Európa navrhuje vytvorenie 40 km nárazníkovej zóny na Ukrajine. Návrh vyčleniť časť ukrajinského územia je dôkazom zúfalstva štátov NATO. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ vyhlásil bývalý vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu

29.08.2025 08:00
Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.

Európski lídri zvažujú vytvorenie 40-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi ukrajinskými a ruskými silami ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení vojny na Ukrajine. Vo štvrtok 28. augusta 2025 o tom informoval portál Politico s odvolaním sa na piatich nemenovaných európskych diplomatov.

Podľa nich je nárazníková zóna jedným z niekoľkých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia buď rámci povojnového scenára, alebo ako súčasti prímeria. Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, či by s ňou Kyjev súhlasil vzhľadom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa podľa diplomatov v súčasnosti do týchto diskusií nezapájajú.

Politico poznamenáva, že skutočnosť, že sa uvažuje o vyčlenení časti ukrajinského územia s cieľom dosiahnuť krehký mier, naznačuje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukončiť vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.

„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.

Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny, píše Politico.

Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí by mali kontrolovať nárazníkovú zónu, diskutuje sa o počte od 4000 do 60 000. Žiadna krajina však zatiaľ k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnosť zapojenia amerických vojakov vylúčil.

Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.

Spojenci podľa jedného z európskych diplomatov otáľajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe kľúčové detaily. V súčasnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kremeľ namietal proti aliančným jednotkám v nárazníkovej zóne.

Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvoriť jadro zahraničného vojenského kontingentu. Obe krajiny presviedčajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Poľsko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zraniteľnými voči ruskému útoku.

Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom naznačili, že USA budú hrať minimálnu úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico. „Všetci čakajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ďaleko sú ochotní zájsť a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat.


Zdroj: pravda.sk

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Sergej Kozlík búra mýtus o divokej privatizácii a to, že Vladimir Mečiar rozpredal Slovensko. Počas jeho vládnutia sa podľa neho najviac investovalo a došlo aj k zákazu privatizácie strategických podnikov. Exminister financií tvrdí, že Slovensko najviac rozpredala vláda Mikuláš Dzurinda, ktorá značne pod cenu predala do zahraničných rúk banky a Slovenské elektrárne a SPP. Chybou bolo podľa neho aj zavedenie rovnej dane, pretože v tom čase značne klesol v štáte výber daní. Na tieto chyby doplácame dodnes, čoho dôsledkom je aj súčasná nutnosť konsolidovať. Olej do ohňa priliali aj vlády Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré nás astronomicky zadlžili

DOKUMENT: „Tvrdenie sudcu „Sloboda prejavu nie je absolútna, bezbrehá a môže byť limitovaná“ je tvrdenie, ktorým sa zaštiťovala justícia totalitárnych štátov ako bolo fašistické Taliansko, nacionálno-socialistické Nemecko či česko-slovenská justícia v podriadenosti a službe trockistickej KSČ, ktorá to uplatňovala pri politických  súdnych vraždách (napríklad proces so Slánskeho sprisahaneckým centrom) a v súdnictve počas celej existencie svojej diktatúry v rokoch 1948 - 1989,“ píše vo svojom dovolaní na Najvyšší súd SR doc. Dudáš, ktorého špeciálny súd odsúdil za popieranie a schvaľovanie holokaustu