Kým sa dostanem k tomu, čo mi incident pripomenul, poďme si zrekapitulovať, čo sa v ten deň podľa dostupných informácií odohralo.

Dávid Pavlík sedel v kaviarni v Spišskej Novej Vsi, kde na počítači strihal videá. Do kaviarne vošiel progresívny aktivista v spoločnosti svojej mamy a začal na Pavlíka kričať. Začiatok potýčky na videu nevidno, Pavlík si celú scénu začal natáčať až neskôr.

V momente, ako si Pavlík začal scénu točiť na mobil, sa ozvala aktivistova matka. Vyčítala mu, že natáčať si ľudí, čím asi myslela bez súhlasu, je zakázané. Pavlík sa jej opýtal, či pľutie na ľudí nie je zakázané, pretože ho aktivista vraj predtým opľul. Aktivistova matka vzápätí Pavlíkovi prikázala, aby išiel preč. Táto žena sa snažila svojho syna zadržať, ale on sa vzápätí zahnal po Pavlíkovi rukou, pričom z videa sa zdá, že ho zasiahol.

Na posledných záberoch, ktoré sú verejne k dispozícii, vidíme aktivistu, ako spoza svojej matky, ktorá ho buď pridržiava, alebo zadržiava, vzlyká a kričí „ty k*k*t sprostý, umreli kvôli tebe, chápeš, umreli kvôli tebe a tvojej manželke!“

Na tomto incidente na mňa najviac zapôsobilo agresorovo vzlykanie a tiež reakcie jeho matky. Incident je špecifický tým, že keby ktokoľvek do miestnosti vstúpil vo chvíli, keď aktivista spoza matkinho chrbáta plače a kričí, mohol by si myslieť, že práve on sa stal niekoho obeťou.

Je to aj tým, že ženin postoj pôsobí ochranársky, akoby svojho vzlykajúceho syna nedržala preto, aby niekomu neublížil, ale aby nebolo ublížené jemu. Nezúčastnený pozorovateľ by si pri pohľade na polozrúteného, kričiaco-vzlykajúceho chlapa mohol povedať: „Tomu mužovi niekto niečo spravil a jeho matka sa hrdinsky postavila medzi obeť a agresora.“

Keď sa človek bližšie prizrie výrazu v ženinej tvári, môže nadobudnúť dojem, že takto situáciu vidí aj aktivistova matka. V pohľade sa jej totiž zračí niečo podobné hnevu a znechuteniu. Môžeme si predstavovať, že jej hlavou ide myšlienka „aha, čo ste spravili môjmu synovi“.

Podobnú interpretáciu podporujú aj výroky tejto ženy. Hoci je v sprievode útočníka, neprikazuje rozdávajúcemu údery, aby prestal. Naopak, hovorí Pavlíkovi, ktorý je obeťou útoku, aby odišiel z kaviarne. Neskôr mu vyčíta, že keď si útok na svoju osobu natáča na mobil, nemorálneho skutku sa dopúšťa on sám.

Prevrátenie obete a páchateľa

Spišská kaviareň v malom zažila to, čo sa dávno odohráva vo väčšom meradle. Čo to je?

Neprogresívci, konzervatívci, kritici progresivizmu, akokoľvek nás nazvete, jednoducho existujú. Robíme legálne veci, upozorňujeme na nedostatky v progresívnej teórii aj praxi, niekedy si robíme žarty, pohybujeme sa po svete.

Naše legálne a legitímne činnosti sa však nepáčia progresivistom. Hovoria o nás, že ubližujeme, niekedy v prenesenom slova zmysle dokonca vzlykajú, že naše slová sú násilné, alebo že zabíjajú. Nazývajú nás hanlivými menami, občas nás prirovnávajú k fašistom, vyhrážajú sa nám násilím.

Čo v tejto situácii robia mnohé autority, inštitúcie, odborníci, novinári? Správajú sa ako mama spišského aktivistu. Namiesto toho, aby sa zastali osoby, ktorá nerobí nič nelegálne ani nemorálne, chránia toho hysterického, toho nálepkujúceho, toho agresívneho, toho vyhrážajúceho sa človeka.

Sme to podľa nich my, kto ubližuje zraniteľným. Niekedy aj tým, že len existujeme v priestore. A podľa týchto dobrých tiet, ktoré na nás nevraživo zazerajú, pretože vraj kvôli nám teraz majú na krku hysterické osoby, my máme odísť, my sa máme zmeniť, aby sa agresívni urevaní ľudia cítili lepšie.

Podobne postupuje napríklad „matka matiek“, teda Európska komisia, ktorá sa už dávno rôznymi krokmi stavia za hysterických aktivistov. Napríklad si stále v zálohe drží náhubkovú európsku legislatívu o „nenávistných prejavoch“.

Eurokomisia tiež nedávno finančne podporila neziskovku, ktorá vytvorila správu The Hate Review. V ňom sa, prenesene, zazerá na legitímnych kritikov progresivizmu. A odporúča sa, aby sme „išli preč“. Nie však prenesene. V prezentácii reportu priamo zaznelo, že najdôležitejšie je, aby nás kritikov genderu a LGBT bolo menej, aby sme boli ticho.

Pretože, ako v tej spišskej kaviarni, naša existencia niekoho rozrušuje.

Asi nie je treba dodávať, že sa toto čičíkanie agresorov raz „dobrej tete“ škaredo vypomstí.

Autor: Dana Vitálošová

Zdroj: marker.sk