Grécko deportuje ilegálnych migrantov do krajín ich pôvodu. Slovensko chce pomôcť Aténam s riešením migračného tlaku
05.03.2020 11:40
Migrantov, ktorí nelegálne prišli do Grécka po 1. marci, presunú grécke úrady do mesta Serres na severe krajiny a následne ich deportujú do krajín ich pôvodu. Podľa agentúry Reuters o tom v stredu neskoro večer informoval grécky minister pre migráciu Notis Mitarakis.
Ankara v uplynulých dňoch umožnila tisícom migrantov, aby sa presunuli k hraniciam s Gréckom a Bulharskom - dvoma členskými krajinami EÚ. Stalo sa tak napriek záväzku Turecka, vyplývajúceho z dohody s EÚ, že migrantov ponechá na svojom území.
Stovky migrantov a utečencov sa po oznámení Ankary z 28. februára vydali na cestu do Grécka, pričom mnohí po mori na Lesbos a iné grécke ostrovy. Ankara a Atény sa teraz navzájom obviňujú z používania nadmernej sily na spoločných hraniciach, kde v posledných dňoch došlo k potýčkam medzi migrantmi a bezpečnostnými silami.
"Naším cieľom je vrátiť ich do ich (domovských) krajín," povedal Mitarakis pre Athens News Agency. Uviedol tiež, že migranti, ktorí vstúpili do krajiny pred 1. januárom 2019 a ktorí žijú na ostrovoch, budú v nasledujúcich dňoch premiestnení na pevninu.
Grécko 1. marca - po nahromadení migrantov na svojich hraniciach - oznámilo, že na mesiac zastavuje prijímanie nových žiadostí o azyl. Tento krok vyvolal kritiku zo strany ľudskoprávnych organizácií.
Turecko v stredu obvinilo grécke bezpečnostné zložky, že pri paľbe do migrantov na hranici jedného z nich smrteľne poranili a ďalších piatich zranili. Grécko toto tvrdenie odmietlo a obvinilo tureckú políciu, že na svojej strane hraníc používa slzotvorný plyn, aby tak pomáhalo nelegálnym migrantom pri prechode stráženej hranice.
Po týchto incidentoch a obviňovaní je zatiaľ situácia na hraniciach Grécka s Tureckom pokojná.
"Dnes je situácia pokojná. Včera sme zastavili skupinu 150 migrantov. Budeme tu tak dlho, ako bude potrebné," povedal pre Reuters nemenovaný policajný úradník.
Žiadne člny s migrantmi na mori nespozorovali ani hliadky v blízkosti ostrova Lesbos, kde je už je už viac ako 20 000 žiadateľov o azyl, mnohí z nich žijú v preplnených táboroch v zlých hygienických podmienkach.
Turecko, na ktorého území je 3,6 milióna sýrskych utečencov a čelí ďalšiemu ich prílevu v dôsledku prudkého zintenzívnenia bojov v severozápadnej provincii Idlib, tvrdí, že viac ich už nemôže prijať a sťažuje sa, že poskytovaná pomoc EÚ zaostáva za potrebami utečencov.
Slovensko chce pomôcť Grécku s riešením migračného tlaku
Slovensko je pripravené pomôcť Grécku či už finančne, formou humanitárnej pomoci alebo vyslaním členov pohraničnej a cudzineckej polície. Uviedla to v stredu večer ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Bruseli, ktoré bolo zamerané na riešenie nového migračného tlaku na grécko-tureckých hraniciach.
Ministerka uviedla, že všetky národné delegácie mali konsenzuálny názor na dianie v grécko-tureckom pohraničí a ocenili Grékov za ich doterajšiu prácu a za to, že grécka hranica, či už pozemná alebo námorná, je veľmi efektívne chránená.
"Všetci sme vyjadrili gréckym kolegom solidaritu. Či už prostredníctvom agentúry Frontex alebo formou humanitárnej pomoci určite budeme Grécko podporovať," opísala situáciu Saková.
Pripomenula, že Európska komisia na Rade ministrov predstavila akčný plán v prospech Grécka, aj s konkrétnymi bodmi, ktorý sa ešte bude ďalej rozpracovávať. Upozornila, že eurokomisia pomenovala priority, kde a ako členské štáty EÚ môžu Grécku pomôcť, či už pod záštitou Frontexu, humanitárnou alebo finančnou pomocou.
"Hovorí sa o počte lietadiel, požiarnych vozidiel, o dekách pre utečenecké tábory a najmä o dostatku príslušníkov cudzineckej a hraničnej polície, aby grécka hranica bola doslova a do písmena symbolom integrity celej Európskej únie," vysvetlila Saková.
Podľa jej slov Slovensko každý rok v rámci rotačných misií vyšle na pomoc od 700 do 1000 príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície. Ide najmä o krajiny západného Balkánu alebo o členské krajiny EÚ, ktoré si vyžiadajú pomoc. "Ponúkame takúto pomoc aj Grécku a budeme rokovať o tom, aká veľká má byť tá pomoc," spresnila ministerka.
Saková zároveň potvrdila, že stredajšie krízové rokovania ministrov vnútra a spravodlivosti sa vôbec nezaoberali otázkou prerozdeľovania či relokácií migrantov a žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa na území Grécka. Už v utorok ju o tom telefonicky ubezpečil grécky minister pre migráciu, ktorý povedal, že k diskusiám o prerozdeľovaní migrantov nedôjde.
"Žiadal len o solidárnosť, čo sa týka pomoci Grécku, aby tú hranicu, či už pozemnú alebo námornú, ochraňovali tak, ako sa na schengenskú krajinu patrí," dodala Saková. Akákoľvek pomoc, finančná, humanitárna či personálna, sa podľa jej slov bude konkretizovať prostredníctvom ambasád a ministerstiev zahraničných vecí.
Konkrétnu pomoc bude musieť doriešiť zrejme už nová slovenská vláda. Ministerka Saková v tejto súvislosti uviedla, že svojmu nástupcovi alebo nástupkyni vo funkcii odovzdá všetky dohodnuté závery Rady ministrov, a vyjadrila nádej, že aj budúca vláda bude pokračovať v režime vyjadrenia solidarity pre Grécko, ktoré je odkázané brániť integritu vonkajšej hranice EÚ.
Zdroj: ta3.com / sme.sk / InfoVojna
Články súvisiace s tematikou:
