Erdoganova politická kampaň v Európe
14.03.2017
14. marca - Predstavitelia Erdoganovho “režimu” navštívili rôzne európske krajiny, aby oživili podporu tureckých emigrantov pre Erdoganovo nadchádzajúce referendum, ktoré posilní právomoci prezidenta a oslabí parlament.
Erdogan odsúdil a nazval nacistami holandskú a nemeckú vládu za ich odmietnutie návštev jeho ministrov, ktorí chceli organizovať politické zhromaždenia v iných krajinách. Pre Erdogana je nové referendum dôležité a verí, že má právo na podporu medzi svojimi krajanmi v západných štátoch Európy a že vlády, ktoré mu v tom bránia sú autoritatívne, až dokonca nacistické.
Ale, je to v poriadku?
V zásade platí, že vláda suverénneho národa, či už sa jedná o Holandsko, Nemecko, Francúzsko, alebo samotné Turecko, má právomoc rozhodovať, či povolí, alebo nepovolí zástupcom zahraničných vlád a strán vykonávať politické aktivity v rámci svojich hraníc. Holandsko má právo ochrániť vlastný národ pred predstaviteľmi cudzích mocností, keď ich politická propaganda je v rozpore s vnútroštátnou politikou.
V súčasnej migračnej kríze majú právo byť znepokojení z pokusov Erdogana ovplyvniť tureckých emigrantov. V krajinách ako je Holandsko a Nemecko, majú ľudia rozdielne názory a Erdoganov pokus získať si podporu medzi krajanmi, by mohol viesť ku konfliktu medzi rôznymi frakciami. Názorným príkladom boli násilné protesty v meste Rotterdam.
Jednalo sa o protest proti rozhodnutiu holandskej vlády, ktoré nepovolilo pristáť lietadlu so šéfom tureckej diplomacie Čavošoglom a následne zabránilo ministerke sociálnych vecí - Betül Sayan Kaya, vstupu do budovy konzulátu.
Pokus Turecka o export politickej propagandy vyústil do diplomatického konfliktu s geopolitickými následkami. Erdogan vyhlásil, že Holandsko “zaplatí” za odmietnutie ministrov. Svôj sľub dodrží aj napriek možnosti vyvolaniu medzinárodného konfliktu, len aby si naďalej upevňoval svoju moc na domácej pôde.
Zhromaždenia kvôli referendu boli taktiež zrušené v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Švédsku. Francúzsko zaujalo iný postoj a dovolilo Čavušoglovi politické zhromaždenie v meste Metz.
Na druhej strane v globalizovanom svete to nie je ničím výnimočné, aby sa politici zaujímali o svojich vysťahovalcov v zahraničí. Mainstreamom pretláčaná otvorená spoločnosť bude vždy naklonená v prospech zahraničných politikov a strán, ktoré chcú v cudzej vlasti slobodne pôsobiť.
Je otázne, ako Holandsko zvládne Erdogonav rušivý vplyv na ich spoločnosť. Je očividné, že tu sa nejedná len o získanie hlasov na podporu referenda v Turecku, ale aj o rozšírenie tureckého vplyvu nad západnými krajinami Európy.
Norbert Komlós
