Generálna prokuratúra a jej možné budúce obsadenie
11.10.2020
GENERÁLNA PROKURATÚRA A JEJ MOŽNÉ BUDÚCE OBSADENIE…
Včera (9. októbra) bol posledný deň, keď bolo možné navrhnúť kandidátov na post generálneho prokurátora SR. Tipujem, že táto téma nevyvoláva takú diskusiu a polemiku v médiách, ako dennodenné údaje o nových „nakazených“ koronavírusom, ale predsa by som k tomu chcela niečo dodať.
Pri obsahovom vyjadrení poslania a postavenia prokuratúry je potrebné mať na zreteli jej rozmer. Sú dva. Ten prvý je rozmer medzinárodný. Druhý je historický.
MEDZINÁRODNÝ ROZMER PROKURATÚRY
Pri tomto rozmere prokuratúry je potrebné vnímať dva prístupy: prístup medzinárodného práva verejného a štátovedného. Vychádzajúc z medzinárodného práva verejného je potrebné si uvedomiť jednu základnú vec. Z tohto pohľadu predstavuje prokuratúra ako orgán verejnej žaloby tzv. tvrdé jadro suverenity štátu. Veľmi jednoducho: je jednou zo základných ukazovateľov toho, či je štát suverénnym na medzinárodnom poli.
Charakteristické je, že štáty na medzinárodnom poli sa skôr zameriavajú na spoluprácu a akékoľvek dokumenty prijaté na medzinárodnej alebo regionálnej úrovni (napr. Rada Európy) majú iba a výlučne odporúčací charakter.
Neexistuje jednotný model prokuratúry uplatňovaný na celom svete. Jednou z klasifikácií, ktorá je pre obsah tohto článku dôležitá, sú právomoci prokuratúry. V niektorých krajinách majú prokuratúry čisto trestno-právne právomoci. Inde, napr. aj u nás na Slovensku, však majú prokurátori právomoci aj v netrestnej oblasti. V zásade sa rozsah týchto právomoci dotýka oblastí zabezpečenia zákonnosti, ochrany práv a slobôd jednotlivcov, ochrana majetku a záujmu štátu, ochrana verejného záujmu.
ŠTÁTOVEDNÝ ROZMER PROKURATÚRY
Pre tento rozmer je dôležitým faktom na katalogizáciu prokuratúr práve právomoc v netrestných oblastiach. Podľa toho delíme prokuratúry na germánsky model (poslanie: orgán trestnej politiky štátu, postavenie: orgán výkonnej moci) a na románsky model (poslanie: orgán ochrany práva, postavenie: nezávislý štátny orgán). Toto sú však rámce a je potrebné si uvedomiť, že rovnako, ako pri forme vlády, aj tu sa jednotlivé charakteristické črty viac či menej prelínajú.
Aby som citovala profesora Sváka: „v románskom modeli prokuratúra nebráni záujem štátu (ako je to pri germánskom modeli), ale stojí na stráži zásad práva“.
Česká republika sa po rozpade Československa vydala formou germánskeho modelu, kde systém prokuratúry pôsobí ako štátne zastupiteľstvo, z hľadiska deľby moci sa začleňuje do výkonnej moci a je súčasťou ministerstva spravodlivosti.
Či je alebo nie je „státní zástupce“ závislý od aktuálnej politickej moci, snáď ani netreba rozoberať.
Len tak mimochodom, na území Slovenska bolo už raz vládnym nariadením zriadené „hlavné štátne zastupiteľstvo“. K tomu došlo po vyhlásení samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939. Nariadenie, ktoré malo zaviesť hlavné štátne zastupiteľstvo, vo vtedajšom Sneme Slovenskej republiky neprešlo. Zdá sa, že niektorí politici Národnej rady Slovenskej republiky by to však teraz zaviesť chceli…
Na záver by som rada zacitovala z knihy Ústava Slovenskej republiky, 2. vydanie, autor: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., strana 1371:
„Ide o široko medializovanú otázku, kde sa zo skutočnosti, že orgány prokuratúry nezačali disciplinárne konanie proti doc. JUDr. J. Čentéšovi, PhD. za SKARTOVANIE výpovede poslanca Národnej rady SR Igora Matoviča, vyvodil ďalekosiahly záver o jeho nevine pri výkone funkcie. Pritom sa nikdy nepriznal význam alternatíve, pri ktorej by sa táto udalosť interpretovala ako príklad nečinnosti prokuratúry, jej nesplnenia povinnosti, akú má prokuratúra v materiálnom právnom štáte, bez priameho významu pre hodnotenie inkriminovaného správania kandidáta na funkciu generálneho prokurátora.“
… toľko z mojej strany k aktuálnym dvom menám: dnešný premiér SR a možno budúci Generálny prokurátor SR, ktorý rád používa skartovačku…
PS: Nie, nepomýlila som sa! Je to naozaj na strane tisíctristosedemdesiatjeden…
Autor: Judita Laššáková
Zdroj: Facebook Judita Laššáková
