Draxler: Iba zviera alebo bezcitný človek zaľúbený do seba môže spraviť to, čo svojím chaotickým vládnutím spôsobil Matovič

11.05.2020

Naozaj zachránil Igor Matovič Slovensko pred koronavírusom?

To je totiž hlavné ospravedlnenie jeho fanúšikov. Neprekáža im, že ich vyvolený každú chvíľu klame, že sa tu vydávajú úplne zmätočné pokyny, dokonca ani tá zbabelosť, keď za vinníkov zmätkov je vždy označený niekto iný.

Pozrime sa na to, čo sa skutočne dialo:

- dva týždne po voľbách Matoviča v skutočnosti epidémia vôbec nezaujímala. Chodil si na špagety k Sulíkovi a vymýšľal si nejaké ďalšie demagogické sľuby. Až keď sa ľudia na sociálnych sieťach začali intenzívne zaoberať tým, že dezignovaného premiéra vôbec nezaujíma najväčšia kríza, k akej na Slovensku za pár rokov došlo a vyšli k tomu aj prvé články, zrazu sa prebudil. A reagoval, ako on vždy, tým, že urobil tlačovku a tam zrazu začal kričať, že vláda to nezvláda a oni, OĽaNO, majú nejaký tajomný plán, ako to zvládnuť. Ten tajomný plán doteraz nikomu neukázali, ale jeho fanúšikom stačilo povedať, že je dlhý (desať, prípadne jedenásť strán, hovorilo sa jedno aj druhé) a uspokojili sa.

- oplatí sa pripomenúť aj to, že najväčším šíriteľom korony tu v kľúčovom období na konci februára bol - Igor Matovič. Na počesť svojho volebného víťazstva usporiadal veľkú party pre 2000 ľudí v športovej hale v Trnave. To ho nejako nákaza a chránenie dôchodcov netrápili.

- čím vlastne prispel Igor Matovič? Po tom ako prebral moc, sa o niečo sprísnili opatrenia: povinné rozostupy, obmedzený počet ľudí vnútri obchodov, nákupné časy vymedzené pre seniorov. Ale to sú veci, ktoré sa v rovnakom čase zavádzali všade v Európe. Navyše, to nie sú opatrenia IM, proste s tým prišli hygienici, ktorí by to odporučili bez ohľadu na to, aká vláda tu bola, on to akceptoval.

Jediné, čím sa výrazne odlišujeme od iných štátov, je povinná štátna karanténa. Ale, opäť, to nevymyslel on, ale hlavný hygienik, navyše je sporné, čo sme týmto opatrením dosiahli. Iné štáty východnej časti EÚ majú len o trochu vyššie úrovne nákazy (aj tu je otázka, čo kto vlastne meria, ale dobre), niektoré (Litva, Lotyšsko) majú pritom ešte voľnejší režim, ako my.

Jednoducho, to, čo bolo najdôležitejšie z hľadiska prevencie, bolo jednať rýchlo. Slovensko bolo jednou z najrýchlejšie reagujúcich krajín v Európe - ale to bolo ešte pred nástupom Matoviča.

Pre trochu silnejšiu osobnosť by celá situácia bola obrovským politickým darom. V kríze majú ľudia tendenciu menej vládu kritizovať a upnúť sa k najvyšším politickým predstaviteľom. Tento efekt funguje v takmer všetkých európskych krajinách, silne to stabilizovalo politickú situáciu. Presne to sme videli na sklonku bývalej vlády, keď aj nesmerácki voliči začali rešpektovať Pellegriniho, z nijak vážnych dôvodov, len proste relatívne dobre zvládal krízovú komunikáciu.

Matovič si mohol pokojným riadením získať aj ľudí, ktorí mu dovtedy nefandili, bolo by to dokonca relatívne jednoduché. Namiesto toho sa na nás z tlačoviek valí žlč a protichodné pokyny.

Ekonomická pomoc je fraška.

Podobne právny chaos v prípade karantény.

Tisíce ľudí mu navyše nezabudnú nielen právne ale aj faktické problémy toho, ako sa s nimi jednalo po návrate do vlasti. Opäť, urobil si jednu zavádzajúcu tlačovku, kde otvoril údajne papalášsku Častú-Papierničku bežným ľuďom, hoci tá je otvorená už roky a papaláši sa chodia rekreovať inde. Čiže opäť: urobil si tlačovku a na reálnu prácu, riešenie problémov s karanténou, sa vykašľal. Ako vždy.

Mnohí ľudia, vrátane mňa, mu nikdy nezabudnú, ako sa kvôli jeho chaosu napríklad mnohé matky predčasne narodených detí nemôžu dostať k svojim bábätkám, ktoré sú úplne nezmyselne týždne izolované.

Toto spôsobí len zviera alebo bezcitný človek zamilovaný len do svojho obrazu, bez potreby skutočne riadiť a veci riešiť.

Naozaj zatočí Matovič s korupciou?

Ešte stále počúvam ľudí, ktorí na začiatku verili dnešnej vláde a teraz sú sklamaní, ako celý ten cirkus ospravedlňujú slovami, že "ten Matovič možno aspoň zatočí s korupciou". Alebo dokonca, že "vláda má aspoň dobrý antikorupčný program".

Už som sa k tomu v minulosti vyjadroval, ale ak dovolíte, ešte pár slov. Prvé, čo sa k tomu žiada povedať, je, že na "boj s korupciou" v podstate nepotrebujete žiaden program.

Polícia totiž väčšinou pracuje, stačí, ak niektoré kliky stratia moc a už sa vytiahnu aj staršie veci zo šuflíkov a ide sa na to. Veď to vidíme aj teraz, pomerne veľa ľudí si za posledné mesiace a týždne skúsilo vyšetrovaciu väzbu. Nie vďaka nejakému programu, len proste policajti a prokurátori môžu siahnuť na ľudí, na ktorých by sa im v minulosti siahalo ťažšie.

Nepotrebujeme ani žiadne extra nové zákony a pravidlá. Takú kombináciu formálnej transparentnosti, prísnosti verejného obstarávania či pravidiel proti praniu špinavých peňazí má naozaj málokto v Európe. Veď sa stačí zamyslieť nad úplne triviálnymi vecami. Prečo, keď tu boli hádky o tom, či štátne hmotné rezervy nakupovali rúška draho či nie, nikto nevytiahol porovnanie, za aké ceny nakupovali iné štáty? Lebo zďaleka nie sú také transparentné, nemajú všetko na webe.

Zákonov a obmedzujúcich pravidiel máme až veľa (zvlášť vo verejnom obstarávaní), žiadne veľkohubé protikorupčné programy netreba. Len riadne aplikovať, čo už máme.

Navyše sú tu niektoré veci, na ktoré treba dať pozor.

Po prvé, ešte najmenej by prekážalo, že to, čo vidíme v putách, sú v skutočnosti relatívne malé ryby, ktoré navyše proste stratili ochranu. Tí naozaj mocní sú zariadení inak. Ale ok.

Čo je dôležitejšie, po druhé, je odlíšiť reálny pokrok od chvíľkového divadla a naivnej eufórie, že sa niečo rieši, aj keď dlhodobo sa nerieši, skôr naopak. Pripomeniem, pred čím som varoval, keď tu vypukla kauza Gorila a ľudia to oslavovali ako koniec oligarchov. Pozor, hovoril som, v skutočnosti dôjde k presne opačnému efektu. Aj tí mocní, ktorí sa už začínali odoberať na dôchodok, sa teraz zaktivizujú, aby si posilnili politické väzby a ochranu. A tak aj bolo, voľby v roku 2012 boli výnimočné v tom, koľko peňazí do politiky pritieklo.

Jednoducho, treba rozlišovať medzi tým, či reálne dochádza k zmene fungovania štátu, alebo sa len menia niektoré vzťahy a presúvajú pozície a časť verejnosti to naivne vníma ako kvalitatívnu zmenu.

A to posledné: pozor, korupcia má rôzne formy. Ja som aj ako minister pozeral napríklad na lobistku, ktorá lobovala (najmä cez médiá) za to, aby školské bufety mohli voľne predávať aj malým deťom sladkosti a drzo mi povedala, že ju za to platí Nestlé, tak čo, úplne rovnako, ako na hocikoho, kto si chcel vymôcť nejaké peniaze cez stranícke alebo osobné konexie.

Áno, treba si dávať pozor, či pod rúškom boja proti jednej korupcii neotvárame dvere inej. Niekto sa predá nadnárodným štruktúram, a ešte sa tvári ako pokrokár a nie korupčník. Pre mňa je v skutočnosti úplne rovnaká, s prepáčením, špina investičný bankár, ktorý pomôže pod cenu predať časť štátneho majetku ako „poradca“ alebo politik, ktorý si výpredajovou („protrhovou“) politikou zabezpečí dobré medzinárodné vzťahy a lukratívne konzultačné kotrakty, ako ušmudlaný domáci „vybavovač“.

Nebudem robiť medzi nimi rozdiely len preto, že jeden má lepšiu košeľu alebo vyjadrovanie. Dokonca tvrdím, že korupcia toho „moderného“ strihu je pre krajinu často omnoho nebezpečnejšia.

Tu sa aj v minulosti často najväčšie svinstvá diali pod rúškom „protrhových reforiem“, zavádzania „moderných“ a „demokratických“ prvkov vládnutia (napríklad zavádzanie akože veľmi demokratických foriem samosprávy s minimom obmedzení, jeden z najväčších zdrojov korupcie u nás). S potleskom domácich a medzinárodných médií.

Jednoducho, príliš sa kecá o korupcii a robí z toho divadlo, šou, a zámienka pre kadečo. Pritom je to v princípe jednoduché. Krajina potrebuje politikov, ktorí dajú jasné záväzky. Postavíme toľko nemocníc, takto zmeníme školy, vybudujeme takúto infraštruktúru. Ak to nesplnia, je v princípe jedno, či dôvodom bola „korupcia“ alebo čistá neschopnosť. Alebo mix jedného a druhého, lebo najčastejšie je to tak.

Nečakajte, že vláda, ktorá je všeobecne neschopná a vytvára chaos (ten je vždy živnou pôdou pre všelijakých banditov) tu vybuduje čistú, upravenú krajinu „bez korupcie“. Nevybuduje.

Zdroj: Facebook Juraj Draxler