EÚ zvažuje zvolať mimoriadny summit, aby zabránila Orbánovi vetovať sankcie voči Rusku, ktorých platnosť skončí koncom januára 2025. Brusel sa maďarského premiéra bude snažiť presvedčíť, aby svoj postoj zmenil. Medzitým bombové vyhrážky nahlásili už aj na školách v Maďarsku

23.01.2025 09:55
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vlani v decembri naznačil možnosť veta ostatným lídrom Únie s tým, že ak by americký prezident Donald Trump zmiernil americké sankcie proti Rusku, on by trval na tom, aby tak urobila aj Únia.

Európska únia môže zvolať mimoriadny summit s cieľom presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sa vzdal svojho zámeru vetovať zachovanie sankcií proti Rusku. S odvolaním sa na spravodajský web EUobserver to uviedol v stredu server hvg.hu.

Ak by maďarský premiér naozaj uplatnil veto, represívne opatrenia Únie by sa skončili 31. januára. Únia môže zvolať mimoriadny summit, aby Orbána presvedčila, aby tak nerobil, píše EUobserver.

Orbán vlani v decembri naznačil možnosť veta ostatným lídrom Únie s tým, že ak by americký prezident Donald Trump zmiernil americké sankcie proti Rusku, on by trval na tom, aby tak urobila aj Únia.

Maďarsko začiatkom decembra hlasovalo za 15. balík sankcií Únie.  

Podľa EUobserver medzi diplomatmi Únie prevláda názor, že Orbán sa len vyhráža a Maďarsko bude nakoniec hlasovať za zachovanie sankcií. Môže k tomu prispieť aj skutočnosť, že Trump v utorok avizoval možnosť sankcií proti Rusku, ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

O zachovaní sankcií budú v piatok rokovať veľvyslanci EÚ v Bruseli, aby ich mohli oficiálne prijať na pondelkovom stretnutí ministri zahraničných vecí. Ak však maďarský veľvyslanec alebo minister zahraničných vecí Péter Szijjártó použijú veto, predseda Rady Únie António Costa môže zvolať mimoriadny summit do 31. januára, aby sa lídri Únie mohli osobne stretnúť s Orbánom.

Okrem snahy presvedčiť Orbána, že Maďarsko by malo podporiť zachovanie sankcií, predstavitelia Únie zvažujú aj rôzne opatrenia pre prípad, že by sa im to nepodarilo, píše EUobserver.

Vo štvrtok 23. januára 2025 ráno medzitým viaceré školy v Maďarsku evakuovali pre bombovú hrozbu. Hrozba sa týka najmenej dvadsiatich škôl v Budapešti aj mimo nej. Premiér Viktor Orbán avizoval, že posilnia bezpečnosť škôl. Informoval o tom portál mandiner.hu.

Orbán na Facebooku oznámil, že konzultuje situáciu s ministrom vnútra Sándorom Pintérom. "Bezpečnosť dotknutých škôl posilníme a zistíme, kto je za týmito hrozbami," dodal premiér.

Po bombových hrozbách, ktoré vo štvrtok ráno dostalo najmenej 121 škôl v Maďarsku, bolo uvedené, že sú v mene Alaha. Oznámil to šéf úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého sa maďarské tajné služby obrátili na partnerské organizácie na Slovensku, kde bola vlani podobná séria hrozieb. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Napriek hrozbe vyučovanie nebolo prerušené. Je to na rozhodnutí riaditeľa, pretože na mnohých miestach už deti zobrali domov," dodal.

V tejto záležitosti začali maďarské orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie za verejnú hrozbu, pričom všetky vyšetrovacie zložky boli podriadené Národnému úradu vyšetrovania (NNI), povedal Gulyás.


Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / bleskovky.sk / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023