Brazílsky exprezident Bolsonaro chce po neúspešnom prevrate CIA proti súčasnému prezidentovi Lula da Silvovi zostať v USA pod ochrannými krídlami Bidenovho režimu

31.01.2023 10:45
Bolsonaro odcestoval do USA do štátu Florida koncom decembra 2022 – dva dni pred tým, ako sa jeho ľavicový nástupca Luiz Inácio Lula da Silva ujal 1. januára prezidentského úradu.

Brazílsky exprezident Jair Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu v súvislosti s januárovým vtrhnutím jeho stúpencov do vládnych budov v hlavnom meste Brazília, požiadal o šesťmesačné víza, aby mohol zostať v Spojených štátoch. V pondelok to oznámila právnická firma AG Immigration, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP.

Bolsonaro odcestoval do USA do štátu Florida koncom decembra 2022 – dva dni pred tým, ako sa jeho ľavicový nástupca Luiz Inácio Lula da Silva ujal 1. januára prezidentského úradu.

Do USA pricestoval na víza určené pre zahraničných svetových lídrov, ktorí krajinu navštívia. Tie mu však vypršia v utorok, nakoľko tam už nie je na oficiálnej ceste, priblížila firma AG Immigration sídliaca v Kalifornii a známa tým, že sa zaoberá právnou pomocou pre Brazílčanov.

Bolsonaro predtým pre stanicu CNN uviedol, že sa plánoval do Brazílie vrátiť do konca januára a zvažoval i skorší odchod zo zdravotných dôvodov.

Pravicového exprezidenta počas jeho pobytu na Floride v januári hospitalizovali v meste Orlando. V posledných rokoch bol viackrát v nemocnici so zablokovanými črevami. Súvisí to so zraneniami, ktoré utrpel, keď ho v roku 2018 počas predvolebnej kampane pobodali.

Dav Bolsonarových priaznivcov, ktorí odmietal uznať jeho porážku v októbrových voľbách, vtrhol 8. januára do prezidentského paláca, budovy Kongresu i na najvyšší súd.

Samotný Bolsonaro odmieta akúkoľvek spojitosť s útokom. Nová vláda však nariadila vyšetrovanie Bolsonara a zadržala i jeho vtedajšieho ministra spravodlivosti Andersona Torresa. Ten bol v čase násilností šéfom verejnej bezpečnosti v hlavnom meste Brazília. Obvinený je zo "zanedbania" svojich povinností.

Neúspešný prevrat v Brazílii je ukážkovým príkladom snáh americkej spravodajskej služby zmeniť režim práve v tom čase, keď krajina upevňuje svoje väzby s Východom

Bývalý predstaviteľ amerických tajných služieb potvrdil, že chaotický remix Majdanu, ktorý sa uskutočnil 8. januára v Brazílii, bol operáciou CIA, a spojil ho s nedávnymi pokusmi o farebnú revolúciu v Iráne.

Udajní stúpenci bývalého pravicového prezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do brazílskeho Kongresu, Najvyššieho súdu a prezidentského paláca, pričom obišli chatrné bezpečnostné zátarasy, vyliezli na strechy, rozbíjali okná, ničili verejný majetok vrátane vzácnych obrazov a zároveň vyzývali na vojenský prevrat v rámci plánu zmeny režimu zameraného proti zvolenému prezidentovi Luisovi Ináciovi "Lulovi" da Silvovi.

Podľa amerického zdroja je dôvodom na uskutočnenie operácie - ktorá nesie viditeľné známky unáhleného plánovania - práve teraz, keď sa Brazília chystá opätovne sa presadiť v globálnej geopolitike spolu s ďalšími štátmi BRICS - Ruskom, Indiou a Čínou.

To naznačuje, že plánovači CIA sú vášnivými čitateľmi stratéga Credit Suisse Zoltána Pozsara, ktorý predtým pracoval pre newyorský Fed. Vo svojej prelomovej správe z 27. decembra s názvom Vojna a komoditné zaťaženie Pozsar uvádza, že "multipolárny svetový poriadok nevytvárajú hlavy štátov G7, ale 'G7 Východu' (hlavy štátov BRICS), čo je v skutočnosti G5, ale kvôli 'BRICSpansion' som si dovolil zaokrúhliť nahor".

Odvoláva sa tu na správy, že Alžírsko, Argentína a Irán už požiadali o vstup do BRICS - či skôr do jeho rozšírenej verzie "BRICS+" -, pričom ďalší záujem prejavili Saudská Arábia, Turecko, Egypt, Afganistan a Indonézia.

Americký zdroj načrtol paralelu medzi brazílskym Majdanom CIA a sériou nedávnych pouličných demonštrácií v Iráne, ktoré agentúra zorchestrovala ako súčasť novej snahy o farebnú revolúciu: "Tieto operácie CIA v Brazílii a Iráne sú paralelné s operáciou vo Venezuele v roku 2002, ktorá bola na začiatku veľmi úspešná, keďže sa výtržníkom podarilo zmocniť Huga Cháveza."

Viac v článku brazílskeho novinára a geopolitického analytika Pepe Escobara TU.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva odmieta dodať muníciu Ukrajine a chce sprostredkovať ukončenie konfliktu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhol v pondelok spoločnú iniciatívu jeho krajiny a Číny, čo sa týka sprostredkovania ukončenia vojny na Ukrajine. Zároveň odmietol dodanie munície pre nemecké systémy Gepard.

"Je nevyhnutné vytvoriť skupinu krajín, ktorá je dosť silná a bude rešpektovaná, a sadnúť si na jeden rokovací stôl," povedal Lula v pondelok miestneho času v hlavnom meste Brazília na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Lula poznamenal, že o tomto návrhu už hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a Scholzom. Ľavicový prezident Brazílie sa ponúkol ako sprostredkovateľ, ktorý by mohol hovoriť s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským alebo šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. "Naši čínski priatelia pri tom zohrávajú veľmi dôležitú úlohu," povedal.

Brazília podľa jeho slov nedodá Ukrajine muníciu pre samohybné protilietadlové systémy Gepard, ktoré už Nemecko poslalo Kyjevu.

"Brazília nemá záujem o dodanie munície, ktorá má byť použitá vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Lula pred novinármi.

"Brazília je krajinou mieru. A preto sa nechce na tejto vojne nijako podieľať, a to ani nepriamo," zdôraznil.

Viac v článku TU.

Zdroj: ta3.com / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Europoslanec Milan Uhrík o narastajúcej sile vlastenckých strán v Európe, skorumpovanej šéke eurokomisie von der Leyenovej, kolapse EÚ kvôli Green Dealu, migračnej, dúhovej politiky a vojnovej politike, ale aj neustáleho financovania Ukrajiny na úkor podpory dobrého života občanov členských štátov eurobloku, lacnom ruskom plyne, ktorého nákup nám chcú zakázať, digitálnom eure ako hrozbe pre slobodu, emisných povolenkách, šialenom nápade dať ukradnuté ruské aktíva Ukrajine a potrebe reformovať Európsku úniu

Robert Fico sa ocitol v spoločnosti Elona Muska, Vladimira Putina a Benjamina Netanjahua. Francúzska organizácia Reportéri bez hraníc zaradila slovenského premiéra k 34 nepriateľom slobody tlače vo svete. Eduard Chmelár vyzval šéfa organizácie, aby zverejnili, odkiaľ RSF čerpala informácie. „Existuje silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe,“ uviedol vo svojom liste