Európsky projekt je podľa Macrona kvôli kríze vyvolanej šírením koronavírusu v ohrození. Taliani a Španieli blokujú summit EÚ a požadujú dôrazné riešenia
27.03.2020
rancúzsky prezident Emmanuel Macron na včerajšom videosummite varoval lídrov zvyšných 26 krajín EÚ, že kríza spôsobená šírením koronavírusu ohrozuje európsky projekt a budúcnosť schengenského priestoru. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatický zdroj.
"V stávke je prežitie európskeho projektu. Hrozí nám smrť Schengenu," vyhlásil podľa uvedeného zdroja Macron, pričom vyzval lídrov členských štátov EÚ na vzájomnú solidaritu v čase krízy.
Európska únia si včera pripomenula 25 rokov od vytvorenia schengenského priestoru, čiže zóny voľného pohybu bez hraničných a colných kontrol na svojich vnútorných hraniciach.
Štvrťstoročnicu existencie Schengenu však členské krajiny "oslávili" so zavretými hranicami v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Protiepidemické opatrenia zmrazili väčšinu hospodárskych a sociálnych činností v Európe, narušili tradičné dodávateľské reťazce a prinútili väčšinu občanov EÚ zostať v domácej karanténe.
Hlavy vlád a štátov sa počas včerajšieho videosummitu, ktorý namiesto plánovaných troch trval viac ako šesť hodín, snažili zhodnúť sa na spoločnej reakcii EÚ na pandémiu koronavírusu. Lídri 27 napokon poverili ministrov financií eurozóny, aby v priebehu 14 dní navrhli ďalšie fiškálne opatrenia na riešenie krízy.
Taliani a Španieli blokujú summit EÚ, žiadajú ambicióznejšie opatrenia
Hlavy vlád a štátov Európskej únie sa včera večer prostredníctvom videosummitu snažili zhodnúť na spoločnej reakcii na pandémiu koronavírusu. Spoločné vyhlásenie však zablokovali Taliansko a Španielsko, krajiny najviac postihnuté nákazou, ktorých lídri namietajú proti podľa nich príliš nízkym ambíciám záchranného hospodárskeho plánu. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Dvadsaťsedem premiérov a prezidentov sa zúčastnilo videokonferencie pod vedením predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Ich cieľom bolo dohodnúť sa na všeobecnom postupe v boji proti pandémii koronavírusu a jej následkom, Madrid a Rím však blokujú návrh spoločného vyhlásenia, uviedli podľa AFP nemenovaní diplomati EÚ.
Podľa správ z kancelárie talianskeho premiéra Giuseppeho Conteho chce Taliansko "silnú a dostatočnú" finančnú odpoveď na zdravotnú krízu, ktorá využije "inovatívne finančné nástroje prispôsobené skutočnej vojne".
Conte má podporu Španielska pre návrh, aby "päť predsedov" - šéfovia Európskej rady, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Európskej centrálnej banky a Euroskupiny - v priebehu najbližších 10 dní vypracovalo oveľa ambicióznejší plán.
Na druhej strane sú severoeurópske krajiny na čele s Nemeckom a Holandskom, ktoré sa bránia tomu, čo považujú za snahu svojich južných susedov presadiť dlhodobé požiadavky pre členov eurozóny, aby mohli navyšovať svoj verejný dlh.
Podľa návrhu spoločného vyhlásenia by celoúnijné opatrenia mali zahŕňať vytvorenie strategických pohotovostných zásob zdravotníckeho vybavenia a uľahčenie uzatvárania vnútorných hraníc v rámci EÚ. Návrh záverov predvídal aj možnosť dočasnej úpravy pravidiel EÚ pre tvorbu rozpočtového deficitu. To má členským krajinám umožniť utrácať dostatok prostriedkov na boj proti koronavírusu bez strachu, že to povedie k rozpočtovým deficitom.
Očakáva sa tiež, že lídri "dvadsaťsedmičky" poveria Európsku komisiu, aby vypracovala stratégiu východiska z krízy a akčný plán obnovy na pomoc pri obnove hospodárstva po katastrofe spôsobenou COVID-19 a po drastických opatreniach prijatých na boj proti nákaze.
Podľa AFP však niektorí lídri chcú ísť ešte ďalej. Taliansky premiér už minulý týždeň navrhol vytvorenie "koronových dlhopisov", ktoré by spojili systém zadlžovania sa všetkých 19 krajín eurozóny.
Okrem toho lídri z deviatich krajín EÚ uviedli, že akýkoľvek záchranný hospodársky plán by mal zahŕňať aj spustenie spoločných pôžičiek členov eurozóny. Proti tomuto návrhu sa však stavia Nemecko, Holandsko a ďalšie bohaté severoeurópske štáty. Francúzsko, Španielsko a Taliansko už dlhší čas požadujú vydávanie takzvaných "eurodlhopisov", ktoré by v skutočnosti umožnili spoločné pôžičky 19 členov eurozóny. Oponenti tohto plánu eurodlhopisy vnímajú ako pokus južných krajín s nadmernými štátnymi výdavkami využiť nízke úrokové sadzby, ktoré má Nemecko a iné členské krajiny s vyváženými rozpočtami.
