Drahí veriaci v politikov – malá odbočka alebo ako to bude pokračovať po voľbách

17.02.2020 08:40

Aj keď zloženie novej vlády závisí od personálneho substrátu nového parlamentu, nemali by sme zabúdať na to, že v blížiacich sa voľbách si nevolíme výkonnú, ale zákonodarnú moc. Aj preto by sme sa pri rozhodovaní o tom, komu odovzdáme svoj hlas, mohli riadiť nielen srdcom, ale aj rozumom a použiť ho na úvahu o tom, aký politický spojenec by kandidátom nášho srdca pomohol zostaviť vládu pripomínajúcu manželstvo z rozumu.

Rada by som, a to ešte predtým, ako budem pokračovať v sérii ďalej, odpovedala touto formou na jeden čitateľský email.

Po zverejnení prvého zo série prišiel email od čitateľa, v ktorom sa pýtal, ako bude ďalej pokračovať vláda, keďže voľby vo februári 2020 zmenia personálny substrát Národnej rady SR. Čitateľ správne pochopil, že my budeme 29. 2. 2020 vymieňať našich 150 kráľovsky platených zamestnancov Národnej rady SR.

A čo a ako s vládou? Dokedy vládne?

Asi by sme mali začať tam, že si ujasníme nejaké základné pojmy:

V Slovenskej republike je delenie moci dvojaké. Vertikálne a horizontálne. To vertikálne spočíva v tom, že moc v štáte „pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“, čo deklaruje Ústava SR vo svojom čl. 2 ods. 1. Horizontálne delenie moci, a tu si musíme pomôcť právnou teóriou, je na:

1. zákonodarnú – ktorú v podmienkach SR predstavuje Národná rada SR, orgán, ktorý je jediný oprávnený prijímať, teda schvaľovať zákony;

2. výkonnú – ktorú v podmienkach SR predstavuje prezident SR s nemalými právomocami a vláda SR, ktorú naša ústava definuje ako „vrcholný orgán výkonnej moci“ čl. 108 Ústavy SR;

3. súdnu – ktorá je zakotvená v Siedmej hlave Ústavy SR. Je delená na dva oddiely, pričom prvý oddiel upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo.

Veľmi jednoducho povedané zákony prijíma NR SR, ich realizáciu vykonáva vláda a ak dôjde k nejakej „šarvátke“ (aj) medzi nimi, o ich spore rozhodne súd. Toto je jeden z tých mechanizmov, na základe ktorého sa tieto moci vzájomne vyvažujú a kontrolujú.

Teraz sa však vráťme k otázke čitateľa: K akému dátumu končí vláda Petra Pellegriniho?

Úprimne? Neviem! To snáď nikto ani netuší.

Ako to teda bude vyzerať po voľbách?

Vláda ako taká by pokojne mohla fungovať naďalej hoci aj najbližších 20 rokov. Všetci by sme chceli, aby veci verejné boli spravované profesionálmi. Lenže Ústava SR vo svojom článku 117 hovorí jasne:

„Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.“

Časť tejto vety po bodkočiarke je dôvodom toho, že naozaj netuším, kedy, respektíve k akému dátumu skončí vláda Petra Pellegriniho. Pretože až vymenovaním, teda keď nová vláda – predseda vlády a ministri preberú menovací dekrét z rúk pani prezidentky, skončí vláda Pellegriniho. 

Ale prvá časť vety v čl. 117 obsahuje ústavnú povinnosť vlády podať demisiu. Nie 1. marca 2020, ale po ustanovujúcej schôdzi, na ktorej už zasadnú novozvolení poslanci.

Položme si ďalšiu otázku: Kto zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu? Prezident Slovenskej republiky. Musí tak urobiť vždy najneskôr do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada SR sa zíde tridsiaty deň od vyhlásenia výsledkov volieb. To však ešte stále neznamená, že k tomuto dátumu skončí vláda Petra Pellegriniho.

Ak si čitateľ pozorne prečíta článok o tom, kto a ako tvorí vládu, iste mu bude vŕtať hlavou, či a ako to pani prezidentka spraví a koho poverí zostavením vlády. Keďže ona môže na základe Ústavou SR zverených právomocí poveriť HOCIKOHO, kto je občanom SR a má viac ako 21 rokov.

Čiže toto vôbec nezávisí od nového zloženia parlamentu. Ale o tom sme písali už vo vyššie spomínanom článku.

Ak niekto pozorne sleduje aktuálny politický boj, je mu jasné, že politici nielen zavádzajú, ale každý z nich chce byť nejakým ministrom, no ani len netušia, na aký post kandidujú. Oni sú na kandidátke politickej strany, ktorá sa zúčastňuje volieb do Národnej rady SR. To znamená, že všetci chcú byť poslancami, nie ministrami.

K tejto téme som na Infovojne debatovala už niekoľkokrát, naposledy dňa 10. 1. 2020.

Slovenská republika nemá čistú parlamentnú formu vlády. Systém, ku ktorému sme dospeli vďaka neustálemu novelizovaniu ústavy, je poloprezidentský. Náš systém by sme mohli najbližšie prirovnať k tomu vo Francúzsku, prípadne nemáme ďaleko od systému, ktorý je v Ruskej federácii.

Ale ak sa chce niekto striktne držiavať dávno prekonaných dogiem a byť zacyklený v niečom, čo síce už dávno nie je pravda, ale pozná len staršiu verziu slovenskej ústavy, tak jednu úvahu mám:

Prečo pani prezidentka, ktorá je hlavou Slovenskej republiky a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, nezdôrazní, že sa bude striktne držať litery Ústavy SR, netuším.

Ale jednu „konšpiračnú“ teóriu by som mala. Dôvodom vajatania pani prezidentky ohľadom novej vlády je práve momentálny boj „o charakter štátu“. Všetci sme sa svorne zhodli na tom, že protidemonštrácie tzv. demokratickej opozície naháňajú hlasy strane ĽS NS. A tým oslabujú stranu SMER a stranu Vlasť.

Všetci deklarujú, že so stranou ĽS NS nebudú vytvárať žiadnu koalíciu, ale pani prezidentka to striktne nevylúčila. Ale predstavte si, že prezidentka vyhlási, že vládu s podporou ĽS NS nevymenuje. Čo by sa stalo? Voliči, ktorí nie sú celkom rozhodnutí, ale stranu SMER voliť nechcú, sa radšej priklonia k iným stranám, ktoré o sebe prehlasujú, že sú pronárodné. Tak by mohli hodiť svoj hlas napr. strane SHO, strane Vlasť, prípade aj strane Dobrá voľba. Ak by sa posilnil tento „tábor“, tak by spolu so stranou SMER mohli vyskladať potrebnú väčšinu v parlamente.

Izolácia strany ĽS NS nikomu nevyhovuje viacej ako stranám Za ľudí, PS/Spolu, KDH, OĽaNO a SaS. Tieto strany nemôžu a ani nevedia „loviť“ hlasy v opačnom tábore. Preto im veľmi vyhovuje stúpajúci trend strany ĽS NS, lebo ten odoberá hlasy ostatným pronárodným stranám. A môže sa nakoniec stať, že sa niektoré strany do parlamentu nedostanú a vládu bude skladať spektrum, ktoré o sebe tvrdí, že je liberálne.

Aj to vajatanie prezidentky ohľadom vypovedania Istanbulského dohovoru. Je nechutné, ako sa niečo takéto môže stať predmetom politického boja a je smutné, že prezidentka SR sa prepožičiava na takúto hru. Je v jej právomoci tento dohovor buď podpísať alebo ho vypovedať. Dokonca existuje aj možnosť „niečo medzi“. Mohla by ho podpísať s výhradami. Skrátka by mohla po zrelej úvahe jednotlivé, pre slovenské pomery sporné, ustanovenia vyškrtnúť, povedať, že týchto sa nezúčastníme, ale so zvyškom súhlasíme. Jednoduché riešenie. Lenže to by znamenalo, že momentálna kampaň, ktorá je postavená na nenávisti, by stratila svoje opodstatnenie a jednotlivé strany by museli svojim voličom ukázať, ako chcú svoje sľuby presadiť. A to by, samozrejme, znamenalo, že tieto strany by museli mať aj riešenia. Nielen vyhlásenia a slogany, marketing a PR, ale konkrétne riešenia.

Tak si hovorím, či takéto riešenia jednotlivé strany uchádzajúce sa o hlas voliča vôbec majú. Lebo sa mi zdá, že skôr nie. 

Judita L.

Zdroj: InfoVojna

Články súvisiace s tematikou: