu: "Zábery z Buče a devastácie na celej Ukrajine nás teraz nútia prejsť od slov k činom".
Akékoľvek rozhodnutie o suspendovaní Ruska si vyžaduje rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, dodala AFP.
Jeho hovorkyňa Paulina Kubiaková v pondelok uviedla, že zatiaľ nebola doručená žiadna žiadosť týkajúca sa prípadného suspendovania Ruska.
V 47-člennej Rade OSN pre ľudské práva, ktorá sídli v Ženeve, v súčasnosti zasadajú Rusko a ďalší štyria stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN: Británia, Čína, Francúzsko i Spojené štáty.
USA boli za člena tohto grémia zvolené vlani v októbri, keď v ňom pred tým 3,5 roka nepracovali, čo súviselo s rozhodnutím vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Rada OSN pre ľudské práva bola zriadená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 15. marca 2006 ako jeden z jeho pomocných orgánov a nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva, kritizovanú za slabú reakciu na zlý stav dodržiavania ľudských práv v niektorých štátoch.
Čoskoro sa však aj Rada OSN pre ľudské práva stala terčom rovnako motivovanej kritiky. Práve pre absenciu zásadných reforiem z nej Spojené štáty v júni roku 2018 vystúpili.
USA vtedy kritizovali členstvo takých krajín ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv. Deklarovali tiež, že rada je "chronicky zaujatá voči Izraelu".
Rada sídli v Ženeve a pozostáva zo 47 členov, ktorých vyberá 193 členských štátov OSN.
Po masakre v Buči vytvorí EÚ s Ukrajinou spoločný vyšetrovací tím
Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.
Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o "strašných vraždách", ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky.
"Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní," uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.
Podľa jej slov sa EK s ukrajinskou vládou dohodli na úzkej koordinácii krokov. Výsledkom bude vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu s Ukrajinou, ktorý má zbierať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
EÚ je pripravená posilniť toto úsilie vyslaním vyšetrovacích tímov do terénu na podporu ukrajinskej prokuratúry. Pripravené pomôcť sú aj Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Policajný úrad EÚ (Europol).
Von der Leyenová vysvetlila, že je potrebná "globálna reakcia" na vyšetrenie takýchto zločinov a dodala, že už prebiehajú rozhovory medzi Eurojustom a Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu s cieľom spojiť sily a stať sa súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Lebo len koordinovaný prístup ukrajinských orgánov, EÚ, jej členských štátov a agentúr a Medzinárodného trestného súdu umožní zhromažďovanie, analýzu a spracovanie dôkazov čo najúplnejším a najefektívnejším spôsobom.
"Poverila som eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby nadviazal kontakt s ukrajinským generálnym prokurátorom. Komisia poskytne všetku potrebnú technickú a finančnú podporu všetkým vyšetrovaniam pod vedením EÚ," uviedla Von der Leyenová.
Hovorca EK Eric Mamer v tejto súvislosti uviedol, že najskôr je potrebné podpísať politickú dohodu s Kyjevom, čo bude úloha pre komisára Reyndersa a ukrajinského generálneho prokurátora.
