EÚ nedokáže prežiť ani týždeň bez ruského plynu, vyhlásil bývalý ruský prezident Medvedev
25.04.2022 13:50
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok varoval, že Európska únia nebude schopná prežiť budúcu zimu bez ruského plynu. Bývalý prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev bol však v reakcii na jeho vyhlásenia oveľa pesimistickejší, keď uviedol, že Európa bez ruského plynu nedokázala prežiť ani týždeň.
V súvislosti s pokračujúcou ruskou ofenzívou na Ukrajine EÚ diskutuje o novom, šiestom balíku sankcií voči Moskve, ktorý by údajne mohol zahŕňať určité obmedzenia na dovoz ropy a zemného plynu z Ruska. Ruské odvetné opatrenia by sa však mohli dotknúť práve energetických dodávok do Európy.
"Na jar a v lete 2022 (doplnili sme zásoby) dôsledky neuvidíme, ale budúcu zimu sa všetko zmení, ak už nebude ruský plyn," povedal v rozhovore pre Ouest France, ktorý bol zverejnený v piatok.
Francúzsky líder taktiež jasne uviedol, že o úplnom embargu na ruský plyn sa nediskutuje, pretože EÚ si plne uvedomuje, "aké obrovské ťažkosti by to spôsobilo".
"Táto téma sa možno dostane na rokovací stôl, dnes na ňom však nie je. Uhlie a ropa tam sú, plyn nie," dodal.
Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady, sa medzitým v piatok na Telegrame vyjadril k vyhláseniu Európskej komisie, že by mohli existovať spôsoby, ako platiť za ruský plyn v rubľoch bez porušenia sankcií.
"Oceňujeme dôslednosť a čestnosť našich európskych partnerov. Najmä vzhľadom na to, že podľa posledných údajov MMF sa Európa bez nášho plynu nezaobíde dlhšie ako 6 mesiacov. Ale ak máme hovoriť vážne, nevydržia ani týždeň," napísal.
Podľa riaditeľa európskeho oddelenia MMF Alfreda Kammera, by v prípade zastavenia dodávok ruského plynu Európa zvládla šesť mesiacov vďaka "alternatívnym dodávkam a využitiu existujúcich zásobníkov".
"Ak by však toto zastavenie dodávok plynu trvalo až do zimy a dlhšie obdobie, malo by to významné dôsledky," povedal v piatok.
Vo štvrtok najvyšší diplomat EÚ Josep Borrel prezradil, že Bruselu sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus o úplnom zákaze dovozu ruskej ropy a plynu, ale vyjadril presvedčenie, že v blízkej budúcnosti k dohode dôjde.
Európska únia začiatkom apríla oznámila, že jej členovia sa dohodli na embargu na ruské uhlie v odhadovanej hodnote 4 miliardy eur ročne,
Rusko zaútočilo na susedný štát koncom februára po tom, ako Ukrajina neplnila podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase.
Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Kremeľ odvtedy požaduje, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá nikdy nevstúpi do vojenského bloku NATO pod vedením USA.
Súčasný režim v Kyjeve trvá na tom, že ruská ofenzíva nebola vyprovokovaná, a odmietol tvrdenia, že plánoval opätovne získať obe republiky vojenskou silou.
Západ reagoval na ruskú ofenzívu na Ukrajine tvrdými sankciami, ktoré sa vzťahujú na rôzne odvetvia ruskej ekonomiky. Moskva považuje tieto opatrenia za "nepriateľské kroky" a odpovedala protiopatreniami.
Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna
