Financial Times označil Sorosa za osobnosť roka a vlajkonosiča liberálnej demokracie, ktorá je v obkľúčení populistov

19.12.2018
Na amerického miliardára v minulosti útočili okrem iného americký prezident Donald Trump, priaznivci tvrdého brexitu v Británii, ale aj slovenský expremiér Robert Fico, ktorý ho spájal s demonštráciami proti vtedajšej vláde v Bratislave. Najčastejšie je pod paľbou kritiky Soros v rodnom Maďarsku, kde ho premiér Viktor Orbán viní okrem iného z podpory migrácie.

Americký finančník maďarského pôvodu George Soros je podľa výberu britského denníka Financial Times (FT) osobnosťou tohto roku. Prestížne noviny ho označili za vlajkonosiča liberálnej demokracie, ktorá je v obkľúčení populistov. V minulosti boli osobnosťami roka zvolení napríklad americký prezident Donald Trump či nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Kým bežne Financial Times vyberá osobnosť roka na základe toho, čoho v uplynulých dvanástich mesiacoch dosiahla, na 88-ročného Sorosa, „jedného z najvýznamnejších filantropov na svete“, padla voľba „kvôli hodnotám, ktoré reprezentuje“.

Americký miliardár, ktorý sa narodil ako György Schwartz v roku 1930 v Budapešti, je podľa britského denníka „nositeľom liberálnej demokracie a otvorenej spoločnosti“. „Toto sú hodnoty, ktoré triumfovali v studenej vojne. Dnes sú obkľúčené zo všetkých strán: od Ruska Vladimira Putina po Ameriku Donalda Trumpa,“ zdôvodnili svoj výber FT.

Soros podľa britského denníka vyše troch desiatok rokov bojuje proti autoritárstvu, rasizmu a neznášanlivosti. Jeho úsilie mu prinieslo „brutálne“ útoky, ktoré sa ho snažia očierniť, a „hnev autoritárskych režimov“ i populistov, „ktorí stále viac naberajú na sile, obzvlášť v Európe“. Britský denník pripomenul, že Soros je vzhľadom k svojmu židovskému pôvodu, okrem iného terčom antisemitských výpadov.

Na amerického finančníka maďarského pôvodu v minulosti útočili okrem iného americký prezident Donald Trump, priaznivci tvrdého brexitu v Británii, ale aj slovenský expremiér Robert Fico, ktorý ho spájal s demonštráciami proti vtedajšej vláde v Bratislave. Najčastejšie je pod paľbou kritiky Soros v rodnom Maďarsku, kde ho premiér Viktor Orbán viní okrem iného z podpory migrácie.

„Obviňujú ma zo všetkého, aj z toho, že som Antikrist,“ povedal Soros denníku Financial Times. „Prial by som si, aby som nemal toľko nepriateľov, ale beriem to ako znamenie, že robím niečo dobre,“ dodal.

Soros prostredníctvom nadácie Open Society Foundations podporuje projekty na ochranu ľudských práv na celom svete a udeľuje napríklad štipendiá študentom. Pražská pobočka OSF bola založená v roku 1992. Soros podľa agentúry DPA do svojich nadácií vložil už 32 miliárd dolárov.

List Financial Times vybral osobnosť roka prvýkrát v roku 1975, kedy sa ňou stal nemecký kancelár Helmut Schmidt, pravidelne ale svoj výber zverejňuje až od roku 2002. Vlani voľba padla na Susan Fowlerovú, americkú softvérovú inžinierku, ktorá sa zasadila o zmenu prístupu veľkých spoločností k sexuálnemu obťažovaniu. Predvlani bol osobnosťou roka Financial Times americký prezident Trump, v roku 2016 nemecká kancelárka Merkelová.

Zdroj: ČTK / ft.com

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch