Hovorím len to, čo je pre Slovensko a slovenský ľud dobre. Mohol som byť ticho a užívať si, ale vidím to zlo, vraví Ibi Maiga

17.12.2019

Keď som sem v roku 1986 prišiel, tak som závidel Československu, že ste si všetko vyrábali. Potom zlikvidovali mnohé podniky, na ktoré bolo Slovensko hrdé a poslali ľudí domov. Akí blbci sme boli. Sme pomaly banánová republika. Čo máme z inžinierov a politikov, ktorí nemajú národnú hrdosť a nemajú morálne hodnoty, pýta sa v rozhovore pre Denník S populárny umelec Ibrahim Maiga.

Žili ste dlhé roky na Slovensku, prečo ste sa rozhodli vrátiť do rodného Mali?

U nás je jedno porekadlo, ktoré hovorí, že nech je drevo akokoľvek dlho vo vode, tak krokodíl z neho nebude. Je to síce fajn, že ma Slovensko prijalo, že ma adoptovalo a dalo mi občianstvo. Som tu ako doma aj ma tu berú ako doma, ale to nie je pre mňa zámienka, aby som zanevrel na svoju rodnú krajinu, ktorá je pre mňa všetkým, kde moje základné vzdelanie financoval štát. Jednoducho tam mám rodičov, bratov, sestry aj ženu a deti, takže bol by som naozaj veľký hlupák, keby som nepomohol, alebo sa neangažoval v čase, keď moja krajina má také problémy, aké má.

Doma sa teda cítite viac v Mali…

Mám vlastne dva domovy. Žil som svoj život viac na Slovensku ako v Mali lebo som bol na Slovensku od roku 1986, čo je doba. Preto si vyprosím, aby mi nejaký zasran 21 ročný hovoril, že: „Čo ty sa máš čo montovať do našej politiky, choď si robiť politiku v Afrike“. Ja mu hovorím: „Kurnik, veď ty nemáš ani toľko, čo ja som tu prežil v tejto krajine a v živote nebudeš vedieť o tejto krajine a jej kultúre, čo ja“. Preto vravím, že keď to nepoviem ja, tak kto to povie? To, čo sa tu deje sa týka aj mňa. Jednoducho aj tu na Slovensku som doma lebo som tu strávil tie najlepšie roky, zabával som tu ľudí a zanechal som tu kus života. Ale doma som aj tam, pretože odtiaľ pochádzam.

Veľa ľudí sa pozerá na to tak, že: „Veď on sa tu nenarodil, je čierny“. Farba, je len farba. Ak vy ste farba, tak to je váš problém, ale ja som človek. Toto hovorím všetkým ľuďom. Nie som čierny, som človek. Farba je relatívna vec. My máme len viac pigmentu ako vy. Príroda to tak zariadila, že u nás je slnko také silné, že ten kto nemá pigment, tak môže dostať rakovinu kože. To je len prírodná vec, aby sme mohli prežiť a okrem toho, povedzme si na rovinu, čo s krásnym tanierom, keď je prázdny. Čo z toho oni majú, že sa tu narodili a že sú bieli, keď nebojujú za svoju krajinu a častokrát ani nevedia, čo sa tu deje, keď niektorí sú tupí ako delo. Keď som napísal ten status, že Nežná revolúcia bola podvod, tak ma tam hned jeden atakoval, že čo to rozprávam, keď som sa tu nenarodil. Na to hovorím: „Maj gule a povedz to ty. Ja mám gule na to, aby som to povedal nahlas a ak si dosratý a nevieš to povedať nahlas, tak to poviem ja. Prečo mi to vyčítaš?“ Všetci vedia, čo sa deje, ale všetci sa boja, že príde daňová kontrola alebo budú perzekvovaní. Veď je to pomaly horšie ako za totality. Keď už sa bojíme hovoriť, tak to je strašné.

MEDZI AFRIKOU A EURÓPOU

Tak nebojíme sa asi viac ako za totality…

Je to dosť relatívne. Poviem vám, že som zažil aj totalitu a poviem vám, aký je rozdiel medzi týmto systémom, čo je tu teraz a totalitou. Za totality to povedali nahlas a dali jasne najavo, čo človek môže a nemôže, ale v tomto systéme nikto nepovie, že nemôžete. Všetci povedia, že môžete, ale keď si niečo dovolíte, tak idú po vás. Facebook ma pravidelne blokuje, pretože píšem nepohodlné veci. Keby som šíril pesničky a somariny, tak ma nikto nebude blokovať.

Vráťme sa k vášmu životu v Mali. Čomu sa tam venujete? Obchodu alebo aj politike?

Ja sa nevenujem politike, ale väčšinou idem do Mali obchodne. Mám svojich biznis partnerov a je veľa vecí, ktoré sa tam dajú robiť, pretože Západ má všetko a tieto krajiny nemajú nič. Dodnes tam napríklad ľudia perú rukami, lebo nemajú práčky. Jednoducho si ju nemôžu dovoliť a elektrina nie je pravidelná. Navyše je tam brutálne teplo, takže potrebujú aj klimatizácie. Tým, že vypadáva často elektrina, tak potrebujú aj generátory. Mali je okrem toho poľnohospodárska krajina a tým pádom tam potrebujeme aj traktory a stroje. Dá sa teda vziať akákoľvek oblasť obchodu a podnikať v nej.

A to so všetkým týmto obchodujete?

Nie, ale nebudem prezrádzať aký je môj biznis.

Je to legálne? (smiech)

Áno, je to legálne (smiech). Hovorí sa, že had, ktorý je schovaný, rastie. Určite nerobím drogy, nepodvádzam a robím normálny legálny obchod, ktorému sa chcem aj naďalej venovať. Druhá vec je, že stále zabŕdam do kultúry, pretože mám veľa fanúšikov, ktorí na mne vyrastali a radi ma kedykoľvek vidia. Mám nový projekt a idem robiť novú dosku pre svojich fanúšikov na Slovensku aj v Mali. Kultúra ma drží, lebo spievať a zabávať ľudí som nešiel len preto, že by som na tom chcel zarobiť, ale preto, že ma to baví. Priorita je to, aby fanúšikovia, ktorí ma počúvajú mali aj dobrý život.

Slovensko nie je len Bratislava, Košice, Nitra alebo ďalšie veľké mestá. Aj Snina, Medzilaborce a Humenné sú Slovensko a nie všade sa ľuďom žije tak ako v Bratislave. To si ľudia musia uvedomiť. Aj oni chcú žiť a zabávať sa, aj keď nejaký investor nechce ísť na východ pretože nie je vybudovaná diaľnica, ktorú budujeme 25 rokov a nevieme spojiť Košice s Bratislavou. To je aká hanba pre tento štát. Všetky peniaze, čo sú na to určené, sú jednoducho vytunelované. Mali sme tu Mečiarovu vládu, Dzurindovu vládu, Ficovu vládu a stále nie sú dve veľké metropole spojené. Ja hovorím, že Francúzi ako kolonialisti zruinovali Afriku, ale Slovensko ruinujú jeho vlastní občania. Pre Boha, keď zničíme túto krajinu, tak kam potom pôjdeme? Budeme hrdí, že potom pôjdeme do Ameriky, do Anglicka a podobne? Veď aj oni si budú chrániť svoju krajinu. Tak očistime Slovensko, aby sme nemuseli nikam utekať, aby sme sa tu cítili doma, aby sme sa tu cítili lepšie.

Za tých 34 rokov, čo ste tu prežili, máte pocit, že sa Slovensko posunulo aj k dobrému alebo len k zlému?

Za socializmu veľa ľudí kradlo, ale málo. Kradli sa toaletné papiere, mydlá, somariny. Ale teraz v systéme, v ktorom žijeme od Nežnej revolúcie a hovoríme mu demokracia, kradne malá skupinka, ale za to mega veľa. To nie sú už toaletné papiere a mydlá, ale miliardy. To čo patrilo všetkým Slovákom, na čo sme boli pyšní, tak všetko patrí len pár ľuďom. Všetky strategické podniky, čo patrili Slovensku, sú v cudzích rukách. Zdražuje plyn, elektrina, voda. Len preto, že sú v súkromných rukách. Keby to patrilo slovenskému štátu, tak si nikto nemôže dovoliť takýto hyenizmus voči Slovákom. Toto by sme nemali dopustiť.

Každý štát, ktorý chráni svojich občanov, nepúšťa z rúk strategické podniky. Keď som sem v 86. prišiel, tak som závidel Československu, pretože som videl, že ste si všetko vyrábali a ja som prišiel z Afriky, kde sa muselo všetko dovážať a vy ste si to všetko vyrábali. Dokonca tu bol na Slovensku vojenský priemysel. Postupne od Nežnej revolúcie boli podniky privatizované a postupne sa rozoberali. Zlikvidovali všetky podniky, na ktoré bolo Slovensko hrdé a poslali ľudí domov. Akí blbci sme boli na Slovensku, že sme zlikvidovali vlastné podniky a teraz sem vozí tovar Holandsko, Francúzsko, Čína a tak ďalej. Len konzumujeme a nič nevyrábame. Veď dopadneme ako Afrika. Sme pomaly banánová republika. Čo máme z inžinierov a politikov, ktorí nemajú národnú hrdosť a nemajú morálne hodnoty?

A čo hovoríte na to, že dnes si môže človek dovoliť viac ako za totality alebo že priemysel nebol jednoducho konkurencieschopný a keď sa otvoril trhu, tak krachol….

Tomu sa hovorí, že síce zle, ale aspoň naše. To znamená, že treba urobiť všetko preto, aby bol ten podnik konkurencieschopný, ale nelikvidujme ho, je to Made in Slovakia. Všetci Slováci nech konzumujú slovenské výrobky a uvidí sa, že peniaze zostanú doma a reinvestujú sa. Veď čo robili ostatné krajiny? Oni si nezlikvidovali podniky. Ja si pamätám, že môj otec, keď som bol malý chlapec, mal motorku značky Jawa. To bola najlepšia motorka vtedy a bola z Československa. Bola lepšia ako japonské alebo nemecké stroje a kde je dnes Jawa… Všetko sa dá. Čína aj Južná Kórea boli rozvojové krajiny a kde sú dnes. Pretože to sú ľudia, ktorí nezanevreli na svoju krajinu. Treba na Slovensko doviezť najmodernejšiu technológiu a rozvíjať podniky, aby sme sa dostali na rovnakú úroveň ako západné podniky, ale nie aby sme zlikvidovali podniky.

Spomínali ste, že vaše nekonvenčné názory vám zahatali cestu do mediálneho biznisu, poviete nám k tomu viac?

Minca má vždy dve strany. Môj nebohý tatino mi hovorieval, že tam, kde získavate, tam aj strácate. Klamal by som, ak by som povedal, že si nerobím nepriateľov. Liberáli a ľudia, ktorí sú pri moci a riadia to tu, tak ja o nich hovorím nahlas, čo páchajú. A samozrejme, že sa na to nebudú pozerať s radosťou. Sú to ľudia, ktorí majú veľké financie, vlastnia médiá a sedia vo vláde a určite sa im to nebude páčiť. Ja však vravím len to, čo je pre Slovensko a slovenský ľud dobre. To je môj názor a mám na neho právo. Ale to, že niekto zo mňa robí nepriateľa, ak hovorím niečo, čo sa im nepáči, tak to je ich problém. Ja som mohol byť pokojne ticho aj napriek tomu, že viem, aké zlo sa v spoločnosti deje a mať sa dobre, tak, ako to robia ostatní. Povedzme si na rovinu, ja som na Slovensku známa osoba, mohol som mať mnohé dvere otvorené, mnohí ma poznajú a vedia, aké mám názory, ale keď si ľudia povedia, že na základe môjho postoja ma niekde nechcú, poviem vám úprimne, je mi to jedno.

Mali ste takéto názory vždy alebo u vás nastal nejaký bod zlomu?

Ja som ich mal v podstate vždy, ale až teraz keď vidím, čo sa skutočne deje a niektoré veci vyplávali na povrch, tak sa mi to prestalo naozaj páčiť. Napríklad, keď Francúzi prišli k nám do Mali, mnohí ich tam vítali. Ale časom sme zistili, že sú to len požiarnici, ktorí predtým založili požiar a prišli vydrancovať naše suroviny. Potom ich tam už nikto nechcel.

O Maigovom rodnom Mali, návšteve kriminálky, exsiskárovi Kosíkovi, národnej identite a medzinárodnej politike sa môžete dočítať priamo v článku Denníka S.

Články súvisiace s tematikou:

Zdroj: denniks.sk