Covid je jedna veľká fraška. Ľudia už vôbec nepoužívajú vlastný rozum. Už nechcem žiť na tejto planéte!, píše Banášovi zúfalá umelkyňa

08.10.2020 10:45

Priateľky, priatelia, po uverejnení mojej výzvy premiérovi dostávam denne niekoľko podobných smutných listov, mailov, odkazov, prosieb - ako vidíte nižšie. Pani, ktorá mi tento list poslala, súhlasí s jeho uverejnením na mojom facebooku, jej meno nezverejňujem.

Sám som na rozpakoch, čo jej mám poradiť. Preto chcem poprosiť vás, skúste dať tejto dáme radu ako žiť, v čo veriť, ako si v týchto nezmyselných časoch udržať zmysel a najmä myseľ.

Strácam zmysel života...

Dobrý deň, pán Banáš,

Predpokladám, že dostávate obrovské množstvo správ od neznámych ľudí, ale skúsim šťastie.

Už dlhšie Vás sledujem na Facebooku a celkovo v médiách, a pôsobíte ako veľmi rozumný človek. Chcem Vás poprosiť o radu - nielen pre seba, ale aj pre ďalšie tisíce ľudí, ktorí sú v podobnej situácii. V situácii, ktorá ma doháňa k šialenstvu. Kvôli tomu, čo sa práve deje, som stratila aj posledné zvyšky akejkoľvek nádeje, že by sa ľudstvo mohlo prebrať a začať sa uberať lepšou cestou.

Všade okolo seba vidím len nenávisť a zlobu, samé nezmyselné zákazy a príkazy, strach, nevraživosť, slepé nasledovanie toho, čo povedia v televíznych novinách alebo v rádiu, bez akéhokoľvek triezveho uvažovania. Ľudia útočia na iných neznámych ľudí kvôli tomu, čo počuli v telke...

Som umelec, ktorý žije z eventov. Alebo skôr žila som. Od februára 2019 som viac-menej bez práce (s výnimkou pár drobných zákaziek). Od februára 2019 teda žijem takmer výlučne z úspor. Bohužiaľ, neverím, že na jar bude lepšie, ani na ďalšiu jeseň nebude lepšie a bojím sa, že keď sa spoločnosť neprebudí (čomu neverím), tak to nebude lepšie už nikdy.

Keďže pracujem s ľuďmi, poznám veľmi veľmi veľa ľudí zo všetkých možných sociálnych a pracovných oblastí a zatiaľ mi všetci potvrdzujú to isté, čo si myslím aj ja: covid je jedna veľká fraška.

Mám informácie z 1. ruky, nie z médií. No keď taký názor poviete nahlas, ihneď Vás označia za konšpirátora, extrémistu, kotlebovca a neviem, čo všetko. Verejnosť už vôbec nepoužíva vlastný rozum. Sú slepí a hluchí a robia to, čo sa im povie. Nechajú si skákať po hlavách a ešte tomu tlieskajú.

Sama netuším, aké je východisko z tejto situácie. Búriaci sa jednotlivci nezmôžu nič, lebo poslušný dav ich ukameňuje, len čo sa ozvú.

Neverím ale ani v silu hromadných protestov. Koľko demonštrácií tu bolo proti Gorile? Za Kuciaka? A čo to zmenilo? Absolútne nič. To, čo vidím na vlastné oči, ma núti pochybovať o celej histórii, o všetkom, čo sme sa kedy učili v škole.

Neverím napr. ani v Nežnú revolúciu. Keby nebola dopredu naplánovaná a riadená zhora, ľudia by sa mohli na námestiach so svojimi kľúčikmi aj pos*ať a nič by sa nezmenilo, tak ako je to aj teraz. Nemyslím si ani, že o súčasnej situácii rozhoduje náš veľavážený pán premiér. Mám pocit, že musí takisto len držať hubu a krok (alebo šúchať nožičkami?). Toto nie sú názory, ktoré by som získala z nejakých fejsbukových "konšpiračných" skupín.

Toto sú moje vlastné myšlienky, lebo mám mozog, ktorý ešte stále používam.

Úprimne, život už pre mňa stratil akýkoľvek zmysel. Nevidím dôvod, prečo ráno vstať z postele. Nie je na čo sa tešiť. Určite nie na budúcnosť. A nie som jediná, ktorá prežíva takéto pocity.

Sú nás desaťtisíce len na Slovensku. Cítim obrovskú bezmocnosť, beznádej a do toho vidím tie každodenné tlaky médií a pochlebovanie slepých ľudí, ako je to všetko správne. Už nechcem žiť na tejto planéte!

Moja prosba o radu: Ako sa dá toto všetko prežiť? Čo má človek robiť? Nielen ja, ale všetci, ktorí sme v rovnakej situácii?

Ďakujem a prajem všetko dobré!

Zdroj: Facebook Jozef Banáš