Drahí “veriaci” vo Fica, Blahu, Matoviča, Harabina, Kotlebu, Trubana, Kisku, Nicholsonovú, Čaputovú … a všetkých ostatných! - II. časť

05.02.2020 18:51

V predchádzajúcom článku som písala, ako a kedy sme si volili vládu SR.

Dnes poviem niečo o tom, koho budeme mať možnosť voliť si do parlamentu. Do zákonodarného zboru, ktorý ako jediný má v kompetencii rozhodovať o znení zákonov, ktoré nám určujú pravidlá v rôznych sférach života.

Demokracia v právnom štáte počíta s jednou základnou podmienkou. Tou nie je nič iné, než znenie čl. 2 ods. 1 Ústavy SR:

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Občania Slovenskej republiky si budú 29. februára 2020 voliť svojich zástupcov. Niekoho, kto má vykonať to, na čo sa vo svojom predvolebnom programe zaviazal a presadzoval znenie zákonov. 

V médiách ale aj na sociálnych sieťach sú prezentované názory a ciele jednotlivých aktérov.

Z mnohých programov je evidentné, že existujú sféry a oblasti, na ktorých sa zhodne väčšina z nich. Málokto však ponúka riešenie a ak už aj nejaké áno, v mnohých prípadoch nie je realizovateľné. Jednak preto, lebo navrhované riešenia sú viac než len vzdialené reálnym možnostiam a jednak pre to, lebo mnohé strany na konkrétne otázky ani žiadne riešenie neponúkajú, prípadne nie je kompatibilné so medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Problém možno ani nie je v oblastiach, ktoré občanov Slovenskej republiky trápia, ale skôr v neschopnosti jednotlivých politických aktérov počúvať svojich voličov. A hlavne, svojich nevoličov. Ak je niekto zvolený do NR SR, neznamená to, že zastupuje len záujmy svojich voličov. Ústava SR hovorí, že:

„poslanci sú zástupcovia občanov.“ (Ústava SR, čl. 73, ods. 2, prvá veta)

Ich prvoradou úlohou je konať tak, aby boli riešené otázky, ktoré v Slovenskej republike je možné a hlavne nutné riešiť formou zákona. Prinášať riešenia tam, kde je to potrebné a hlavne formou, ktorá zachytí čo možno najväčšie spektrum požiadaviek.

Lenže v ostatnom čase sa politická kultúra na Slovensku doslova „zvrhla“ na „vzájomné okydávanie svojich oponentov“.  Pričom každému politikovi by bolo možné vytknúť pár vecí vecne, bez toho, aby sa útočilo na jeho osobu. 

V nasledujúcich pár článkoch sa o to pokúsime a snáď sa nám to podarí:

Fico – bývalý trojnásobný predseda vlády SR. Jeden z najlepších politických taktikov a stratégov. Okrem toho aj pracovitý človek s výraznou charizmou. Napriek tomu, že mu je možné vytknúť mnoho vecí, nie je to hlupák. V čase, keď na Slovensku začala kauza „Zsuzsu“ a kto si s ňou písal, či nepísal, na ktorú už mnohí možno aj zabudli, Fico ako predseda vlády podal demisiu. Zároveň vtedy úradujúcemu prezidentovi predstavil Petra Pellegriniho, ako svojho možného nástupcu. Kiska navrhovaného kandidáta poveril zostavením vlády a čuduj sa svete, aj vládu vymenoval. Síce s niektorými pôvodne navrhovanými menami nesúhlasil, ale nakoniec vládu pod vedením Petra Pellegriniho vymenoval. Kde sa v tomto príbehu skrýva genialita Fica? Práve v osobe Pellegriniho. Je to človek, ktorý v politike nie je nováčik. Ktorý aj keď nie tak ako Fico, ale pracovitý je určite viac ako bývalý prezident SR. Ktorý má aj v strane Smer-SD slovo a hlavne človek, ktorý si určite s pani Alenou Zsuzsovou nepísal! Strategické myslenie môžu Ficovi mnohí len závidieť. 

Kde teda Fico urobil chybu? Chcel sedieť jedným zadkom na dvoch stoličkách. Mnohí si myslia, a Fico nebol výnimka, že byť predseda vlády znamená záväzok aj voči strane a musí byť jej lídrom na to, aby ho úradujúci prezident vymenoval na post premiéra. Ak sa čitateľ vráti k minulému článku (daj linku z iv), zistí, že vláda sa zostavuje inak. Respektíve by sa podľa pravidiel daných Ústavou mala zostavovať inak. Fico mal a má dostatočnú charizmu na to, aby znenie Ústavy SR pretavil aj do skutkov.

Akákoľvek výhovorka Ficových „veriacich“, že Fico je skôr špecialistom na trestné a nie na ústavné právo, neobstojí. Jedným z jeho poradcov bol Eduard Barány – jeden z najlepších odborníkov na ústavné právo akého na Slovensku máme. Fico napriek svojej pracovitosti nezvládol riadenie strany a štátu zároveň. Čo, ak sa čitateľ zamyslí, nie je ľahká úloha. Mohol však viac dôverovať ľuďom vo svojom okolí. Lenže to by znamenalo aj lepšie si ich vybrať úzky okruh spolupracovníkov. Nie niekoho, kto mu vyhovuje ľudsky a priateľsky, ale niekoho, kto tvrdo pracuje a ide mu o záujem a budúcnosť Slovenska. Niekto v pozícii Fica by si nemal vyberať poradcov podľa toho, ako mu lichotia.

Základným kameňom neúspechu Roberta Fica bolo to, že vykonával post predsedu vlády SR síce zodpovedne, ale jeho fyzické a ani duševné sily nestačili na udržanie si pozície v rámci strany. A sily v strane Smer-SD sa preskupili spôsobom, ktorý nemohol odhadnúť. Pri jeho taktickom a strategickom myslení však odhadnúť mal! Dodnes je evidentné, že niektoré zoskupenia skôr ťažia z toho, že sú v strane a myslia na svoje vlastné úspechy a svoj prospech. Fico by sa mal viacej rozprávať so svojimi straníkmi medzi 4 očami. Možno by sa dozvedel to, čo chce a hlavne potrebuje. Žiaľ aj Fico podľahol tomu, čomu v jeho postavení mnohí: svojej vlastnej dokonalosti a neomylnosti. Skrátka, stratil nadhľad. Čo je z pohľadu štátnika jeho formátu len na škodu veci.

Výhovorky, ktoré často a opakovane počúvajú kritici Róberta Fica, že strana Smer-SD nemá médium, kde by mohli prezentovať svoj vlastný program, víziu, alebo kroky, ktoré podnikli, boli, sú a budú len a len výhovorky. Alebo chce niekto tvrdiť, že strana ĽSNS má patent na rozum a ona jediná je schopná vytvoriť si svoj vlastný formát prezentácie sa prostredníctvom média fungujúceho len na sociálnej sieti? Toto nikomu v strane Smer-SD nenapadlo? V dnešnej dobe, keď vďaka informačným technológiám je zriadenie a zariadenie štúdia otázkou niekoľko tisíc eur, je výhovorka tohto typu nielen smiešna, ale hlavne zbytočná! Strana Smer-SD snáď môže zo svojho rozpočtu vyčleniť na takýto projekt financie. Pretože inak takéto „výhovorky“ vyznievajú skôr smiešne a kriticky uvažujúcemu človeku je strana Smer-SD skôr na smiech.

Suma sumarum – osobu Roberta Fica pred rokom 2018 treba striktne deliť na osobu predsedu vlády SR a predsedu strany Smer-SD. Novinári mali a majú plné právo kritizovať jeho činy, ktoré uskutočňoval ako predseda vlády. Je nemysliteľné, aby sa v demokracii pristupovalo k politikom ako k modlám. Nie sú a ani nikdy neboli Bohovia Olympu. Sú a budú len a len služobníkmi občanov. To, že na Slovensku je momentálne problém nedostatku výrazných osobností, ešte totiž neznamená, že ten, kto výraznou osobnosťou je, bude nekritizovateľný. Práve kvôli nedostatku kritiky dopadol Robert Fico tak, ako dopadol. Spadol na úplné dno politickej reality na Slovensku. 

Judita L.

PS: Smerom k zahraničiu si Fico zachoval tvár lídra a štátnika. Odstúpil z pozície premiéra v čase, keď jeho zotrvanie bolo už neúnosné. Nebyť slovenských politikov v Európskom parlamente, na poslednej schôdzi EP v Štrasburgu v roku 2019 by nikto Slovensko nespomínal. Žiaľ, niektorí si neodpustili pri kritike maltského premiéra ani kritiku Slovenska. Kritika, ktorá bola na pôde EP určená maltskému predsedovi vlády, bola hlavne kvôli tomu, že vo svojej pozícii po vražde novinárky zotrval. Fico odstúpil a tým predišiel medzinárodnej kritike Slovenska.

Zdroj: InfoVojna

Článok súvisiaci s tematikou: