Európa a armády chaosu alebo Od pouličného násilia k civilizačnému kolapsu. Súčasná Európa podľa Alexandra Dugina smeruje k civilizačnej samovražde. Za hlavný zdroj tejto katastrofy označil liberálnu ideológiu a šialenú politiku globalistických elít

20.10.2026 20:00

To, čo sa práve teraz deje v Európe, nemá jedinú izolovanú príčinu. Nejde len o lokálnu reakciu na jedno konkrétne rozhodnutie vlády alebo na ďalšie zvyšovanie cien. Procesy tohto druhu tam prebiehajú nepretržite. V tomto smere pozorujeme jav, ktorý skôr pripomína klasickú teóriu chaosu – keď malá, zdanlivo bezvýznamná udalosť alebo jednotlivý prípad nespravodlivosti (a tých je v každej spoločnosti dosť) náhle vyvolá neprimerane masívnu reakciu. Potom sa proces spustí na princípe snehovej gule a nadobudne exponenciálny charakter.

Zároveň si treba všimnúť dôležité špecifikum: vo Francúzsku sa od určitého historického momentu tento druh správania pouličných más – gigantické demonštrácie, pogromy, plienenie obchodov, podpaľačstvo a priama agresia voči polícii – v podstate zmenil na stabilnú národnú tradíciu. Počnúc májovými udalosťami roku 1968, keď pouličné protesty zachvátili Francúzsko a nakoniec stáli veľkého generála de Gaulla demisiu, sa táto forma masového tlaku stala politickou normou. Odvtedy vo najväčších francúzskych mestách pravidelne prepukajú miliónové manifestácie. Často so sebou prinášajú extrémne, mimoriadne tvrdé násilie, no systémovo sa v politike nič nemení.

Počas celej vlády Emmanuela Macrona proti nemu nepretržite stáli „Žlté vesty“ – obyčajní ľudia bez jasnej straníckej orientácie. S políciou bojovali tvrdo prakticky každý týždeň. Bojové operácie medzi ľudom a Macronom sa v podstate natiahli na obe jeho prezidentské obdobia. A neviedlo to k žiadnemu zvrhnutiu režimu.

Spomeňte si na masové pochody proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia: do ulíc Paríža vtedy vyšiel milión a pol ľudí. Zdalo sa, že spoločnosť ide zvrhnúť vládu, no systém odolal. Pre Francúzov je rozbíjanie, pálenie a ničenie akýmsi osobitným spôsobom života, špecifikom ich sociálno-psychického stavu. Nie je to len choroba, ale zvýšená labilita kolektívnej psychiky.

A takéto deviantné pouličné správanie je mimoriadne nákazlivé – na princípe vírusového syndrómu sa ľahko šíri do ďalších krajín.

V Albánsku momentálne prebiehajú kolosálne protesty, ktoré nezaostávajú za tými francúzskymi. Vzbúrilo sa tam ľudové povstanie, pretože Jared Kushner, zať Donalda Trumpa, sa rozhodol získať albánsky ostrov a miestne obyvateľstvo je kategoricky proti tomu, pričom sa obáva, že tam vznikne ďalšia uzavretá enkláva v Epsteinovom duchu.

V Taliansku sa v súčasnosti nezdajú byť žiadne objektívne ekonomické zámienky, no vzbura sa napriek tomu šíri.

Hlavný hlboký faktor však spočíva v nasledujúcom: v rozpore s akoukoľvek ekonomickou logikou a zdravým rozumom sa do Európy už roky nekontrolovateľne a systematicky privážajú kolosálne masy migrantov. A to nie je náhoda, ale vedomá základná politika súčasných európskych elít – či už ide o Macrona, Friedricha Merza alebo ich kolegov v EÚ. Toto je ich základná ideológia.

Nikto z normálnych obyvateľov Európy týchto migrantov nepotrebuje; miestne obyvateľstvo je z nich na prášky. Správajú sa mimoriadne nezodpovedne, pretože globalistické úrady im udelili absolútnu beztrestnosť.
A sociálne zloženie týchto rozsiahlych poulično-psychotických akcií, ktoré sa stali súčasťou francúzskej politickej kultúry, sa postupne radikálne mení. Vzniká zásadne nový kvalitatívny posun: predtým Francúzi nerabovali obchody. Vyšli do ulíc, robili škandály, drsne nadávali, občas niečo podpálili a zbili ľudí, ale nevenovali sa rabovaniu.

Teraz sa však tento pouličný protest pred našimi očami mení na dravý lov na drahé veci zadarmo. Rabovanie nadobúda systematický, priam epidemický charakter – a nič také v histórii francúzskych protestov doteraz nebolo. Predtým aj tie najzúrivejšie akcie prebiehali aspoň v nejakých zrozumiteľných mantineloch, zatiaľ čo teraz definitívne prekročili kritickú líniu.

Je desivé sledovať, keď v Limoges do tla vyhorí nádherná, architektonicky vycibrená tradičná budova len preto, že ju dav nezodpovedných migrantov bezdôvodne podpálil.

Hlavným zdrojom tejto katastrofy je práve liberálna ideológia a šialená politika globalistických elít. Spoločnosť ju absolútne odmieta a nikomu neprináša úžitok, no tieto elity sa s akousi býčou, zaťatou úpornosťou držia moci aj svojho liberálno-individualistického dogmatizmu a napriek všetkému pokračujú v dovoze a ochrane migrantov.

Dokonca aj u nás v Rusku sa ľudia niekedy mylne domnievali, že proti Macronovi stoja len konzervatívci. Na uliciach však zúria aj ultraľaví stúpenci Mélenchona. A tu vznikajú udivujúce paradoxy. Sme zvyknutí myslieť si, že politika je niečo hlboko racionálne, založené na kalkulácii. Súčasná situácia v Európe však túto tézu úplne vyvracia. Moderný kurz lídrov Európskej únie je v zásade iracionálny.

Ale aj recipročná reakcia európskej spoločnosti je absolútne iracionálna, chaotická – nejde o konštruktívny protest, ale o rozsiahle psychické zrútenie, kolektívne psychotické vzplanutie. Spoločnosť sa stáva mimoriadne atomizovanou a nestabilnou, zatiaľ čo z vládnucej triedy sa úplne vyparil zvyšok racionality.

A zároveň – (hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia) Mária Vladimirovna Zacharovová má úplnú pravdu – plánujú s nami bojovať. Vnútorne nedokážu nastoliť elementárny poriadok, nedokážu ochrániť a zachovať vlastné historické budovy pred zúriacim davom. Nedokážu si poradiť s vlastnými ulicami – a predsa spriadajú plány na vojnu s jadrovým Ruskom?

Kto z týchto ľudí však pôjde bojovať? Len čo sa v európskych mestách pokúsia spustiť činnosť vojenských komisariátov, na druhý deň ich jednoducho podpália. A stane sa to oveľa rýchlejšie ako na Ukrajine.

Preto vzniká neodbytný pocit, že určitá časť globalistickej elity sa vedome vydala cestou totálneho sebazničenia vlastných spoločností. Cieľavedome uskutočňujú politiku, ktorá nevyhnutne vedie práve k takýmto procesom. V ich konaní niet obvyklého štátnického rozumu: Macron neodstúpi, kŕčovito sa zubami-nechtami drží svojho postu. Zdá sa, že stačí jedna malá zápalka – a všetko vzbĺkne ako pole poliate benzínom.

Čelíme najdôležitejšiemu zvratu vo svetovej politike: prechodu Západu do fázy chaotickej, terminálnej iracionality. Sme zvyknutí myslieť si, že Západ je mimoriadne pragmatický, kalkulujúci a hľadí na svoje ekonomické záujmy. Svojho času to tak naozaj bolo. Ale to, čo sa tam deje dnes – s rodovou diktatúrou, nespútanou migráciou a systematickým ničením vlastných tradičných hodnôt –, to všetko ústi do civilizačnej samovraždy.

Pôvodné obyvateľstvo už nemá deti; namiesto toho sa do krajín privážajú šialene obrovské masy cudzieho obyvateľstva, ktoré pri prvej príležitosti začne kradnúť, rozbíjať všetko naokolo a páliť klasické kultúrne dedičstvo.

Možno túto konkrétnu vlnu ešte nejako potlačia. Ale ďalšia vlna je podľa môjho názoru schopná zmiesť nielen Macrona, ale Európu ako civilizáciu samotnú. A nikto z vedenia sa ani nepokúša tento katastrofálny vektor zvrátiť. Naopak, všemožne mu nadbiehajú. Zostáva už len jediná cesta: buď definitívny chaos, alebo prechod Európy k extrémnym formám tvrdej diktatúry, pretože inak už tento zúriaci živel nie je možné udržať na uzde.

Zdroj: multipolarpress.com / InfoVojna