Drahí “veriaci” vo Fica, Blahu, Matoviča, Harabina, Kotlebu, Trubana, Kisku, Nicholsonovú, Čaputovú … a všetkých ostatných! - III. časť

07.02.2020 20:56

Matovič – politik a podnikateľ z Trnavy. 

Štýl, akým sa tento politik dostal do parlamentu, je možné označiť slovom neštandardný. Všetci máme určitý prejav a taký má aj Igor Matovič. Niektorým jeho štýl vyhovuje, iných privádza do šialenstva a mnohých do zúrivosti. Skúsme si odmyslieť jeho štýl a poďme sa spolu pozrieť skôr na to, čo je jeho „agenda“. 

Igor Matovič sa dlhodobo venuje tzv. boju proti korupcii a odhaľovaniu tohto neduhu spoločnosti. Stalo sa to jeho hlavnou témou. Ono to ale väčšinou vyzerá, že žiaľ aj jedinou.

Igor Matovič ale naozaj dlhodobo odhaľuje rôzne kauzy. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že niektoré kauzy mu cez tretiu osobu podsúval Robert Kaliňák, keď sa tento chcel a potreboval zbaviť niekoho preň nepohodlného. Nech už je cesta dokumentov zisťujúcich a dokumentujúcich korupciu k Igorovi Matovičovi akákoľvek, odhaľovanie korupcie je v demokracii potrebné. 

Odhaľovanie korupcie nech už je z ktoréhokoľvek politického tábora prípadne spektra alebo z akéhokoľvek štátneho orgánu je nevyhnutnou súčasťou fungujúceho štátu. Poukazovanie na chyby štátnych orgánov, úradníkov, ale aj ústavných činiteľov nie je pozostatkom „štbáctva“.

Je to ochrana nášho spoločného majetku a čistoty právneho štátu. Kritika štátnych orgánov je základným predpokladom fungujúcej demokracie. Takejto kritike však treba podrobiť hlavne politikov. Politici nie sú ani modly, ani princezné či princovia rodiaci sa do šľachtického stavu, ktorých máme ako verejnosť zbožňovať. Sú to naši zamestnanci. Ľudia, ktorí deklarovali ochotu podieľať sa na veciach verejných priamo a chcú slúžiť ostatným. Zastupujú záujmy občanov a často od ich rozhodnutia závisí aj náš spoločný majetok. Aj preto musia zniesť väčšiu mieru kritiky. 

Odhaľovanie korupcie je pozitívnym znakom Igora Matoviča, aj jeho kritika politikov. Ak by zostalo pri tom, patril by Matovič k najlepším politikom na Slovensku. Lenže ako je to s väčšinou ľudí, aj Matovič má druhú stránku. A nemyslíme tým formu, ktorou odhaľuje jednotlivé škandály svojich oponentov.

Problém, ktorý je možné mu vytknúť, je dvojaký meter, ktorý uplatňuje účelovo a kedy sa mu hodí.

Ten sa prejavil hlavne pri afére obvinenia Jaroslava Naďa políciou. Tu sa ukázalo, že Igor Matovič vyzdvihuje prácu polície iba a len vtedy, keď tá rieši jeho oponentov. Niekto, kto neustále rieši korupciu a tvrdí, že je najväčším bojovníkom proti nej a hlása dodržiavanie pravidiel, nemôže tolerovať korupciu obzvlášť vo svojich radoch. Hlavne tam nie. Niekto, kto je tak zásadový, by si mal potrpieť hlavne a prevažne na čistote vo svojej strane. O tomto som písala TU.

Jeho postoj, akým sa postavil k osobe Jaroslava Naďa, by na druhej strane mohol byť chvályhodný, keby nebol účelový. Ako správny vodca sa zastal svojho spolupracovníka, ktorému verí. Zastať sa svojho spolupracovníka znamená byť verný svojim aj za cenu kritiky zo strany oponentov. Na takýto postoj je potrebná dávka odvahy. V takomto prípade je možné konštatovať, že Matovič je verný svojim spolupracovníkom, ktorých si vyberá s najväčšou pravdepodobnosťou sám a dôveruje ich schopnostiam. Potiaľto by to bolo v poriadku. Otázkou potom ale zostáva tzv. Matovičovo precitnutie, keď zázračne „precitol“ a prišiel na to, že Spojené štáty americké nie sú garantom svetového mieru. Dôvera v schopnosti Jaroslava Naďa ako jastraba propagujúceho a uznávajúceho vodcovskú silu Spojených štátov amerických vždy a všade tým pádom viac než len kolíše. Jemne povedané. Ostrejším slovníkom by to mohlo byť nazvané „kam vietor, tam plášť“. 

V prípade jeho spolupracovníkov je otázka aj odchodu Veroniky Remišovej z poslaneckého klubu Igora Matoviča. Nielen spôsobom, akým Remišová klub opustila, ale aj dôvod jej odchodu. Zlé jazyky tvrdia, že to bolo kvôli lepšiemu šatníku a kvalitnejšiemu kaderníkovi, ktorých jej v novej strane zabezpečili. Lenže k tomu inokedy.

Možno mnohým na osobe Igora Matoviča vadí mnoho iných vecí, avšak vyčítať mu je potrebné a v demokratickej spoločnosti aj nevyhnutné niečo iné. Niečo, čo médiá nielenže prehliadli, ale dokonca ho v tom podporovali a velebili ho za to. 

Igor Matovič postavil kandidátku do volieb do európskeho parlamentu. Najskôr vďaka tým voľbám sľuboval odstúpenie z politiky v prípade zisku 50.000 hlasov. Ono to vyzeralo tak, že Igor Matovič chcel získať hlasy aj tých, ktorí ho už v politike vidieť nechcú. Mnohých to mohlo aj lákať – dať hlas Matovičovi, aby ho už nemuseli sledovať. Aj vďaka týmto hlasom chcel možno získať podporu pre svoj poslanecký klub. Zistil však, že táto taktika mu v európskych voľbách nemusí vyjsť. I keď Matovič tvrdil, aby „sme si nenechali zbúrať svoj spoločný európsky dom“, táto rétorika prevzatá od Junckera  nenašla medzi jeho voličmi želanú odozvu. S najväčšou pravdepodobnosťou však počúvol tých, ktorí vedia prieskumy nielen čítať, ale vedia s nimi aj pracovať. Nehovoriac o tom, že v prípade jeho zvolenia do EP by sa mu automaticky, bez opýtania a zo zákona okamžite anuloval mandát poslanca v NR SR. Skrátka, po prípadnom úspechu vo voľbách do EP by si nemohol vybrať, kde bude: či v EP alebo v NS SR.

Lenže potom postavil kampaň na „rómskej“ karte. Nechutným a odpudzujúcim spôsobom propagoval kandidáta na post europoslanca v osobe Petra Polláka. Je smutné, že niekto dokáže postaviť kandidáta a svojim voličom ponúknuť len jeho etnicitu a nie možné pracovné schopnosti a vlastnosti. Už aj Fico mal viacej chochmesu, keď obhajoval svojho štátneho radcu jeho pracovnými výsledkami, a nie tým, že je žena a ako dobre pani Trošková vyzerá. Matovič nevedel alebo nechcel vyzdvihnúť pracovitosť a kreativitu človeka, ktorého roky pozná, s ktorým roky pracuje, ktorý bol súčasťou vlády spoločne so Smer-SD ako vládny splnomocnenec pre rómsku otázku? Musel namiesto toho upriamovať pozornosť svojich voličov na farbu pleti Petra Polláka a jeho príslušnosť ku konkrétnemu etniku? Niečo tak nevhodné, primitívne a rasistické ukázalo, že Matovič nie je nič iné, len povrchný populista. Veď skúsme sa spoločne zamyslieť nad tým, keby Fico obhajoval pozíciu štátneho radcu tým, že „veď je krásna a je to žena“, kto z ostatných politikov by kričal do megafónu pred Úradom vlády ako prvý…?

Nie je dôležité, čo a koľko tej alebo onej korupcie odhaľuje Matovič. Je poslancom NR SR a zo svojej pozície by sa mal viacej venovať príprave zákonov a nie fušovať do práce orgánov činných v trestnom konaní. Odhaľovanie korupcie je úlohou polície, nie poslancov. Ibaže by to bola nejaká hra tohto poslanca na udržanie sa v NR SR bez toho, aby musel vyvíjať kvalitnú zákonodarnú činnosť. Činnosť, za ktorú poberá svoj poslanecký plat. Igor Matovič totiž nie je tzv. „jediný spravodlivý na Slovensku“.

… a pánboh zaplať za to!

Judita L.

PS: Ak je kvalifikácia „… lebo Róm“ podľa Matoviča dostatočná do EP, tak som zvedavá, koľkí poslanci sa v nadchádzajúcich voľbách budú hrdiť namiesto pracovných a vzdelanostných schopností radšej tým, ku ktorému etniku patria. Ak to tak bude, slovenská politika sa dostane na úplné dno a to vďaka práve Matovičovi.

Zdroj: InfoVojna

Články súvisiace s tematikou: