Donald Trump uzavrel nečakanú dohodu s Vladimirom Putinom. USA zmiernia sankcie a Rusko dodá milióny ton nafty s cieľom znížiť ceny palív vo svete

09.10.2026 14:00

Americký prezident Donald Trump oznámil po telefonáte s Vladimirom Putinom dohodu, ktorá by ešte nedávno pôsobila nepravdepodobne. Rusko má začať uvoľňovať milióny ton motorovej nafty pre americký a svetový trh a Washington súčasne dočasne zmierňuje sankčné obmedzenia, ktoré by takýmto obchodom bránili.

Cieľ je jednoduchý: stlačiť ceny paliva, ktoré sa po vojne na Blízkom východe a problémoch svetových rafinérií prudko zvýšili.

Trump označil telefonát s Putinom za „veľmi úspešný“. Podľa jeho oznámenia má Rusko okamžite dodať viac ako 300-tisíc ton nafty, v novembri ďalších 500-tisíc a krátko nato jeden milión ton.

Ďalšie tri milióny ton sú podľa amerického prezidenta podmienené stavom ruských rafinérií. Celkovo tak ide potenciálne o približne 4,8 milióna ton paliva.

Krátko po Trumpovom oznámení na sociálnej sieti Truth Social americké ministerstvo financií informovalo o dočasnej výnimke zo sankčného režimu, ktorá má umožniť transakcie potrebné na dostať ruskú naftu na svetový trh. Ide o výrazný obrat oproti politike platnej od roku 2022, keď Spojené štáty po ruskej invázii na Ukrajinu zakázali dovoz ruskej ropy a ropných produktov.

Zelenskyj: Zmiernenie sankcií mier neprinesie, Rusko odpovie terorom

Na zmiernenie protiruských sankcií reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol, že ich uvoľnenie bez jasnej a trvalej dohody o deeskalácii je prejavom očividnej slabosti.

Podľa Zelenského dohoda Rusku iba umožní zabiť viac ľudí a spôsobiť väčšie škody.

"Mier nikdy nevzíde zo slabosti," varoval Zelenskyj s tým, že Rusko bude mať teraz voči Amerike menší rešpekt a spôsobí svetu len väčšie škody.

Ukrajinský prezident tiež zdôraznil, že voči Rusku je potrebný tvrdý postup a že treba uviesť do praxe odsúhlasené sankcie podľa amerického zákona, ktorý je odkazom zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Zmyslom balíka sankcií je dostať Rusko pod tlak, a tým ho prinútiť ukončiť vojnu.

Zelenskyj vo svojom príspevku tiež kritizoval nedávne rozhodnutie Európskej únie vyškrtnúť zo svojho sankčného zoznamu ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Už skôr ukrajinský prezident vyhlásil, že Európania týmto krokom urobili "strašnú chybu".

Peace never comes through weakness. Today, representatives of the U.S. Congress were in Kyiv – a bipartisan delegation – and I am grateful to them for visiting Ukraine at such a difficult time. They asked: what is needed to end the war? The answer must be strong. There must be sanctions under the Lindsey Graham bill, there must be support for Ukraine in protecting lives, and there must be pressure on Russia for its war. And today, there was a conversation between the leaders of America and Russia. A conversation that leads to something different. Recently, there was a European decision to lift sanctions on Russian oligarchs. Since then, Russian strikes and the torment of people have only increased. This past week alone, there was a brutal Russian missile strike on a residential building in Pryluky, aerial bombs were dropped on Kramatorsk – on ordinary city buses – and there have been constant attacks on Kyiv’s energy infrastructure and on the life-sustaining infrastructure in Dnipro, Kharkiv, Odesa, and our other cities. Dozens of people have been killed and hundreds wounded. The Russians are compensating for their inability to achieve their objectives on the battlefield with this kind of terror. This year, Russia is weaker on the battlefield than at any other point in the war. That is why Putin is relying on terror. That is why he is relying on attempts to strike backroom deals to secure some form of pressure relief for Russia, in order to buy more time and more opportunities for war. Any easing of sanctions against Russia without a clear and lasting de-escalation agreement with Russia is an obvious weakness. It plays into Russia’s hands – allowing it to kill more, wage war for longer, have even less respect for America, and inflict even greater losses and damage on the world. Ukraine is ready to take symmetrical de-escalatory steps, and the American team knows our position. Our strikes on Russian oil refineries and other oil facilities are a response to Russia’s years-long campaign of terror against Ukraine’s energy sector. Ukraine will not set Russian oil refineries on fire if Russia does not destroy our energy infrastructure. This is the kind of agreement we are proposing to America, and we believe the United States has enough power to achieve such a compromise. Gifts to Putin will not bring peace or any benefit to the civilized world. Russia will “repay” the diesel with further terror and perfidy. Allowing Russia to sell petroleum products is an investment in a war that must be ended, not prolonged. What is needed is real de-escalation with Russia on a reciprocal basis. We count on America’s fair support for our defense of life, for our defense of people in Ukraine – and on the United States having a correspondingly strong conversation with Russia. A strong one, not a weak one.

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) October 9, 2026

Problém má aj samotné Rusko

Práve posledná časť Trumpovej dohody – tri milióny ton „podľa stavu rafinérií“ – je podstatná. Rusko totiž momentálne nemá paliva nazvyš bez obmedzení. Ukrajinské dronové útoky v posledných mesiacoch poškodili viaceré rafinérie a Moskva musela pristúpiť k reštrikciám vývozu, aby mala dostatok benzínu a nafty pre vlastný trh. Rusko 30. septembra predĺžilo zákaz vývozu nafty pre domácich producentov až do 31. októbra.

V septembri museli po útokoch zastaviť alebo výrazne obmedziť prevádzku aj veľké rafinérie v Syzrani či Saratove. Ruské problémy boli natoľko vážne, že krajina v lete dovážala ropné produkty napríklad z Južnej Kórey.

Vzniká tak nezvyčajný paradox: Rusko samo obmedzuje vývoz nafty, aby stabilizovalo domáci trh, a zároveň podľa Trumpa sľubuje milióny ton zahraničným odberateľom.

Ešte v stredu Putin podľa Reuters tvrdil, že Moskva export nafty neobnoví, kým Západ nezmierni sankcie. O dva dni neskôr Trump oznámil dohodu a americké ministerstvo financií prišlo s dočasnou sankčnou výnimkou.

Prečo Trump naftu tak súrne potrebuje

Dôvod amerického tlaku treba hľadať predovšetkým na čerpacích staniciach. Priemerná cena nafty v USA sa podľa Reuters dostala približne na 6,28 dolára za galón, teda asi o 70 percent vyššie než pred začiatkom americko-izraelskej vojny s Iránom.

Diesel pritom poháňa kamiónovú dopravu, poľnohospodársku techniku aj veľkú časť hospodárstva, takže jeho zdražovanie sa následne premieta do cien potravín a ďalšieho tovaru.

Trump sa už pred dohodou s Putinom snažil dostať na trh ďalšie palivo viacerými spôsobmi. Presadil širšie využitie daňovo zvýhodnenej „červenej“ nafty, ktorá bola tradične určená najmä pre poľnohospodárstvo a stroje mimo ciest, a tlačil na spojencov, aby urýchlili uvoľnenie zásob z núdzových rezerv.

Ani tieto kroky však ceny výraznejšie nestlačili. Podľa analytikov, ktorých citovala agentúra Reuters, nie je problém iba v množstve surovej ropy. Svetu chýba najmä rafinérska kapacita a jednoduchá doprava hotových palív.
Vojna na Blízkom východe skomplikovala pohyb tankerov cez Hormuzský prieliv, zatiaľ čo vojna na Ukrajine vyradila časť ruských rafinérií.

Dohoda okamžite pohla cenami

Trh na Trumpovo oznámenie zareagoval takmer okamžite. Veľkoobchodná cena americkej nafty klesla približne o 4 až 4,5 percenta, hoci samotné ruské dodávky sa ešte nezačali. Reakcia ukazuje, ako napätý je momentálne svetový trh s hotovými palivami – už prísľub nových objemov dokáže pohnúť cenami.

Otázne však zostáva, koľko z avizovaných 4,8 milióna ton bude Rusko schopné skutočne dodať a v akom čase. Najväčší, trojmiliónový balík sám Trump podmienil stavom ruských rafinérií. A tie zostávajú jedným z hlavných cieľov ukrajinských útokov.

Politicky citlivý obrat

Dohoda má navyše širší politický význam. Spojené štáty sa od roku 2022 snažili znižovať príjmy Moskvy z energetiky, pretože predaj ropy a palív patrí medzi hlavné zdroje financovania ruského štátu. Washington zároveň v posledných týždňoch tlačil na krajiny, ktoré ruskú ropu naďalej vo veľkom kupujú.

Teraz však vysoké ceny energie postavili Trumpovu administratívu pred opačný problém: čím menej ruského paliva je na svetovom trhu, tým drahšia je nafta aj pre Američanov.

Rozhodnutie prichádza navyše necelý mesiac pred americkými kongresovými voľbami 3. novembra. Drahá nafta zasahuje najmä skupiny, ktoré Trump často označuje za svoju politickú základňu – farmárov, rančerov a vodičov kamiónov. Reuters uvádza, že vysoké životné náklady patria medzi problémy, ktoré pred voľbami poškodzujú jeho popularitu.

Trump vo svojom príspevku práve tieto skupiny výslovne spomenul a sľúbil, že ceny nafty budú po dohode s Putinom klesať „rýchlo a rekordným tempom“.

Či sa tento sľub naplní, však nebude závisieť iba od Moskvy. Rozhodovať bude aj situácia v Hormuzskom prielive, stav svetových rafinérií – a to, či Ukrajina bude pokračovať v útokoch na ruskú palivovú infraštruktúru.

Trumpovo povolenie obchodovania s ruskou naftou vyvolalo kritiku u rusofóbov

Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne povoliť obchodovanie s ruskou naftou vyvolalo kritiku medzi americkými zákonodarcami aj odborníkmi na sankčnú politiku. Podľa kritikov tento krok oslabuje tlak na Moskvu a môže pomôcť financovať pokračovanie ruskej vojny proti Ukrajine. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Republikánsky kongresman Don Bacon označil toto rozhodnutie za znepokojujúce. „Prezident mal vždy morálnu slepotu, pokiaľ ide o (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Podporovať ruskú vojnovú ekonomiku je hrozné,“ uviedol.

Demokratický senátor Richard Blumenthal, ktorý je spoluautorom návrhu zákona o sankciách proti Rusku, upozornil, že uvoľnenie sankcií prospieva Rusku a Číne a zároveň oslabuje snahu Kongresu vyvíjať tlak na Moskvu. Rozhodnutie označil za „škvrnu na charaktere nášho národa“ a varoval spoločnosti, ktoré by z neho chceli profitovať: „Kongres vás sleduje.“

Bývalý americký diplomat a odborník na sankcie Daniel Fried kritizoval najmä načasovanie rozhodnutia: povolenie predaja ruskej nafty podľa neho podporuje ruské vojnové úsilie a nie je povzbudivým signálom, pokiaľ ide o vyhliadky na skoré začatie mierových rokovaní.

Bývalá predstaviteľka amerického ministerstva financií Kerri Bitsoffová sa domnieva, že Trump v súčasnosti uprednostňuje konflikt s Iránom a jeho hospodárske dôsledky pred vyvíjaním tlaku na Rusko. Nové povolenie na obchodovanie s ruskou naftou podľa nej naznačuje, že prezident zrejme neplánuje vo veľkej miere využívať právomoci, ktoré mu poskytuje pripravovaný zákon o sankciách.

Ukrajinský komisár pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk uviedol, že rozhodnutie Washingtonu oslabuje argument, podľa ktorého k rastu cien nafty prispeli ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Za hlavný dôvod zdražovania označil konflikt s Iránom a blokádu, pričom vplyv ukrajinských útokov považuje za druhoradý.

Trumpova administratíva dočasne povolila obchodovanie s ruskou naftou s cieľom umožniť jej predaj na svetových trhoch a prispieť k zníženiu cien palív. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento krok kritizoval a uviedol, že predstavuje investíciu do pokračovania vojny.



Zdroj: pravda.sk / spravy.stvr.sk / cas.sk / InfoVojna