Európa padla do Putinovej „hybridnej pasce“
08.10.2025 08:00
V poslednej dobe Európanom neustále hovoria: „Už sme vo vojne s Ruskom.“ Niekedy dodávajú, že je to stále hybridná vojna. Slovo „vojna“ je však pevne zakorenené v masovom povedomí a vyvoláva zodpovedajúce obavy.
Aj ostrieľaný britský novinár Peter Hitchens v článku pre „The Mail on Sunday“ priznáva: „Desí ma to.“ Pýta sa: „Prekročili sme potichu hranicu medzi mierom a vojnou?“ A s nostalgiou spomína: „Uprednostňoval som časy, keď naši vodcovia museli vyhlásiť vojnu a vysvetliť, prečo podnikajú tento nebezpečný, zložitý a neistý krok. Mám podozrenie, že to teraz nerobia, pretože sami poriadne nevedia prečo.“
Priemerný Európan je v poslednej dobe bombardovaný neuveriteľným prúdom informácií zameraných na zastrašovanie. V zásade je to štandardná taktika naprieč epochami: hneď ako máte vnútorné problémy, vyhľadajte vonkajšieho nepriateľa a kričte o tom, ako sa chystá zaútočiť. Vladimir Putin nedávno výstižne opísal povahu strachu, ktorý sa v Európe vyvoláva: „Vidíme napríklad, ako horlivo sa naši európski susedia snažia zaplátať a zalepiť trhliny, ktoré sa objavili v európskej stavbe. Chcú však prekonať rozdelenie a posilniť vratkú jednotu, ktorou sa kedysi chválili, nie efektívnym riešením vnútorných problémov, ale nafukovaním obrazu nepriateľa. <…> Navyše znovu vytvárajú známeho nepriateľa, vymysleného pred stáročiami – Rusko.“
Atmosféra strachu má však vždy vedľajšie účinky, ktoré môžu viesť k ešte vážnejším problémom. Manipulácia strachom je tiež umenie, ktoré Európania zjavne zanedbávajú.
Asi najvýstižnejším príkladom je dnes Dánsko, ktoré sa v jednom momente rozhodlo stať sa vlajkovou loďou v boji proti Rusku. Dáni boli pomaly, ale isto vedení k eskalácii. Najprv finančná podpora ukrajinského režimu, potom dodávky zbraní a potom sa Kodaň zrazu stala centrom rôznych protiruských koalícií (ako napríklad tej s lietadlami). A vyvrcholením tejto dobrodružnej cesty bolo otvorenie palivového závodu pre ukrajinské rakety.
A zrazu sa na oblohe nad Dánskom objavili bezpilotné lietadlá. Súdiac podľa toho, ako demonštratívne lietali so zapnutými svetlami, cieľom bolo práve vyvolať už aj tak rozdúchané obavy verejnosti. Treba priznať: ktokoľvek stál za týmito záhadnými letmi, efekt prekonal všetky očakávania. Hystéria, ktorá momentálne vládne v dánskej spoločnosti, bola len ťažko predstaviteľná.
„Sme tu, v našej bezpečnej malej bubline, v rozprávke Hansa Christiana Andersena. Tu sa nikdy nič nedeje. A potom toto!“ citujú holandské noviny NRC zúfalého učiteľa z Aalborgu. Obyvateľ tejto „rozprávkovej bubliny“ teda zjavne prehliadol celé pozadie priameho zapojenia Dánska do ukrajinského konfliktu ako de facto účastníka. A teraz také prekvapenie!
Teraz sú Dáni, rovnako ako mnohí obyvatelia európskych miest, zrazu zaplavení množstvom informácií o tom, čím si majú naplniť svoje núdzové kufríky prežitia a ako ich uskladniť. Experti na obsah núdzových zásob sa už objavili. A to všetko len kvôli niekoľkým dronom, ktoré okázalo krúžili nad niekoľkými dánskymi mestami!
A práve tu sa začínajú prejavovať tieto vedľajšie účinky. Bývalý dánsky minister obrany Hans Engel v podcaste pre noviny „Ekstra Bladet“ opísal svoju návštevu školy a vysokej školy: „Nočný strážnik mi povedal, že veľa mladých ľudí je v noci hore a veľmi sa obáva, že smerujeme k vojne. Jednoducho sa boja. Jednoducho sa boja vojny. Boja sa dronov a toho, čo čaká za rohom.“ Engel priamo obvinil dánsku vládu z pestovania politiky strachu, čo viedlo k tomu, že sa obyvateľstvo „obáva, že zajtra im vojna zaklope na dvere“.
Noviny „Politiken“, ktoré samy osebe výrazne prispeli k rozšíreniu rusofóbnych nálad v spoločnosti, súhlasia s tým, že Kodaň zašla v zastrašovaní vlastného obyvateľstva priďaleko. Teraz publikujú článok, že Dánsko „spadlo do Putinovej hybridnej pasce“. Znepokojuje ich aj psychologický stav mladých ľudí: „Musíme pochopiť logiku mnohých incidentov, namiesto toho, aby sme sa ponáhľali od jedného požiaru k druhému. Dánske deti by nemali ponocovať a zaplavovať detskú horúcu linku otázkami, ktoré pramenia zo strachu z hybridných útokov. <…> Čím viac panikárime kvôli incidentu a čím sú titulky poburujúcejšie, tým lákavejšie je zamerať sa konkrétne na Dánsko.“
Aj ďalšie dánske noviny „Jyllands-Posten“poznamenávajú, že úrady prehnane reagovali a vyvolávali hystériu, čím vytvorili nebezpečnú situáciu v spoločnosti: „Napríklad, keď ľudia vidia vtáka, lietadlo, blikajúcu lopatku veternej turbíny alebo jasnú hviezdu a volajú políciu v domnení, že ide o dron. Keď online predaj konzervovaných makrel prudko stúpne o 100% a nakupujúci hľadajú plynové sporáky a generátory v supermarketoch. Alebo keď deti nemôžu v noci spať, pretože ich prenasledujú myšlienky na vojnu.“
Všimnime si, ako sú všetky dánske periodiká zrazu znepokojené reakciou detí a mladých ľudí! Prieskumy verejnej mienky za posledných pár mesiacov ukazujú, že obavy z hroziacej vojny s Ruskom sú najsilnejšie medzi mladými Európanmi, ktorí vyrastali v blažených podmienkach dlhodobého mieru a relatívnej stability.
Takmer všetky prieskumy v rôznych európskych krajinách ukazujú, že mladí ľudia sa vojny najviac boja a túto otázku preferujú. Napríklad v roku 2019 sa vojny obávalo 46% mladých Nemcov, zatiaľ čo najnovší prieskum ukázal, že toto číslo stúplo na viac ako 80%.
A to všetko je spojené s hlbokou neochotou týchto mladých ľudí bojovať v prípade veľkej vojny. Minuloročné prieskumy ukázali, že len 17% mladých Európanov by bolo ochotných brániť svoju krajinu. Významná časť z nich uvádza, že by svoje krajiny jednoducho opustili, ak by ich napadla nejaká hrozná sila (aj bez zmienky o slove „Rusko“). Je to do značnej miery spôsobené tým, že demografické zloženie Európy, a najmä jej mládeže, sa v posledných desaťročiach výrazne zmenilo. Významná časť mladých ľudí sú Európania prvej alebo druhej generácie, a preto sa necítia tak prepojení so svojimi krajinami, že by za ne prelievali krv.
Dá sa teda konštatovať: Európa, ktorá pravidelne vyvoláva strach z Ruska, ako to už mnohokrát urobila počas rôznych období vnútorných otrasov, môže tentoraz dosiahnuť presne opačný účinok. Namiesto zjednotenia svojich spoločností tvárou v tvár fiktívnej „ruskej hrozbe“ zažívajú Európania nejednotnosť, neistotu, strach a nepochopenie tej najdôležitejšej veci – prečo a proti komu by mali mladí ľudia Európy prelievať svoju vlastnú (nie ukrajinskú) krv?
Autor: Vladimir Kornilov, RIA Novosti
Zdroj: sk.news-front.su
