Eurokomisárka Jourová obvinila Poľsko z deštrukcie kvôli súdnej reforme. Radačovský ako bývalý sudca komentoval situáciu a poďakoval Šimečkovi
09.02.2020 11:00
Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v piatok povedala, že nedávne poľské reformy v oblasti súdnictva sú deštruktívne a pohrozila možným zrušením finančnej podpory pre krajiny, ktoré nedodržiavajú hodnoty EÚ. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
Jourová v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel varovala pred vážnym dopadom reforiem v poľskom súdnictve v súvislosti so sporným zákonom, ktorý nedávno podpísal poľský prezident Andrzej Duda.
"Toto nie je reforma, toto je deštrukcia," povedala Jourová.
Podpredsedníčka EK sa podľa Der Spiegel obáva, že na záchranu právneho štátu v Poľsku môže byť už neskoro. Jourová podporuje návrhy, na základe ktorých by vyplácanie finančných prostriedkov z EÚ bolo viac závislé od dodržiavania zásad právneho štátu v jednotlivých členských krajinách.
Duda 4. februára podpísal sporný návrh zákona, ktorý zavádza disciplinárne konanie voči sudcom. Návrh zákona po druhý raz schválila dolná komora poľského parlamentu v januári po tom, ako ho Senát (horná komora) odmietol.
Kritici hovoria, že zákon obmedzí nezávislosť súdnictva a môže poľským sudcom zabrániť presadzovať právo EÚ. Odporcovia zákona sa takisto obávajú, že jeho zavedenie do praxe môže byť krokom smerom k odchodu krajiny z EÚ.
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá návrh zákona predložila do parlamentu, považuje justičný systém Poľska za skorumpovaný a prospechársky pozostatok komunistického štátu. Strana svoju víziu hlbokej reštrukturalizácie obhajuje. Tieto reformy sa však nestretli s pochopením Bruselu, ktorý sa obáva, že sa tým podkope právny poriadok v Poľsku.
Radačovský: Ani Slovensko nebude v budúcnosti uchránené pred rovnakým konaním Bruselu
Na dianie ohľadne Poľska reagoval koncom januára na sociálnej sieti aj bývalý sudca Miroslav Radačovský, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu:
Dňa 16. januára 2020 bolo na pôde Európskeho parlamentu prijaté uznesenie týkajúce sa prebiehajúcich vypočutí podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej „ZEÚ“) Poľska a Maďarska.
Dnes by som sa však skôr ako na toto uznesenie, zameral na Rozsudok Súdneho dvora C-619/18 zo dňa 24. júna 2019 (ďalej „Rozsudok“). Bez toho, aby som chcel niekoho unavovať právnymi formuláciami a kľučkami, rád by som o tomto Rozsudku napísal pár slov.
Európska komisia začala konanie proti Poľsku kvôli novému poľskému zákonu o sudcoch. Výrok rozsudku znie takto:
„Poľská republika si tým, že stanovila uplatnenie opatrenia na zníženie veku odchodu do dôchodku sudcov Najvyššieho súdu Poľska na sudcov aktívne vykonávajúcich svoju funkciu, ktorí boli na tento súd vymenovaní pred 3. aprílom 2018, ako aj tým, že predĺženie aktívneho výkonu funkcie sudcov uvedeného súdu po dovŕšení novo upraveného dôchodkového veku zverila do diskrečnej právomoci prezidenta republiky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.“
Po preštudovaní celého rozsudku a úvah, ktoré v ňom Súdny dvor vyslovil, myslím, že ani Slovenská republika nebude v budúcnosti uchránená pred rovnakým konaním. Jeden z dôvodov, prečo sa Súdny dvor nevyjadril k tejto otázke u nás, je ten, že ak by aj Poľsko použilo právne normy zo slovenského právneho poriadku (máme to veľmi podobné), „faktom zostáva, že členský štát sa na účely odôvodnenia svojho vlastného porušenia nemôže opierať o prípadné nedodržanie práva Únie iným členským štátom“ (rozsudok C-101/94).
Čo vlastne Súdny dvor vytkol Poľsku?
V prvom rade to, že rozhodnutie o znížení veku odchodu do dôchodku sudcov Najvyššieho súdu Poľska bolo retroaktívne! A tým pádom porušuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu, a to je - právna istota!
V druhej časti vety výroku rozsudku je však tvrdenie, ktoré sa môže týkať aj Slovenskej republiky. Súdny dvor totiž konštatoval, že rozhodovacia právomoc prezidenta o predĺžení funkcie sudcu aj po dovŕšení dôchodkového veku je v rozpore „so zabezpečením účinnej právnej ochrany“, čo je obsahom v rozsudku spomínaného ustanovenia čl. 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. Podľa odôvodnenia Súdneho dvora totiž neexistuje účinný opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu, ktoré je vložené do rúk jedinej osobe v štáte - aby som to napísal v skrátenej forme. Komisia, ktorá podávala tento žalobu proti Poľsku, totiž argumentovala (a podľa mňa veľmi rozumne) nasledovne:
„... pri absencii záväzných kritérií pre rozhodnutie o takomto predĺžení výkonu sudcovských funkcií, ako aj povinnosti odôvodnenia takýchto rozhodnutí a možnosti ich súdneho preskúmania, môže prezident republiky uplatňovať svoj vplyv na sudcov Najvyššieho súdu. Povinnosť obrátiť sa na prezidenta republiky s cieľom požiadať o takéto predĺženia a čakanie na rozhodnutie prezidenta nasledujúce po podaní takýchto žiadostí, by totiž pravdepodobne spôsobili, že na príslušného sudcu bude vytvorený tlak, aby vyhovel prípadným želaniam prezidenta republiky vo veciach, o ktorých rozhoduje, vrátane situácie, keď vykladá a uplatňuje právne predpisy Únie.“
Chcel by som týmto poďakovať svojmu kolegovi, pánovi europoslancovi Michalovi Šimečkovi, ktorý sa v tejto veci angažuje, pretože takýmto spôsobom aj vďaka nemu majú sudcovia, ktorí boli odvolaní už pani prezidentkou Čaputovou po dátume právoplatnosti tohto Rozsudku a majú chuť a silu pracovať v mene Slovenskej republiky, možnosť sa odvolať proti svojmu odvolaniu zo sudcovského talára.
Aj napriek niektorým rozdielnym názorom však musím, ako bývalý dlhoročný sudca konštatovať, že za túto snahu je potrebné sa za túto snahu pánovi Šimečkovi poďakovať.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
