Financial Times: EÚ nedokáže financovať Ukrajinu bez zhabania ruského majetku

10.11.2025 08:00
Európska komisia dala členským štátom Európskej únie na výber, ako ďalej riešiť financovanie Ukrajiny. Buď budú čeliť ekonomickým alebo právnym dôsledkom. Belgicko naďalej odmieta použitie ruských aktív ako záruky za úvery, pričom poukazuje na vážne finančné riziká a riziká poškodenia reputácie.

Členské štáty EÚ budú čeliť rastúcim deficitom a zadlženiu, pokiaľ sa nedohodnú na použití zmrazených ruských aktív ako záruky na financovanie Ukrajiny, varovala Európska komisia v dokumente, na ktorý sa odvoláva britský denník Financial Times (FT).

Dokument bol rozoslaný členským štátom EÚ po tom, ako sa v októbri nepodarilo dosiahnuť konsenzus o „reparačnej pôžičke“ vo výške približne 140 miliárd eur (160 miliárd dolárov), informoval FT v piatok 7. novembra 2025.

Bez čerpania zmrazených rezerv ruskej centrálnej banky by EÚ musela buď schváliť spoločné pôžičky, alebo poskytnúť priame granty – oboje by „priamo ovplyvnilo“ národné rozpočty a zvýšilo verejný dlh, varovala komisia. Nie je jasné, či sa vôbec zvažovala možnosť nefinancovať Kyjev.

Potenciálne náklady pre ekonomiky EÚ sú značné, keďže splácanie kolektívnej pôžičky v takejto výške by mohlo viesť k ročným úrokovým platbám vo výške až 5,6 miliardy eur. Eurokomisia varovala, že pôžička v takomto rozsahu by mohla tiež zvýšiť všeobecné náklady EÚ na pôžičky a oslabiť iné finančné nástroje.

Ukrajina očakáva, že jeho západní podporovatelia pokryjú deficit vo výške takmer 50 miliárd dolárov v budúcom roku, pričom návrh rozpočtu na rok 2026 predpokladá výdavky vo výške približne 114 miliárd dolárov a príjmy vo výške len 68 miliárd dolárov – z ktorých takmer všetky sú určené na vojenské účely. Väčšina nevojenských výdavkov vlády, vrátane platov, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, bude závisieť výlučne od zahraničnej pomoci.

Belgicko naďalej odmieta použitie ruských aktív ako záruky za úvery, pričom poukazuje na vážne finančné riziká a riziká poškodenia reputácie. Zmrazené prostriedky v celkovej výške približne 300 miliárd dolárov, z ktorých približne 200 miliárd dolárov je uložených v belgickom depozitári cenných papierov Euroclear, nie sú technicky zabavené a Rusko by ich mohlo požadovať späť, ak sankcie EÚ nebudú neustále obnovované.

EÚ už rozšírila právne definície tým, že úroky zo zmrazených prostriedkov klasifikovala ako mimoriadne zisky, ktoré nepatria Rusku, a použila ich na vyzbrojenieUkrajiny.

Nový plán predpokladá, že Rusko nakoniec splatí pôžičku ako súčasť budúcej mierovej dohody – výsledok, ktorý belgický premiér Bart De Wever označil za nepravdepodobný. V piatok sa predstaviteľom Európskej komisie opäť nepodarilo presvedčiť Belgicko, aby podporilo zhabanie ruského majetku.

Rusko vyhlásilo, že akékoľvek použitie jeho zmrazených aktív bude považovať za krádež a mohlo by reagovať zabavením západných aktív v hodnote 200 miliárd eur, ktoré v Rusku držia zahraničné vlády a spoločnosti.




Zdroj: rt.com / InfoVojna



Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Keby NATO zaútočilo na Rusko, Európa a Severoatlantická aliancia prestanú existovať. Také zbrane má ruská armáda k dispozícii. Len idiot to nedokáže pochopiť,“ tvrdí Anna Belousovová v rozhovore o neustálom hecovaní štátov Západu proti Rusku, radikálnej premene sveta, ktorú USA odmietajú akceptovať, vážnych rozhovoroch Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom o situácii na planéte, pokračujúcich územných stratách pre Ukrajinu, amerických sankciách na dvoch najväčších ruských vývozcov ropy Lukoil a Rosnefť, ale aj o psychopatovi Matovičovi robiaceho psychoterapeuta a čínskej baterkárni v Šuranoch

VIDEO: Valerij Pjakin o nových ruských superzbraniach Orešnik, Burevestnik a Poseidon, o vlastizradcovi Nikitovi Chruščovovi, ktorého prekonal Michail Gorbačov, veľkej vojne Západu proti Rusku, Vladimirovi Putinovi ako hlavnej prekážke v snahe Západu ovládnuť a rozdrobiť Rusko, ale aj o kontraproduktívnych mocenských chúťkach USA, ktoré majú za následok čoraz väčšiu snahu národných štátov uplatňovať suverénnu politiku a o rúcajúcom sa vplyve Spojených štátoch vo svete