Britský expremiér Boris Johnson nalieha na Európu, aby Ukrajine poskytla všetky potrebné zbrane, vrátane rakiet dlhého doletu, ktoré by jej umožnili poraziť Rusko

19.02.2026 09:35
Bývalý britský premiér Boris Johnson vo svojom článku pre The Wall Street Journal (zverejnenom 17. februára 2026) dôrazne vyzval európskych lídrov, aby prestali o „strategickej autonómii“ len hovoriť a začali konať.

Boris Johnson vo svojom článku, ktorý zverejnil denník „The Wall Street Journal“, vyzval európskych lídrov, aby svoje tvrdenia o „strategickej autonómii“ v rámci podpory Ukrajine podložili konkrétnymi krokmi.

Tvrdí, že namiesto diskusie o samostatnom vojenskom dáždniku alebo obrannej spolupráci by Európa mala aktívnejšie podporovať Kyjev presunom rakiet dlhého doletu, obmedzením aktivít ruskej „tieňovej flotily“ a zvážením nasadenia vojenských kontingentov v bezpečných regiónoch Ukrajiny ako politického signálu podpory. Kritizuje tiež odmietnutie EÚ zhabať ruské aktíva na financovanie pomoci Ukrajine.

Zároveň zdôrazňuje, že bez Spojených štátov zostáva európska bezpečnosť zraniteľná. Washington poskytuje väčšinu financovania a vojenských spôsobilostí NATO. Verí, že ak európske vlády nie sú pripravené podniknúť rozsiahle a riskantné kroky ku skutočnej autonómii, mali by uznať svoju závislosť od amerického vedenia a zamerať sa na posilnenie transatlantickej aliancie.

Johnson v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine zdôraznil tieto body:

Výzva k činom: Európski lídri by podľa neho mali dokázať svoje tvrdenia o nezávislosti od USA tým, že urobia niečo „veľké, riskantné a strategicky autonómne“ na pomoc Ukrajine, inak by o tejto téme mali prestať hovoriť.

Dodávky zbraní: Nalieha na Európu, aby Ukrajine poskytla všetky potrebné zbrane, vrátane rakiet dlhého doletu, ktoré by jej umožnili poraziť Rusko.

Zmrazené aktíva: Opakovane kritizuje európske krajiny (najmä Belgicko a Francúzsko) za váhavosť pri odblokovaní ruských aktív v hodnote miliárd dolárov, ktoré by mali byť použité na obnovu Ukrajiny.

Vzťah k USA: Johnson reaguje na narastajúcu skepsu európskych politikov voči americkému vedeniu (najmä v súvislosti s Donaldom Trumpom) a tvrdí, že namiesto sťažností by mala Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu a zvýšiť investície do armády

Ukrajina podľa bývalého ukrajinského hlavného vyjednávača Davida Arachmiju vycúvala z mierových rozhovorov s Ruskom po tom, ako na jar roku 2022 vtedajší britský premiér Boris Johnson pricestoval do Kyjeva a vyzval Volodymyra Zelenského, aby pokračoval vo vojne.

Boris Johnson v podcaste TRIGGERnometry (marec 2025) a v ďalších vyjadreniach odmietol tvrdenia, že on sám zabránil mierovej dohode medzi Ukrajinou a Ruskom v apríli 2022.

Tvrdenia o tom, že „sabotoval“ mier, označil za „úplný nezmysel“ a ruskú propagandu. Priznal, že počas návštevy Kyjeva v apríli 2022 vyjadril skepticizmus voči akejkoľvek dohode s Putinom, ktorého prirovnal ku „krokodílovi, ktorý vám zviera nohu v čelustiach“.

Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Spojené štáty pokračujú v odtajňovaní dokumentov o pozorovaní UFO. Pentagón zverejnil ďalších 52 videí a tiež zvukové záznamy. „Najzaujímavejšie boli videá zachytávajúce formácie UFO, ktoré ovláda vyššia inteligencia. Je pravdepodobné, že patria vyspelým civilizáciám, ktoré sa buď skrývajú na Zemi, alebo našu planétu navštevujú. Skutočným prelomom však bude, až Pentagón namiesto surových dát zverejní analýzy svojich expertov,“ uviedol odborník na exopolitiku Dr. Michael Salla

VIDEO: Tajné expedície Ahnenerbe v Tibete, na Kaukaze, vo švédskej historickej provincii Bohuslän, na Kréte, ale aj v Antarktíde a inde vo svete alebo pátranie výskumného ústavu elitnej polovojenskej nacistickej organizácie SS po dôkazoch o pôvode árijskej rasy, nevysvetliteľné nálezy z obdobia 2. svetovej vojny, záhadná strata zhromaždených historických spisov v posledných dňoch Tretej ríše a 22 objavov nacistického Nemecka, ktoré spojenecké vlády po skončení vojny po roku 1945 okamžite utajili

VIDEO: „Progresívne Slovensko je strana klamárov a príživníkov,“ skonštatoval exposlanec Peter Pčolinský v rozhovore o svojom politickom projekte, o spomienkach na koaličné rady s Igorom Matovičom, o súčasných vzťahoch s Borisom Kollárom, o politickom programe PS, o mimovládke Marty Šimečkovej a o pravdepodobnosti, že jej občianske združenie okrem telefónnych účtov platilo aj náklady súvisiace so štúdiom Michala Šimečku v Oxforde. V interview hovoril aj o komunikačných poradcoch v PS, ktorých hlavnou úlohou je cielene usmerňovať a ovplyvňovať verejnú mienku. Komentoval aj tzv. „kladivo na korupciu“ a dianie okolo čurillovcov