„Európa sa musí prispôsobiť Trumpovej politike,“ skonštatovala šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová a priznala, že bez zapojenia sa amerického prezidenta nie je možné konflikt na Ukrajine ukončiť, pretože Donald Trump je najvplyvnejší muž na svete

15.09.2025 10:25
Prezident USA v sobotu naznačil, že by mohol uvalil ďalšie sankcie na Rusko, ale až keď všetci členovia NATO prestanú kupovať ruskú ropu. Dosiahnuť zhodu na ukončení nákupu ruskej ropy však bude vo vnútri NATO ťažké. Turecko, významný člen NATO, je totiž jej tretím najväčším dovozcom po Číne a Indii. Naďalej závislé na ruskej rope sú tiež ďalšie členské krajiny NATO, konkrétne Slovensko a Maďarsko.

Európska únia musí zlepšiť svoje vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, „najvplyvnejším mužom sveta“, a prispôsobiť sa jeho spôsobu podnikania a politiky, uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová v rozhovore pre nemecký denník RND, ktorý bol uverejnený v piatok 12. septembra 2025.

Reagovala tak na otázku, či EÚ môže Trumpovi naďalej dôverovať po ostro kritizovanej obchodnej dohode s USA, ktoré na euroblok uvalili 15-percentné clá na väčšinu vývozov z EÚ a zároveň zrušila clá na americké priemyselné tovary. Dohoda, ktorá zahŕňala aj prechod z ruských energetických zdrojov na dovoz z USA, vyvolala negatívnu reakciu predstaviteľov EÚ, ktorí tvrdili, že zvýhodňuje Washington.

„USA sú a zostávajú naším najdôležitejším partnerom. Nová administratíva však jasne zmenila spôsob, akým vedie politiku a oficiálne záležitosti. My Európania sa musíme prispôsobiť a zosúladiť sa s ich spôsobom práce,“ uviedla Kallasová a dodala, že Trumpove clá sa stali „novým meradlom toho, ako dobre krajina vychádza s USA“.

„Trump je najvplyvnejší muž na svete... Musíme sa jednoducho naučiť, ako s ním pracovať.“

Kallasová tiež uviedla, že bez zapojenia Trumpa je akékoľvek urovnanie konfliktu na Ukrajine nepravdepodobné, pričom tvrdila, že iba USA „majú moc prinútiť Rusko k serióznym mierovým rokovaniam“. Vyjadrila tiež nádej, že šéf Bieleho domu splní svoje skoršie hrozby a uvalí na Rusko ďalšie sankcie.

Rusko nebolo terčom amerických ciel kvôli existujúcim sankciám, Donald Trump však pohrozil clami svojim obchodným partnerom, ak sa konflikt na Ukrajine rýchlo nevyrieši. Minulý mesiac zdvojnásobil clá na Indiu na 50 % a obvinil ju z pomoci Rusku nákupom ruskej ropy a obranného vybavenia a naznačil nové opatrenia proti Číne.

Prezident USA v sobotu naznačil, že by mohol uvalil ďalšie sankcie na Rusko, ale až keď všetci členovia NATO prestanú kupovať ruskú ropu. Dosiahnuť zhodu na ukončení nákupu ruskej ropy však bude vo vnútri NATO ťažké. Turecko, významný člen NATO, je totiž jej tretím najväčším dovozcom po Číne a Indii. Naďalej závislé na ruskej rope sú tiež ďalšie členské krajiny NATO, konkrétne Slovensko a Maďarsko.

„Ak NATO urobí, ako hovorím, skončí vojna rýchlo,“ napísal tiež americký prezident, ktorý už Moskve opakovane hrozil tvrdými sankciami, ale nikdy k nim nepristúpil, a to napriek vypršaniu ultimát z jeho strany. „Ak nie, len mrháte mojím časom a časom, energiou a peniazmi Spojených štátov,“ doplnil.

Rusko odsúdilo západné sankcie ako nezákonné a vyhlásilo, že je otvorené rokovaniam o Ukrajine, ale zdôraznilo, že akákoľvek mierová dohoda musí riešiť základné príčiny konfliktu a zahŕňať ukrajinskú neutralitu, demilitarizáciu a uznanie nových územných realít.


Zdroj: rt.com / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

„Celá EÚ a špeciálne Európska komisia sa v otázkach energetickej bezpečnosti začínajú podobať na loď samovrahov,“ varuje premiér Robert Fico, ktorý kvôli najväčej energetickej kríze v histórii spoločne s Viktorom Orbánom vyzývajú EÚ obnoviť dialóg s Ruskom a zrušiť sankcie, aby sa mohli doplniť chýbajúce rezervy plynu a ropy. Maďarský premiér vyzval EÚ „prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského okamžite znovu otvoriť ropovod Družba“

Irán odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria po tom, čo došlo k neúspešnému pokusu zabiť dôležitého iránskeho vyjednávača a exministra zahraničia Kamala Charrázího, ktorý sa cez Pakistan snažil sprostredkovať stretnutie medzi iránskymi predstaviteľmi a americkým viceprezidentom JD Vanceom. „Nech svet posúdi; ktorá strana vedie dialóg a vyjednávanie a ktorá pácha terorizmus,“ napísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americké straty po iránskych odvetách medzitým narastajú. Irán po Hormuzskom prielive hrozí už aj uzavretím Červeného mora. Kybernetické útoky zasiahli amerických technologických gigantov v regióne Blízkeho východu

V Bielom dome dochádza k čistkám nepohodlných ľudí. Donald Trump sa kvôli zverejneniu spisov Jeffreyho Epsteina zbavil ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej. Podľa magazínu The Atlantic sa diskutuje aj o odchode šéfa FBI Kasha Patela, šéfky amerických tajných služieb Tulsi Gabbardovej, ale aj tajomníka pre pozemné sily ministerstva obrany Daniela Driscolla. Šéf Pentagónu Pete Hegseth medzitým vyzval náčelníka generálneho štábu pozemných síl USA Randyho Georgea, aby odstúpil