Čína sa zbavila najväčšieho množstva amerických dlhopisov za posledných 8 mesiacov

19.11.2018 14:11
Peking ako najväčší zahraničným držiteľom amerického zahraničného dlhu znížila svoj podiel o takmer 14 miliárd dolárov.

V septembri bol zo strany Číny zaznamenaný najvyšší pokles držby amerických dlhopisov od januára tohto roku. Pretrvávajúce obchodné napätie s Washingtonom prinútilo najväčšiu svetovú ekonomiku prijať opatrenia na stabilizáciu svojej národnej meny.

Peking ako najväčší zahraničný držiteľom amerického zahraničného dlhu znížil svoj podiel o takmer 14 miliárd dolárov. Celková výška amerických cenných papierov vo vlastníctve Číny však stále predstavuje obrovskú sumu - 1,15 bilióna dolárov. Po Číne nasleduje Japonsko s výškou 1,03 bilióna dolárov, čo predstavuje najnižšie číslo od októbra roku 2011.

USA zvýšili množstvo vydávaných dlhopisov s cieľom zabrániť možnému rastu federálneho deficitu kvôli zníženiu daní, ktoré presadil prezident Donald Trump a taktiež kvôli podpísanej dohode o výdavkoch pre federálnu vládu schválenú vo februári tohto roku.

Podiel Číny na nákupe amerického štátneho dlhu sa v posledných mesiacoch neustále znižuje. Peking je navyše s Washingtonom v obchodnej vojne v súvislosti s obchodnou nerovnováhou, prístupom na trh a údajnou krádežou amerických tajomstiev v technologickej oblasti zo strany čínskych korporácií. USA uplatnili dovozné sadzby na čínsky tovar vo výške 200 miliárd dolárov. Čína reagovala odvetným opatrením a na americké výrobky uvalila sadzbu vo výške 60 miliárd dolárov a zastavila tiež nákup americkej ropy.

Zdroj: rt.com

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Svetový poriadok sa rúca, EÚ je bezmocná a NATO môže kedykoľvek rozpadnúť,“ vyhlásil Robert Fico. Prípadný vojenský konflikt na Kube by v spojitosti s americkým vojenským zásahom vo Venezuele, vojnou na Ukrajine a izraelsko-americkou vojnou proti Iránu mohol podľa neho spôsobiť vypuknutie globálneho konfliktu. Premiér v prípade ropnej krízy varoval pred katastrofálnym scenárom. Výrazné zdraženie palív by sa veľmi rýchlo prenieslo cez náklady na dopravu aj do inflácie a zdražovanie by postihlo celú ekonomiku