Bývalí redaktori spravodajstva podali žalobu na RTVS

28.06.2018
Dvaja z nich už pracujú pre Hríbov časopis .týždeň.

Bývalí redaktori spravodajstva RTVS Matúš Dávid, Jana Masárová, Matúš Baňovič a Kristián Čekovský podali na Okresný súd Bratislava III žalobu na telerozhlas. Dávid a Baňovič už začali pracovať pre časopis .týždeň.

Tvrdia, že ich práca na externé zmluvy bola obchádzaním závislej práce.

O žalobe štvorice prepustených externistov, s ktorými RTVS ukončila spoluprácu od mája, informoval v stredu Denník N.

Telerozhlas redaktorom zmluvy roky každý mesiac predlžoval. Tvrdia, že v skutočnosti išlo o zastretý pracovný pomer. Na zmluvy o výrobe audiovizuálneho diela či licenčné zmluvy pracujú novinári aj v iných redakciách, médiám to zväčša šetrí náklady.

Prepustení redaktori RTVS ale uvádzajú, že ich práca vykazovala všetky znaky závislej práce, lebo pre RTVS vykonávali prácu dlhodobo a sústavne, osobne, podľa pokynov nadriadených zamestnancov, v mene RTVS a v pracovnom čase určenom RTVS.

„Žalobou sa domáhame predovšetkým toho, aby súd vyslovil, že právny vzťah medzi redaktormi a RTVS je pracovný pomer, ktorý naďalej trvá, a priznal redaktorom z toho vyplývajúce nároky, teda náhradu mzdy. Dôvodom je, že išlo podľa nášho názoru zjavne o zastretý pracovný pomer, ktorý nebol riadne skončený,“ povedal pre Denník N právny zástupca redaktorov Radovan Pala.

Právnici redaktorov oslovili RTVS pred podaním žaloby, telerozhlas však podľa nich nemal záujem rokovať. TASR požiadala RTVS o reakciu.

RTVS zatiaľ nekomentuje žalobu štvorice jej bývalých redaktorov, s ktorými koncom apríla ukončili spoluprácu. „Súd ešte RTVS nedoručil predmetnú žalobu. Po oboznámení sa s jej obsahom, k nej zaujmeme stanovisko,“ povedala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

Jeden z prepustených externistov K. Čekovský po ukončení pomeru zo strany RTVS naznačil, že mohlo ísť o pomstu vedenia. Šéfka televízneho spravodajstva Hana Lyons mu v súkromnom rozhovore mala povedať, že „každá akcia vyvoláva aj reakciu“.

Všetci štyri prepustení externisti bolu spolu s ďalšími vyše 50 novinármi podpísaní pod otvoreným listom, v ktorom v apríli informovali divákov a poslucháčov, že v RTVS pracujú v nepriateľskej atmosfére a nedôverujú svojim nadriadeným.

V RTVS podali výpovede koncom máji ďalší 12 novinári, urobil tak na protest voči súčasným pomerom v inštitúcii. Od vedenia RTVS žiadali zamestnanci spravodajstva zastúpení odborovou organizáciou splnenie niekoľkých požiadaviek vrátane nových výberových konaní na vedúce posty v spravodajstve. Šéf RTVS Jaroslav Rezník to nesplnil, súhlasil len s nahrávaním porád a archivovaním záznamov.

RTVS už predtým nenašla pri rušení rozhlasových šéfeditorov vhodné miesto pre Oľgu Bakovú, jednu zo svojich najskúsenejších novinárok. V rozhlase následne podala výpoveď aj Gabriela Kajtárová. Skončil aj editor televíznych správ Jozef Matej, ktorý nesúhlasil s krokmi vedenia.

Zdroj: medialne.sk / dennikn.sk

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch