Daniel Bombic alias Danny Kollár a hlas volajúceho na púšti
27.10.2025 20:00
Danny Kollár volá zo žalára a dožaduje sa, aby ho niekto konečne vypočul.
Nie, nevydiera Smer, ako toporne vypisujú Miškove orgány agitácie a propagandy. Dokonca sa nedožaduje prepustenia z väzby, ako národu podsúva Lipšicova žinenka Tódová. Danny vidí viac ako svoj osobný záujem. Hovorí o slobode slova pre všetkých, dokonca aj pre tých, čo by ho najradšej umlčali na veky.Dannyho hlasové správy spoza múrov pochmúrnej temnice počúvajú tisíce ľudí. Medzi nimi aj desiatky politikov s právomocou rozhodovať. Zdá sa však, že len zlomok osôb, čo majú v rukách opraty moci, si skutočne berú k srdcu podstatu Dannyho posolstiev.
Už som zoširoka písal o tom, že boj proti domnelému extrémizmu je nebezpečnejší ako samotný extrémizmus. Predovšetkým ustanovenia Trestného zákona, čo upravujú problematiku takzvaného extrémizmu, sú priamym útokom na ústavou garantované práva slobody slova a slobody prejavu. Ak má niekto záujem osviežiť si pamäť, článok analyzujúci túto časť trestnej legislatívy nájde tu alebo podcast na rovnakú tému tu. Bez toho, aby som opakoval všetky argumenty, v súhrne možno konštatovať, že trestná legislatíva upravujúca údajný extrémizmus je krajnosťou sama o sebe. Žiaľ, nie je to len slovenské špecifikum, ide o trend šíriaci sa Európou ako mor neslobody.
Hneď skraja je potrebné povedať, že odstránenie náhubkov v podobe do krajnosti dovedenej extrémistickej legislatívy naráža na dve podstatné prekážky. Jednu domácu, druhú externú. Na domácej scéne by dnes azda existovala vôľa Smeru a SNS skoncovať s trestaním nepohodlných názorov, avšak novela zákona by jednoducho neprešla cez Hlas. Neprešla by ani cez progresívno-liberálno-kresťansko-šialenú, teda matovičovskú opozíciu, avšak to nie je pointa. Vládna koalícia by mala dostatok poslancov na to, aby nám vrátila slobodu, avšak Hlas je ohľadom údajného extrémizmu rovnako extrémny, ako sú všetky európske klony Miškovej dúhovej strany. Ak „extrémistická“ novela Trestného zákona stojí a najmä padá na Hlase, zvyšok koalície by to mal nahlas povedať. Presne kvôli tomu Danny volá spoza múrov temnice. Len žiada, aby príčetné sily vládnej koalície aspoň nahlas pomenovali problém. Ak to nedokážu – a zatiaľ to naozaj nedokázali –, budú v očiach slobodomyseľných voličov rovnako vinní ako skutoční páchatelia do neba volajúceho hriechu proti našim ústavným právam voľne a bez obavy z represie vyjadrovať názory a myšlienky.
Žiadna konštruktívna kritika nesmie byť plochá a plytká, preto je potrebné uznať, že Slovensko nie je osamelým ostrovom v oceáne, ale je súčasťou spolku zvaného Európska únia. Legislatíva kontinentálneho bloku núti všetky členské štáty prijímať drakonické opatrenia proti slobode slova a slobode prejavu. Stačí si prečítať zákon o digitálnych službách, takzvaný Digital Services Act (DSA), ktorý je zdrojom masového zatýkania a trestania v mnohých členských štátoch únie. Nemecko a Francúzsko sú v tomto ohľade priekopníkmi. Ak sa vláda bojí pripraviť novelu Trestného poriadku (aspoň) zmierňujúcu sankcie za takzvaný extrémizmus, nech o tom hovorí nahlas. A nie raz, ale neustále, pretože nezmyslenými zelenými agendami, energetickými experimentmi a cenzurovaním voľného šírenia názorov a myšlienok nás európski súdruhovia vedú do otroctva. Ekonomického, finančného, energetického aj názorového.
Ponechajme bokom zelené a energetické experimenty a vráťme sa k slobode slova. Európsky DSA je natoľko nebezpečný, že úsilie o jeho zrušenie, respektíve výraznú novelizáciu by sa mal stať predmetom najbližšej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. Nielen na Slovensku, ale v celej únii. Napokon, my sami aj tak nič nezmôžeme. Slovenskí europoslanci by však mohli prispieť k vytvoreniu širokej kontinentálnej koalície, ktorá by si zobrala za svoju agendu slobody nielen v online priestore, ale kdekoľvek, kde sa verejne vyjadrujú názory na čokoľvek. Brusel už teraz pripravuje ďalšie brutálne obmedzenia. Chce prinútiť technologické spoločnosti, aby povinne vytvárali kópie textových správ posielaných medzi užívateľmi šifrovaných aplikácií, ako sú Telegram, Signal či WhatsApp.
Progresívni Miškovia tomu tlieskajú. Tí istí hlupáčikovia sa však hádžu o zem, keď je reč o používaní takých odpočúvacích technológií, akou je napríklad izraelský Pegasus. Rozdiel spočíva v tom, že použitie odpočúvania alebo zaznamenávania textových správ je vždy individuálne a súvisí s konkrétnou trestnou činnosťou, avšak povinné zaznamenávanie všetkého, čo sa šuchne v mobilných aplikáciách, je naplnenie Orwellovej pochmúrnej vízie ani nie sto rokov od jej literárneho stvárnenia.
Progresívni otrokári maskujú okliešťovanie slobody slova a slobody prejavu zdanlivo ušľachtilými slovami o boji proti antisemitizmu, rasizmu, hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody a podobným krasorečnením. Ich úsilie obsahuje zjavný paradox: základné práva a slobody chcú chrániť ich potláčaním. Človek má právo na akokoľvek krajné názory a má takisto právo ich slobodne a verejne šíriť. Jediným obmedzením môže byť zákaz vyzývania k páchaniu násiliu. Všetko ostatné sú len myšlienky a názory. Občan takzvaného slobodného sveta nesmie žiť v strachu z postihu za to, že slobodne povie, čo si myslí. Isté názory môžu progresívne dušičky urážať alebo poburovať, to však neznamená, že je to dôvod na trestanie. Naopak, práve poburujúce, iritujúce a znepokojujúce názory a myšlienky sú neraz podnetom dôležitej kritickej diskusie.
Nie som hovorcom Dannyho Kollára, ale domnievam sa, že jeho hlas volajúceho na púšti sa dotýka okruhov problémov, popísaných v predchádzajúcich odsekoch. Ak nie sme schopní mať zmysluplnú diskusiu na túto tému počas aktuálnej, relatívne príčetnej vlády (áno, áno, Huliak, Migaľ, vieme, ale spomeňme si na roky 2020 – 2023), čo potom môžeme čakať, ak sa moci ujmú Miškovia, Braňovia, Milanovia a Naďovia?
Zdroj: datel.news
