Covid je jedna veľká fraška. Ľudia už vôbec nepoužívajú vlastný rozum. Už nechcem žiť na tejto planéte!, píše Banášovi zúfalá umelkyňa

08.10.2020

Priateľky, priatelia, po uverejnení mojej výzvy premiérovi dostávam denne niekoľko podobných smutných listov, mailov, odkazov, prosieb - ako vidíte nižšie. Pani, ktorá mi tento list poslala, súhlasí s jeho uverejnením na mojom facebooku, jej meno nezverejňujem.

Sám som na rozpakoch, čo jej mám poradiť. Preto chcem poprosiť vás, skúste dať tejto dáme radu ako žiť, v čo veriť, ako si v týchto nezmyselných časoch udržať zmysel a najmä myseľ.

Strácam zmysel života...

Dobrý deň, pán Banáš,

Predpokladám, že dostávate obrovské množstvo správ od neznámych ľudí, ale skúsim šťastie.

Už dlhšie Vás sledujem na Facebooku a celkovo v médiách, a pôsobíte ako veľmi rozumný človek. Chcem Vás poprosiť o radu - nielen pre seba, ale aj pre ďalšie tisíce ľudí, ktorí sú v podobnej situácii. V situácii, ktorá ma doháňa k šialenstvu. Kvôli tomu, čo sa práve deje, som stratila aj posledné zvyšky akejkoľvek nádeje, že by sa ľudstvo mohlo prebrať a začať sa uberať lepšou cestou.

Všade okolo seba vidím len nenávisť a zlobu, samé nezmyselné zákazy a príkazy, strach, nevraživosť, slepé nasledovanie toho, čo povedia v televíznych novinách alebo v rádiu, bez akéhokoľvek triezveho uvažovania. Ľudia útočia na iných neznámych ľudí kvôli tomu, čo počuli v telke...

Som umelec, ktorý žije z eventov. Alebo skôr žila som. Od februára 2019 som viac-menej bez práce (s výnimkou pár drobných zákaziek). Od februára 2019 teda žijem takmer výlučne z úspor. Bohužiaľ, neverím, že na jar bude lepšie, ani na ďalšiu jeseň nebude lepšie a bojím sa, že keď sa spoločnosť neprebudí (čomu neverím), tak to nebude lepšie už nikdy.

Keďže pracujem s ľuďmi, poznám veľmi veľmi veľa ľudí zo všetkých možných sociálnych a pracovných oblastí a zatiaľ mi všetci potvrdzujú to isté, čo si myslím aj ja: covid je jedna veľká fraška.

Mám informácie z 1. ruky, nie z médií. No keď taký názor poviete nahlas, ihneď Vás označia za konšpirátora, extrémistu, kotlebovca a neviem, čo všetko. Verejnosť už vôbec nepoužíva vlastný rozum. Sú slepí a hluchí a robia to, čo sa im povie. Nechajú si skákať po hlavách a ešte tomu tlieskajú.

Sama netuším, aké je východisko z tejto situácie. Búriaci sa jednotlivci nezmôžu nič, lebo poslušný dav ich ukameňuje, len čo sa ozvú.

Neverím ale ani v silu hromadných protestov. Koľko demonštrácií tu bolo proti Gorile? Za Kuciaka? A čo to zmenilo? Absolútne nič. To, čo vidím na vlastné oči, ma núti pochybovať o celej histórii, o všetkom, čo sme sa kedy učili v škole.

Neverím napr. ani v Nežnú revolúciu. Keby nebola dopredu naplánovaná a riadená zhora, ľudia by sa mohli na námestiach so svojimi kľúčikmi aj pos*ať a nič by sa nezmenilo, tak ako je to aj teraz. Nemyslím si ani, že o súčasnej situácii rozhoduje náš veľavážený pán premiér. Mám pocit, že musí takisto len držať hubu a krok (alebo šúchať nožičkami?). Toto nie sú názory, ktoré by som získala z nejakých fejsbukových "konšpiračných" skupín.

Toto sú moje vlastné myšlienky, lebo mám mozog, ktorý ešte stále používam.

Úprimne, život už pre mňa stratil akýkoľvek zmysel. Nevidím dôvod, prečo ráno vstať z postele. Nie je na čo sa tešiť. Určite nie na budúcnosť. A nie som jediná, ktorá prežíva takéto pocity.

Sú nás desaťtisíce len na Slovensku. Cítim obrovskú bezmocnosť, beznádej a do toho vidím tie každodenné tlaky médií a pochlebovanie slepých ľudí, ako je to všetko správne. Už nechcem žiť na tejto planéte!

Moja prosba o radu: Ako sa dá toto všetko prežiť? Čo má človek robiť? Nielen ja, ale všetci, ktorí sme v rovnakej situácii?

Ďakujem a prajem všetko dobré!

Zdroj: Facebook Jozef Banáš