Iracký premiér potvrdil, že od USA dostal list o odchode amerických vojakov
08.01.2020 11:11
Iracký premiér Ádil Abdal Mahdí v utorok potvrdil, že dostal od Spojených štátov list opisujúci odchod americkej armády z Iraku. Podľa Washingtonu však išlo len o náčrt listu, kde bol uvedený postup americkej armády pri "stiahnutí sa" z krajiny.
Americké ministerstvo obrany, nazývané Pentagón, uviedlo, že nepodpísaný náčrt listu poslalo do Bagdadu omylom, ale iracký premiér Mahdí vyhlásil, že v pondelok o 20:00 miestneho času (18.00 h SEČ) dostal podpísané a preložené kópie. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
List opisuje "preskupovanie a presúvanie amerických vojakov s cieľom stiahnuť sa z krajiny. Tie slová boli veľmi jasné", povedal iracký premiér.
Mahdí uviedol, že prijaté verzie listu v arabčine a angličtine obsahovali aj prekladateľskú chybu, takže jeho úrad si vyžiadal od americkej armády opravené listy - a nové verzie mu riadne aj poslala.
Americký minister obrany Mark Esper pritom v pondelok poprel informáciu, že USA pripravujú stiahnutie svojich vojakov z Iraku.
"Neexistuje žiadne rozhodnutie opustiť Irak...," citovala Espera agentúra AFP. Esper na brífingu ďalej uviedol, že list naznačujúci stiahnutie amerických jednotiek z Iraku je "v rozpore" so súčasnými krokmi Pentagónu. Dodal, že nevie, odkiaľ list pochádza.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley krátko po Esperovi novinárov informoval, že list unikol na verejnosť omylom. Podľa neho ide o zle formulovaný a nepodpísaný návrh, vypracovaný spolu s irackou stranou. Milley tiež zdôraznil, že americké jednotky neopúšťajú Irak.
Údajný list, v ktorom sa píše o "preskupení síl v priebehu nasledujúcich dní a týždňov, aby sa pripravili na ďalší presun", mal poslať veliteľ amerických vojsk v Iraku, brigádny generál William Seely, šéfovi irackého velenia spoločných operácií.
Iracký parlament v nedeľu schválil uznesenie, ktoré žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Predchádzalo tomu zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního Američanmi v Iraku v noci na piatok.
Na základniach v Iraku je rozmiestnených okolo 5200 amerických vojakov, podporujúcich miestnu armádu. Tvoria väčšinu širšej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby pomohla v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu.
Trump: Stiahnutie amerických vojakov by bola pre Irak tá najhoršia vec
Prezident USA Donald Trump v utorok vyhlásil, že stiahnutie amerických vojakov z Iraku v tejto fáze by bola pre blízkovýchodnú krajinu tá "najhoršia vec". Reagoval tak na požiadavku bagdadského parlamentu, aby tamojšia vláda vyhostila americké sily z irackého územia.
„V určitej chvíli chceme odísť, ale toto nie je správna chvíľa,“ povedal podľa tlačovej agentúry AFP Trump. „To je najhoršia vec, aká by sa mohla Iraku stať,“ dodal.
Irackí zákonodarcovia totiž v nedeľu 5. januára v uznesení vyzvali svoju vládu, aby vykázala 5 200 amerických vojakov rozmiestnených v krajine. Poslanci tak urobili po presne cielenom nálete amerického dronu, ktorý v piatok pri bagdadskom letisku usmrtil vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního a zástupcu veliteľa Iránom podporovaných irackých Ľudových mobilizačných síl (PMF) abú Mahdího Muhandisa.
Demokrati tlačia na Trumpa, aby prezradil, prečo dal zabiť Solejmáního
Americkí opoziční demokrati stupňujú tlak na prezidenta Trumpa, aby konečne prezradil, prečo bolo podľa neho nutné dať zavraždiť vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního. Podľa všetkých doteraz známych faktov to totiž bolo nezodpovedné rozhodnutie, ktorého okolnosti sa Biely dom zatiaľ nijak zvlášť neobťažoval hodnoverne vysvetliť. Trump zatiaľ atentát na vysoko postaveného predstaviteľa Iránu komentoval len veľmi útržkovito. „Zachránili sme mnoho životov. Oni mali totiž niečo rozrobené,“ vyhlásil napríklad v utorok.
Oveľa konkrétnejší nebol ani Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Povedal len toľko, že Solejmání „pokračoval v úsilí budovať sieť aktivít“, ktoré „potenciálne mohli viesť k smrti mnohých ďalších Američanov“.
Demokratov však tieto kusé vysvetlenia ani zďaleka nepresvedčili.
Chuck Schumer, líder demokratickej menšiny v Senáte, hornej komore amerického Kongresu, napríklad v utorok Trumpa vyzval, aby odtajnil odôvodnenie atentátu na Solejmáního, ktoré musel Biely dom v rámci svojich zákonných povinností poslať Kongresu.
„Je kľúčové, aby takto dôležité záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti boli zdieľané aj s americkými občanmi. Utajené oznámenie jednoducho nie je v demokratickej spoločnosti adekvátne. A vyzerá to, že neexistuje žiadne zákonné odôvodnenie pre utajenie tohto oznámenia,“ vyhlásil v utorok Schumer.
Solejmání zahynul v piatok pri útoku dronom, keď opúšťal letisko v irackej metropole Bagdad. Operáciu nariadil americký prezident Trump. Generál bol v Iráne považovaný za druhého najmocnejšieho muža a bol medzi ľuďmi veľmi populárny. Biely dom ho označil za teroristu a hrozbu pre svojich vojakov v regióne.
Americkí vojaci umiestnení na základniach po celom Iraku podporujú miestnu armádu. Tvoria väčšinu širšej medzinárodnej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby jej zahraniční vojaci pomohli v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu.
Americký minister obrany Mark Esper v utorok vyhlásil, že iránsky generál Solejmání plánoval útoky, ktoré sa mali uskutočniť do niekoľkých „dní“. Avšak po jeho prílete na bagdadské letisko ho americký dron zabil. „Myslím si, že môžeme hovoriť o dňoch, to určite,“ povedal Esper na tlačovom brífingu v Pentagóne, sídle amerického ministerstva obrany, keď dostal otázku, aká bezprostredná bola hrozba zo strany veliteľa elitných jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd.
Zabitie Solejmáního kritizovali mnohí americkí a západní analytici a znalci problematiky Blízkeho východu.
Na internete aj v niektorých médiách sa objavili špekulácie, že Trump sa takto snaží rozpútať s Iránom vojnu a posilniť si tak pozície pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. Podľa politológov totiž spravidla platí, že v čase vojny či iného veľkého ohrozenia sa podpora voličov pre úradujúceho prezidenta rapídne zvyšuje.
Irán za smrť Solejmáního avizoval odvetu, zatiaľ však neoznámil, ako bude postupovať.
Slovenských vojakov premiestnili. NATO sťahuje časť personálu
Sedem slovenských vojakov umiestnených v Iraku premiestnili mimo krajiny v súlade s bezpečnostnými pravidlami. Udialo sa tak vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá viedla k pozastaveniu aktivít výcvikovej misie NATO. Informoval o tom tlačový odbor Úradu vlády SR.
„Vzhľadom na aktuálnu situáciu v Iraku, ktorá viedla k pozastaveniu aktivít výcvikovej misie NATO, prebehla dočasná relokácia siedmich slovenských vojakov mimo územia Iraku v súlade s bezpečnostnými pravidlami,“ uvádza sa v stanovisku predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer). Následné kroky budú podľa úradu vlády realizované po konzultácii so spojencami.
Premiér avizoval možný presun vojakov už v pondelok, keď tlmočil stanovisko veľvyslancov členských krajín NATO. Vtedy avizoval, že všetci príslušníci výcvikovej misie sú v bezpečí.
Hovorkyňa ministerstva obrany SR Danka Capáková uviedla, že ministerstvo obrany je o celej aktivite informované a celú situáciu monitoruje. „Slovenskí vojaci sú aktuálne v poriadku a plnia úlohy v súlade s rozhodnutím velenia misie. Rezort je v pravidelnom kontakte s veliteľom slovenských vojakov. Z bezpečnostných dôvodov nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ uzavrela Capáková.
NATO stiahne časť personálu
Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že stiahne z Iraku časť svojho personálu. Dôvodom je zvýšené nebezpečenstvo a možné akty pomsty, ktoré hrozia po tom, ako Spojené štáty koncom minulého týždňa zabili iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního.
V tlačovej správe NATO sa uvádza, že dočasné stiahnutie vojakov z výcvikovej misie je nutné, lebo ich bezpečnosť je „prvoradá“. Americké jednotky a tiež vojaci spojencov z NATO v Iraku sa obávajú, že by sa mohli stať terčom útokov zo strany Iránu alebo spojeneckých irackých šiitskych milícií ako odvety za zabitie Solejmáního, ktorý riadil vojenské a polovojenské operácie vo viacerých krajinách na Blízkom východe.
Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti upozornila, že iránski vodcovia prisahali pomstu za Solejmáního smrť, a to „v čase a na mieste, ktoré si sami vyberú“.
NATO už v sobotu, deň po útoku na iránskeho generála, oznámilo, že zmrazilo činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie.
Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie presťahovaná do iných častí Iraku a aj mimo tejto krajiny a misia by mala pokračovať na nových miestach, len čo to situácia umožní. Predstavitelia Aliancie však nespresnili, koľko personálu presunuli ani na ktoré základne v iných častiach Iraku či za jeho hranicami.
Výcviková misia NATO v Iraku je samostatná operácia, oddelená od vojenského nasadenia protidžihádistickej koalície pod vedením Spojených štátov. Medzinárodná koalícia má na základniach po Iraku umiestnených 5 200 vojakov.
Odchádzajú i nemeckí a chorvátski vojaci
Štrnásť chorvátskych vojakov pôsobiacich v Iraku presunuli do Kuvajtu v čase napätia na Blízkom východe. Oznámilo to v utorok chorvátske ministerstvo obrany s tým, že ďalšie kroky Záhreb podnikne v konzultácii so spojencami v NATO.
Nemecko z bezpečnostných dôvodov zase stiahne časť svojich vojakov z Iraku a presunie ich do Jordánska a Kuvajtu. Ministerstvá obrany a zahraničia o tom podľa verejnoprávnej televízie ARD v pondelok neskoro večer informovali poslancov.
Spolková republika má teraz v Iraku okolo 120 vojakov. Chystaný krok je reakciou na vyhrotenie situácie v regióne po útokoch na spojenecké jednotky a zabitie veliteľa iránskych jednotiek Kuds Solejmáního Spojenými štátmi.
V liste zákonodarcom sa píše o „dočasnom zúžení“ nemeckej vojenskej prítomnosti v Iraku. Týkať sa má predovšetkým dvoch miest – Bagdadu a základne Tádž severne od hlavného mesta. Celkovo sa na nich nachádza okolo 30 nemeckých vojakov. „Tu nasadení vojaci budú v blízkej dobe presunutí do Jordánska a Kuvajtu,“ napísala dvojica ministerstiev poslancom.
O zhruba 90 vojakoch, ktoré má Nemecko v prevažne kurdskej severnej časti Iraku, sa v liste nepíše. V tomto regióne je zatiaľ situácia relatívne pokojná.
Nemecko už v pondelok dalo najavo, že svojich vojakov v Iraku nenechá proti vôli tamojšej vlády. Bude akceptovať akékoľvek jej rozhodnutie v tejto otázke. Pre to, aby krajinu opustili zahraničné jednotky, sa už vyslovil iracký parlament, a to práve v reakcii na zabitie Solejmáního, ktorého usmrtili americké rakety v piatok pri letisku v Bagdade.
Konečné rozhodnutie je však na irackej vláde. Ak by rozhodla rovnako, nemecký minister zahraničia Heiko Maas sa obáva toho, že by sa nestabilita v krajine ešte zvýšila a hrozil by návrat takzvaného Islamského štátu.
Aj Rumunsko, ktoré má v misii NATO 14 vojakov, ohlásilo, že budú presunutí na iné miesto. Z vyhlásenia ministerstva obrany vyplýva, že dôvody sú bezpečnostné, ale nie to, či Rumuni z Iraku odídu, alebo budú pôsobiť na inej základni ako doteraz.
Kanada dočasne presunie časť svojich jednotiek
Časť z približne 500 príslušníkov kanadských ozbrojených síl, ktorí sú momentálne nasadení v Iraku, sa v reakcii na narastajúce napätie v regióne presunie do susedného Kuvajtu. S odvolaním sa na utorkové vyhlásenie kanadského náčelníka generálneho štábu generála Jonathana Vancea o tom informovala agentúra AFP.
Vance oznámil „operačnú prestávku“ časti kanadského kontingentu v Iraku v liste adresovanom rodinám vojakov, ktorých sa nariadenie o presune týka. „V najbližších dňoch bude na základe plánovania koalície (bojujúcej proti IS) a NATO časť našich vojakov dočasne presunutá z Iraku do Kuvajtu. Skrátka, robíme to, aby sme zabezpečili ich bezpečnosť a ochranu,“ napísal náčelník generálneho štábu v liste rodinám, ktorý zverejnil na Twitteri.
Francúzsko neplánuje stiahnuť svojich vojakov
Francúzsko zatiaľ nemá v úmysle stiahnuť svojich vojakov pôsobiacich v Iraku v čase napätia na Blízkom východe, ktoré eskalovalo po zabití popredného iránskeho generála pri americkom útoku v Bagdade. Informovali o tom v utorok agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z francúzskej vlády.
Francúzska ministerka obrany Florence Parlyová na Twitteri uviedla, že po udalostiach v Bagdade Francúzsko posilnilo bezpečnosť svojich 160 vojakov pôsobiacich v Iraku. Zapakovala, že prioritou Paríža zostáva boj proti militantom zo skupiny Islamský štát (IS), ktorí sa v tejto oblasti znova zjednocujú. „V tomto kontexte Francúzsko vyzýva Irán, aby neprispel k eskalácií a aby sa vrátil k úplnému dodržiavaniu jadrovej dohody (z roku 2015),“ dodala ministerka.
Príslušný nemenovaný zdroj potvrdil, že Francúzsko neplánuje odsun svojich vojakov z Iraku. Francúzsko poskytuje výcvik i logistickú podporu irackým a kurdským silám, ktoré sú súčasťou koalície bojujúcej proti IS v krajine.
Ako píše AFP, budúcnosť tejto koalície je neistá po nálete amerického dronu, ktorý neďaleko medzinárodného letiska v irackom hlavnom meste Bagdad minulý týždeň cielene usmrtil iránskeho vplyvného generála Kásema Solejmáního. K zmätku prispeli aj správy svetových médií, že americké ministerstvo obrany mylne informovalo irackú vládu, že americké jednotky sa pripravujú na odchod z krajiny.
Celkovo má Francúzsko na Blízkom východe približne 1 000 svojich vojakov v rámci operácie s krycím názvom Chammal, francúzskej zložky koalície bojujúcej proti Islamskému štátu.
Zdroj: info.sk / spravy.pravda.sk (1), (2)
Články súvisiace s tematikou:
