Biden označil Trumpa za prvého rasistu vo funkcii amerického prezidenta
23.07.2020
Demokratický prezidentský kandidát Joe Biden označil v stredu republikánskeho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa za prvého rasistu, ktorý vyhral prezidentské voľby v USA. Informovala o tom vo štvrtok na svojej webovej stránke stanica CNN.
Bývalý viceprezident Biden sa tak vyjadril počas stredajšej telekonferencie, ktorú zorganizoval americký odborový zväz SEIU.
Zdravotnícka pracovníčka pochádzajúca z Južnej Kórey počas konferencie hovorila o tom, ako v istom americkom supermarkete na vlastnej koži zažila rasovo motivované predsudky.
Biden v tejto súvislosti obvinil Trumpa zo šírenia rasizmu. Spôsob, akým prezident diskriminuje ľudí na základe farby pleti a krajiny pôvodu je podľa Bidena „úplne nechutný".
Takéhoto konania sa podľa Bidena doposiaľ okrem Trumpa nedopustil ani jeden prezident v dejinách USA. „Žiadny republikánsky prezident, žiadny demokratický prezident. Mali sme tu rasistov, ktorí sa pokúšali o zvolenie za prezidenta. Ale Trump je prvým, ktorému sa to podarilo," vyhlásil Biden, uchádzač o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany pre novembrové prezidentské voľby. Jeho súperom bude takmer iste republikánsky kandidát Donald Trump.
Súčasný šéf Bieleho domu podľa Bidena ľudí v Spojených štátoch nespája, ale zámerne rozdeľuje. V záujme tohto cieľa zneužíva aj súčasnú pandémiu nového koronavírusu, ktorý Trump opakovane nazýva čínskym vírusom alebo inými podobnými označeniami, uviedol Joe Biden.
Obvinenia z rasizmu okamžite odmietla Katrina Piersonová z Trumpovho volebného štábu. Prezident Trump má podľa nej rád všetkých ľudí a aktuálne ho podporuje viac afroamerických voličov, než ktoréhokoľvek republikánskeho kandidáta v amerických dejinách.
Snemovňa reprezentantov schválila odstránenie sôch južanských činiteľov z Kapitolu
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila opatrenie, ktorým sa z Kapitolu Spojených štátov odstránia sochy ľudí, ktorí počas občianskej vojny v 19. storočí slúžili v jednotkách Konfederácie podporujúcej otroctvo.
Aj keď bolo toto opatrenie v Snemovni, kde majú prevahu demokrati, schválené pomerom hlasov 305 k 113, nutný je ešte súhlas Senátu ovládaného republikánmi.
Agentúra AFP poznamenala, že návrh v Snemovni pri hlasovaní podporilo aj 73 republikánov.
Na to, aby opatrenie vstúpilo do platnosti, musí ho napokon podpísať aj prezident Donald Trump.
Trump sa pritom dôrazne stavia proti odstraňovaniu sôch významných dejateľov a nedávno pohrozil, že zablokuje rozpočet na obranu na nasledujúci fiškálny rok, ak z textu daného opatrenia nebude odstránená aspoň klauzula o premenovaní vojenských zariadení pomenovaných po vodcoch Konfederácie.
Návrh opatrenia nariaďuje odstrániť z Kapitolu, kde sídli Kongres, sochy jednotlivcov, ktorí počas vojny Severu proti Juhu dobrovoľne slúžili v jednotkách Konfederovaných amerických štátov tvoriacich v rokoch 1861-65 samostatnú republiku. Na jeho základe by boli odstránené aj sochy troch mužov, ktorí buď podporovali otroctvo alebo nadvládu belochov.
V súčasnosti zákonodarcovia nemôžu nariadiť odstrániť sochy v Kongrese. Každý štát posiela do Kapitolu dve sochy osobností, ktoré zohrali významnú rolu v jeho dejinách. Tieto sochy je možné nahradiť len vtedy, ak s tým súhlasia zákonodarné orgány štátu a jeho guvernér.
Návrh zákona, ktorý prešiel v stredu v Snemovni reprezentantov, vyžaduje, aby boli sochy odovzdané Smithsonovskému inštitútu, pod ktorý patrí viacero múzeí vo Washingtone i ďalších mestách USA, alebo aby boli vrátené do domovských štátov.
V dokumente sa tiež uvádza, že obrazy dejateľov Konfederácie bude musieť odstrániť aj kongresová knižnica.
Aktivisti a mnohí Afroameričania vnímajú bojové vlajky Konfederácie a pamiatky na ňu ako symboly rasizmu, zatiaľ čo iní, najmä južania bielej pleti, ich považujú za historické dedičstvo.
V polovici júna boli z Kapitolu odstránené portréty štyroch zákonodarcov z 19. storočia, ktorí pôsobili v jednotkách Konfederácie.
Obrazy týchto mužov, bývalých predsedov Snemovne reprezentantov, boli sňaté na príkaz jej súčasnej šéfky Nancy Pelosiovej. Tá uviedla, že v sálach Kongresu, ani na žiadnom inom čestnom mieste, nie je priestor pre spomienku na mužov, ktorí stelesňujú násilnú bigotnosť a absurdný rasizmus Konfederácie.
Agentúra AFP poznamenala, že americká verejnosť sa čoraz viac potýka s dôsledkami obdobia rasizmu a otroctva, odkedy násilná smrť Afroameričana Georgea Floyda vyvolala v Spojených štátoch masové protesty proti rasizmu.
