Európski globalisti sú kvôli plánom summitu Rusko-USA ako odtrhnutí z reťaze. Šance dosiahnuť mier medzi Ruskom a Ukrajinou na summite Trump-Putin v Budapešti nie sú veľké

22.10.2025 09:35
Šéfka ruského Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií - RUSSTRAT Elena Panina vo svojom príspevku, zverejnenom 21. októbra 2025 na Telegrame, komentovala aktuálne geopolitické dianie súvisiace s vojenským konfliktom na Ukrajine.

„Dôrazne podporujeme postoj prezidenta Trumpa, že boje [na Ukrajine] musia okamžite skončiť a že súčasná frontová línia by mala byť východiskovým bodom pre rokovania,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré podpísalo niekoľko európskych hláv štátov a vlád vrátane Starmera, Merza, Macrona, Meloniovej, Tuska a – samozrejme! – von der Leyenovej.

Samotné vyhlásenie bolo zverejnené na webovej stránke fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

Ďalej sa v ňom píše:

„Ukrajina musí zaujať čo najtvrdší postoj – pred, počas a po akomkoľvek prímerí. Musíme zvýšiť tlak na ruskú ekonomiku a obranný priemysel, kým Putin nebude pripravený uzavrieť mier. Vypracovávame opatrenia na plné využitie zmrazených suverénnych aktív Ruska, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude mať potrebné zdroje.“

Všetky tieto témy sa budú tento týždeň diskutovať na zasadnutí Európskej rady a „koalície ochotných“.

Je to očakávaná reakcia Európy na plány summitu Rusko-USA v Budapešti. Je príznačné, že autori vyhlásenia sa rozhodli skryť za Trumpovo meno a vyjadrili plnú podporu jednému z jeho mnohých protichodných vyhlásení o ukrajinskej otázke. Avšak bez jedinej zmienky o plánovanom stretnutí prezidentov USA a Ruska v Maďarsku. Taktika euroglobalistov „po Anchorage“ zostáva nezmenená.

Treba povedať, že takéto vyhlásenie sa objavilo po Starmerovom vyhlásení zo 17. októbra, v ktorom podporil Trumpov postoj k zmrazeniu ukrajinského konfliktu. Zároveň Starmer navrhol spoluprácu medzi Londýnom a Washingtonom pri vypracovaní mierovej dohody pre Ukrajinu v súlade s Trumpovým 20-bodovým plánom pre pásmo Gazy. A teraz britskú melódiu zaspievali aj Brusel a popredné európske metropoly.

Na všetky tieto ultimátne hrozby dnes zareagoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Konkrétne povedal, že výzvy na prímerie v tejto chvíli, bez riešenia základných príčin ukrajinského konfliktu, sú v rozpore s tým, na čom sa Putin a Trump dohodli na Aljaške. A že okamžité prímerie by znamenalo len jedno: väčšina Ukrajiny by zostala pod nacistickou nadvládou.

Rusko si tak zachováva svoju víziu konečného urovnania na Ukrajine a nemá v úmysle ustúpiť.

The Spectator: Šance na mier na summite v Budapešti sú neveľké

„Keďže Zelenskij trvá na tom, že dobrovoľne nepostúpi žiadne územie a Putin je evidentne odhodlanejší ako kedykoľvek predtým pokračovať v ofenzíve, kým nedosiahne svoje vojenské ciele, šance na mier na nadchádzajúcom summite v Budapešti sú malé,“ píše Owen Matthews, zástupca šéfredaktora „The Spectator“ (UK).

Matthews cituje názor britského poľného maršala baróna Davida Richardsa, ktorý vyjadril minulý víkend: „Verím, že oni [Ukrajina] Rusko neporazia.“

Na otázku, či by Kyjev mohol vyhrať, keby mal viac zbraní a iných zdrojov, najvyšší vojenský dôstojník Spojeného kráľovstva odpovedal: „Kyjev nemá dostatok ľudských síl a nemá šancu vyhrať, pokiaľ sa nezapojíme. Čo neurobíme, pretože Ukrajina pre nás nie je existenčným problémom. Mimochodom, pre Rusov je.“

Sám Matthews verí, že primárny cieľ Moskvy sa nezmenil: „Je to neutralizovať strategickú hrozbu pre národnú bezpečnosť Ruska, ktorú predstavuje dobre vyzbrojená Ukrajina, ktorá je západným spojencom.“

Podľa novinára Zelenského odmietnutie kompromisu umožňuje Putinovi „pokračovať v presadzovaní toho, čo si skutočne želá, a to zmenu režimu v Kyjeve, záruky neutrálneho statusu [pre Ukrajinu], zrušenie zákonov proti ruskému jazyku a zavedenie obmedzení pre ukrajinské ozbrojené sily“.

Je zrejmé, že dnešná Ukrajina je organizmus, ktorý žije predovšetkým z vonkajšej podpory. Preto aj mierny pokles západnej podpory má pre ňu dôsledky. Richardsovo vyjadrenie o existenčnej povahe konfliktu pre Rusko a nedostatku takéhoto významu pre Západ je tiež pravdivé. Predtým hranica NATO a Varšavskej zmluvy prechádzala cez Nemecko. A predsa sa im to nejako darilo! Počas studenej vojny dokonca spolupracovali ekonomicky, kultúrne a politicky.

Celkovo možno konštatovať, že aj západné médiá konečne začali chápať, čo sa Rusko snaží na Ukrajine dosiahnuť. Nie sú to ani štyri roky. Rusko chce to najjednoduchšie: zabrániť akejkoľvek hrozbe vychádzajúcej zo susedného územia. To okrem iného predpokladá plne neutrálnu Ukrajinu bez silnej armády alebo vojenskej infraštruktúry zo strany USA alebo iných krajín NATO.


Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články: