Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V stredu o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu. Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ, informuje TASR.
O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala EK novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). Von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na SDEÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. SDEÚ v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.
EK podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Steviová a NYT predložili relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré poukazujú na existenciu textových správ, skonštatoval súd. Preto tiež žiada EK o dôveryhodnejšie vysvetlenia, aby verejnosť aj sudcovia pochopili, prečo tieto dokumenty nemožno poskytnúť.
Komisia vzala na vedomie stredajšie rozhodnutie súdu, podrobne ho preskúma a rozhodne o ďalších krokoch. „Transparentnosť bola pre Komisiu a predsedníčku von der Leyenovú vždy mimoriadne dôležitá. Naďalej budeme prísne dodržiavať pevný právny rámec, ktorý je zavedený na presadzovanie našich povinností. Naďalej sme plne odhodlaní zachovávať otvorenosť, zodpovednosť a jasnú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a zástupcov záujmových skupín,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.
Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.
Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.
NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023.
Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať.
V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti COVID-19.
Bývalá verejná ochrankyňa práv EÚ Emily O´Reillyová o nikým nevolenej eurokomisii pod vedením von der Leyenovej koncom decembra 2025 vyhlásila, že „na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť“.
Vyšetrovaním obvinení, ktoré súvisia s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom o vakcínach proti covidu-19, sa vlani začal zaoberať Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO).
Von der Leyenovú vyšetrovali pre „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS, korupciu a konflikt záujmov“, vyplýva z právnych dokumentov.
Von der Leyenová odmietla zverejniť obsah týchto správ a tvrdí, že ich nemôže nájsť.
Napriek týmto obvineniam a samotnej Von der Leyenovej, ktorá priznala, že s Bourlom súkromne komunikovala takmer mesiac pred podpisom zmluvy v hodnote takmer 20 miliárd eur (21,5 miliardy dolárov), zatiaľ neboli voči šéfke EK vznesené žiadne formálne obvinenia.
Úrad EPPO, ktorý má silné vyšetrovacie právomoci, už skôr prezradil, že nákup vakcín skúma. Nikdy sa však nevyjadril k tomu, či sa zaoberá aj šéfkou Európskej komisie. V súvislosti s prípadom zatiaľ nikto nebol obvinený.
Otázky o tom, ako bola zmluva s Pfizerom dojednaná, prenasledujú šéfku Európskej komisie od chvíle, keď už viac ako pred rokom denník The New York Times (NYT) uviedol, že si vymieňala správy so šéfom tejto farmaceutickej firmy v čase prípravy obrieho kontraktu z mája 2021.
Vakcíny EÚ od Pfizeru objednala stovky miliónov. Dvojica si podľa NYT volala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto „osobná diplomacia zohrala v dohode veľkú úlohu“.
Viac v článku TU.
Poslanci europarlamentu chcú vyšetrovať korupciu súvisiacu s nákupom vakcín
Iniciatíva skupiny europoslancov chcela už v roku 2022 prinútiť Európsku komisiu, aby zverejnila úplné znenie zmlúv medzi Európskou komisiou a výrobcami vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Časť europoslancov dokonca požadovala odstúpenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen kvôli zmazaniu obsahu jej komunikácie s vedením americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer.
Šesť poslancov Európskeho parlamentu usporiadalo 11. októbra 2022 tlačovú konferenciu, deň po tom, ako sa Albert Bourla, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, odmietol zúčastniť na zasadnutí kovidového výboru v Európskom parlamente a odpovedať na otázky europoslancov.
Podľa nemeckej europoslankyne Christiane Andersonovej sa v tejto otázke vytvorila medzistranícka aliancia 36 europoslancov, ktorí pochádzajú z rôznych politických táborov vrátane FPÖ (Skupina pre identitu a demokraciu), Európskych konzervatívcov a reformistov, Zelených, ľavice a nezaradených poslancov.
„Dokonca ani poslanci EP nemajú možnosť skontrolovať kompletné zmluvy,“ kritizovala Andersonová utajovanie zmlúv ešte v roku 2021.
Viac vo videu:
Na škandál vtedy vo svojom prejave v europarlamente poukázal aj rumunský europoslanec Cristian Terheș. „Ursula von der Leyenová musí odstúpiť, pretože jej konanie vyšetruje Európska prokuratúra. Podpísala zmluvy na nákup 4,6 miliardy dávok covidovej vakcíny v hodnote 71 miliárd eur a tieto zmluvy stále nie sú verejnosti a poslancom Európskeho parlamentu zverejnené v plnom znení,“ vyhlásil.
Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna
