Bratislava ešte nikdy žiadnej strane nepomohla tak ako teraz progresívno-liberálnemu tandemu
28.05.2019 16:51
Výsledok sobotňajších eurovolieb je bez debaty triumfom koalície PS/Spolu a veľkou porážkou Smeru.
Ako to už pri posledných neúspechoch strany Roberta Fica býva zvykom, ani teraz Smer nepripúšťa prehru, druhú priečku zvaľuje na „mobilizáciu vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave,“ vraj sa treba zamyslieť, ako zaistiť, „aby o osude krajiny nerozhodovalo iba hlavné mesto“.
Samozrejme, Smer zahovára jadro svojej biedy, eurokandidátka na čele s Monikou Beňovou nefungovala nielen v Bratislave a krajských mestách, ale dosiahla sotva 20 percent aj v takých volebných obvodoch ako Svidník či Čadca, kde donedávna existoval len Smer a potom dlho, dlho nič.
Je však pravdou, že progresívcom a Spolu pomohla bratislavská mobilizácia v miere, akú sme dosiaľ nepoznali ani v najlepších časoch Mikuláša Dzurindu.
V Dzurindovom okolí sa kedysi zvyklo zo žartu hovoriť, že SDKÚ by v hlavnom meste vyhrala, aj keby do volieb nasadila na modro natretého hojdacieho koníka. Najväčší bratislavský výtlak sa Dzurindovi podaril v roku 2006, keď ju v hlavnom meste volilo 38,7 percenta voličov – SDKÚ tak získala celkovo nečakaných 18,3 percenta.
Dzurindovej strane vtedy pomohlo aj to, že v Bratislave bola o 2,5 percenta vyššia volebná účasť, než bol celoslovenský priemer. SDKÚ mala svoje bašty aj inde než v Bratislave, napríklad na Záhorí či na Spiši, no bratislavskí voliči, ktorí tvorili deväť percent zo všetkých voličov na Slovensku, mali až 20-percentný podiel na celkovom zisku SDKÚ.
V roku 2016 sa niečo podobné zopakovalo v prípade SaS, ktorá sa vďaka bratislavským voličom vytiahla na dvojciferný výsledok, hlavné mesto tak malo na celkovom zisku Sulíkovej strany dokonca ešte o niečo vyšší podiel než SDKÚ v roku 2006.
Liberáli z PS/Spolu však tento pomer v eurovoľbách s prehľadom prekonali. Aj oni získali v Bratislave podobne ako kedysi SDKÚ zhruba 38,5 percenta. Lenže kým priemerná účasť na celom Slovensku bola takmer 23 percent, v Bratislave bola o 11 percentuálnych bodov vyššia, takmer 34 percent.
Bratislavskí voliči tak tentoraz neovplyvnili slovenské výsledky z deviatich či desiatich percent ako zvyčajne, ale až z trinástich percent. No a na samotnom výsledku PS/Spolu mali ich hlasy až 25-percentný podiel, teda ešte o pätinu vyšší ako svojho času v prípade SDKÚ.
No ani napriek tomu sa nedá povedať, že PS/Spolu zvíťazili kvôli obrovskej mobilizácii v Bratislave. Keby Trubanovu a Beblavého stranu volili v Bratislave v takej miere a pri takej volebnej účasti ako v Košiciach – v metropole východu získali takmer 24 percent pri 23-percentnej volebnej účasti – PS/Spolu by nemali síce cez 20, ale cez 17 percent. Teda aj bez bratislavskej supermobilizácie by stále skončili ako prví pred Smerom.
V prepočte na mandáty to znamená, že vďaka rekordnej účasti Bratislavčanov oproti zvyšku Slovenska získal progresívno-liberálny tandem jeden mandát navyše (konkrétne pre Vladimíra Bilčíka zo Spolu).
Koalícia PS/Spolu sa tak nateraz stala v Bratislave voličským pokračovateľom SDKÚ spred jednej dekády, vďaka čomu by si aj bez širšieho zázemia v krajine mohla veriť na veľmi slušné dvojciferné zisky v roku 2020.
Celé to má len jeden problém: keď vstúpi na scénu Andrej Kiska, v bratislavských kaviarňach, vinárňach a pivárňach sa opäť strhne zvada, kto má byť tým novým modrým liblingom.
Zdroj: postoj.sk
