Ibi Maiga: Vaši predkovia sa obetovali pre slovenskú národnú identitu, prosím, nezahoďte to
20.11.2019
Azda najznámejší slovenský černoch, Ibrahim Maiga, sa k spoločenským a politickým udalostiam v našej krajine vyjadruje už dlhodobo. Preto neprekvapí, že o svoj názor obohatil aj debatu týkajúcu sa okrúhleho výročia Nežnej revolúcie. Slovákov pri príležitosti osláv zmeny režimu a samostatnosti ako takej prosí, aby si nenechali vziať svoju slobodu a národnú identitu.
Hoci Maiga žije na Slovensku už 35 rokov, jeho pôvod siaha do afrického Mali, ktoré opustil s vidinou zisku vysokoškolského vzdelania. Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, no už v tejto etape života sa v amatérskej rovine venoval umeniu, konkrétne herectvu. A práve umenie sa po predčasnom ukončení školy stalo kľúčovým zdrojom jeho obživy.
Čierna bača
Objavil sa v programe Olivera Andrásyho v Slovenskom rozhlase. Taktiež naspieval niekoľko duetov so známymi slovenskými spevákmi ako Robo Grigorov, Paľo Habera a Richard Müller či sólo skladieb, spomedzi ktorých najviac vyniká notoricky známa Čierna Bača. A ako vôbec prvý herec tmavej farby pleti sa ocitol aj na doskách Slovenského národného divadla. Uplatnil sa aj v Divadle Astorka Korzo ‘90 či na Novej Scéne.
Najväčšiu popularitu však získal vďaka účinkovaniu vo filmoch Fontána pre Zuzanu 2 a 3. Po prelome milénií ho zase diváci registrovali ako tvár niektorých reality show či ako častého hosťa zábavných programov.
Nekorektný Ibi
Istý posun v chápaní vzťahu Ibrahima Maigu a slovenskej verejnosti nastal v roku 2015. V čase eskalujúcej utečeneckej krízy totiž počas večierku dostal od redaktorky Nového Času otázku o jeho postoji k masovému prílevu migrantov na starý kontinent.
Maiga nečakane odvetil, že postarať sa o týchto ľudí je predovšetkým úlohou západných krajín, ktoré drancovali africké nerastné bohatstvo a že Slovensko môže pomôcť iba niektorým, no nie ak ide o kvantum ľudí.
Záznam z tohto rozhovoru sa svojho času na internete vo veľkom šíril a bol akýmsi predobrazom opätovného naštartovania Maigovej politickej kariéry. Tú, po vzore svojho otca, ktorý bol taktiež politikom, započal už v roku 2009 kandidovaním do Európskeho parlamentu za Stranu demokratickej ľavice a nie v roku 2019 v radoch Priamej demokracie, ako sa mnohí mylne domnievajú.
Chcem na Slovensku to, čo je pravé slovenské
Hoci sa Maigova politická angažovanosť nestretla s úspechom, naďalej sa vyjadruje k témam, ktoré v spoločnosti rezonujú a jeho postrehy aktívne sledujú tisícky ľudí. Výnimkou nebol ani jeho status k príležitosti osláv revolúcie z novembra 1989, ktorú sám prežil.
„Myslím ako človek, ktorý sa nenarodil na Slovensku, a ktorý prišiel z Afriky študovať do vtedajšieho Československa, mám Vám čo rozprávať. Urobím to ako video a zavesím, bude to lepšie,“ začína svoj príhovor k Slovákom Maiga. A hoci avizované video ani po dvoch dňoch neprišlo, všetko podstatné zdá sa už zaznelo.
Po zmene režimu podľa jeho mienky mnohí uverili politikom, niektorí „zradili národ a štát“, iní zbohatli na „úkor druhých“ a ťažké srdce má aj na tých, ktorí uznávajú všetko, čo príde zo Západu „viac, ako to, čo máme doma“.
„Ak prestanete byť tým čím ste, a budete viac uznávať to cudzie, tak ste stratení, stratíte vlastnú identitu a nebudete už nikto. Budete len na výsmech. Takže moja rada znie, ste Slovania, máte svoju históriu, svoju kultúru, svoje hodnoty, ste veľmi šikovní a pracovití, ste niekto a máte svoju zem. Doteraz ste boli sebestační a nenechajte si vziať tú vašu slobodu. Vaši predkovia sa obetovali pre túto národnú identitu, tak prosím, prosím, nezahoďte to ani pre Európu, ani pre Ameriku, ani pre Afriku, ani pre Áziu,“ pokračuje ďalej s veľkým úspechom Maiga.
Vraj ak naďalej Slováci ostanú sami sebou, svet ich bude milovať takých akí sú a závidieť im. Ako príklad uviedol úspešný folklórny súbor Lúčnica.
„Nechcem Halloween, nechcem Valentína, nechcem Christmas, atď. Chcem na Slovensku to, čo je pravé slovenské. To je originalita,“ konštatuje umelec a na záver sa necháva počuť, že Slovensko je úžasná krajina, o ktorú svet nemôže prísť.
Zdroj: denniks.sk
