Dodávky zbraní štátov NATO na Ukrajinu znamená účasť na konflikte. Západ sa stáva spolupáchateľom zločinov režimu v Kyjeve, vyhlásil Putin

26.02.2023
"Posielajú desiatky miliárd dolárov vo forme zbraní na Ukrajinu. To je skutočná účasť," povedal šéf Kremľa v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija 1.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu dodávky zbraní z členských krajín NATO na Ukrajinu označil za účasť na konflikte. Informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na Putinove vyjadrenia pre ruské médiá.

„Dodávajú Ukrajine zbrane v hodnote desiatok miliárd dolárov. A veď toto všetko je participácia v určitom zmysle. Prečo? Pretože to nie je len vojensko-technická spolupráca, nedostávajú za to peniaze, však? Nedostávajú peniaze!,“ povedal ruský prezident.

"To znamená, že sa zúčastňujú, hoci nepriamo, na zločinoch uskutočňovaných kyjevským režimom," dodal.

„Tieto zbrane sa presúvajú jednostranne, čo znamená, do určitej miery, aspoň nepriamo, ale ide o spoluúčasť na zločinoch spáchaných kyjevským režimom, vrátane ostreľovania obytných oblastí Novorossie a Donecka,“ vysvetlil šéf Kremľa.

„No a čo s tým? Samozrejme. Vychádzame z toho a naša pozícia je tým diktovaná. A podľa mňa je to celkom pochopiteľné, pochopiteľné a logické,“ dodal Putin.

Západné krajiny majú podľa ruského prezidenta "jediný cieľ" - rozbiť bývalý Sovietsky zväz a jeho hlavnú časť, Ruskú federáciu, píše AFP.

Krajiny západu vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu dôrazne odsúdili a od začiatku poskytujú Ukrajine podporu. Mnohé z nich však váhali s rozhodnutím dodať Kyjevu i ťažké zbrane ako napríklad tanky. Obávali sa zatiahnutia do konfliktu.

Nemecko v januári po mesiacoch odmietania schválilo poskytnutie moderných tankov typu Leopard 2 Ukrajine. Krátko na to USA oznámili dodávku amerických tankov Abrams. Tanky neskôr prisľúbili i ďalšie západné krajiny.

Ukrajina žiada okrem tankov aj dodanie stíhačiek. Viaceré krajiny však zatiaľ takéto rozhodnutie vylúčili.

Putin debatoval o súčasnej situácii s Lukašenkom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok, na výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, absolvoval dlhý rozhovor so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Poviem vám tajomstvo, včera večer sme (s Putinom) dlho diskutovali o rôznych témach," citoval Lukašenka kanál na sociálnej sieti prepojený s tlačovou službou úradu bieloruského prezidenta. Ďalšie podrobnosti o rozhovore však bezprostredne neboli zverejnené.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol Rusku svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk priamo nezapojil.

Rusko má takisto v Bielorusku približne 10.000 svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia.

Kyjev v uplynulých mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska. Lukašenko tvrdí, že bieloruskú armádu na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.

Zdroj: ta3.com (1), (2) / sk.news-front.info

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch