PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

Irán a USA aj ich spojenci súhlasili s okamžitým prímerím v celom regióne Blízkeho východu po tom, čo Donald Trump napriek silným rečiam prijal 10-bodový návrh Iránu ako základ pre akékoľvek ďalšie rokovania. Sprostredkovateľom prímeria bol Pakistan, ale skutočným hýbateľom v pozadí mala byť Čína. Prezident USA sa podľa zákulisných správ už predtým rozhodol, že ultimátum adresované Teheránu posunie, len nechcel vyzerať zle tým, že to urobí už po piatykrát, a tak požiadal Pakistan, aby toto posunutie termínu „navrhol“. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že počas dvojtýždňového obdobia bude umožnený bezpečný pohyb v Hormuzskom prielive

08.04.2026 08:30
Masívne oslavy pokračovali celú noc po celom Iráne potom, čo Najvyššia rada národnej bezpečnosti vyhlásila „historickú a drvivú porážku“ USA a Izraela po 40 dňoch vojny.

Americké a izraelské úrady zaznamenali v pondelok zásadný posun v postoji Teheránu krátko pred uplynutím ultimáta prezidenta Donalda Trumpa. Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí podľa viacerých zdrojov prvýkrát od začiatku konfliktu nariadil vyjednávačom, aby smerovali k dohode. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na izraelské, regionálne a ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami.

Ešte krátko pred termínom stanoveným americkým prezidentom sa Spojené štáty aj Izrael pripravovali na výrazné zintenzívnenie bojov. Vojenské jednotky boli uvedené do pohotovosti a spojenci očakávali tvrdú reakciu Teheránu, informuje Axios. Súčasne sa civilné obyvateľstvo v niektorých oblastiach začalo evakuovať. „Nemali sme predstavu, čo sa stane. Bola to divoká situácia,“ cituje Axios nemenovaného predstaviteľa obrany.

Napriek ostrej rétorike, vrátane Trumpových vyhlásení o „zničení civilizácie“, sa v zákulisí posilňovalo diplomatické úsilie. Rokovania prebiehali v napätej a dynamickej atmosfére – americké návrhy čelili kritike, dokumenty sa opakovane prepracovávali a sprostredkovatelia sa snažili nájsť kompromis. Dôležitú úlohu zohrali najmä Pakistan, ako aj diplomati z Egypta a Turecka. Irán zastupoval minister zahraničných vecí Abbas Arákčí, ktorý sa snažil presvedčiť aj vojenské vedenie o potrebe dohody.

Z bezpečnostných dôvodov, najmä pre obavy z možného atentátu zo strany Izraela, komunikoval Chameneí mimoriadne opatrne. Podľa informácií využíval kuriérov a odovzdával odkazy v písomnej forme. Jeho súhlas s kompromisom predstavoval zásadný zlom, bez ktorého by dohoda nevznikla.

Do pondelkového večera sa stranám podarilo zladiť aktualizovaný návrh na dvojtýždňové prímerie. Konečné rozhodnutie však záviselo od Chameneího – ten napokon dal súhlas.

„Bez jeho súhlasu by k dohode nedošlo,“ uviedol regionálny zdroj. Paralelne americký viceprezident J. D. Vance koordinoval rokovania z Maďarska, zatiaľ čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu bol v úzkom kontakte s Trumpom, pričom sa snažil udržať vplyv na priebeh rokovaní.

Jeho súhlas s dohodou označili zdroje za „prielom“. „Bez jeho zeleného svetla by dohoda nevznikla,“ uviedol regionálny zdroj pre Axios. Chameneí pritom podľa informácií priamo riadil kľúčové rozhodnutia počas pondelka aj utorka.

Vývoj nabral rýchly spád – po sérii telefonátov so spojencami a interných diskusiách Trump súhlasil s prímerím. Krátko po jeho vyhlásení dostali americké jednotky pokyn na stiahnutie.

Irán následne deklaroval ochotu rešpektovať dohodu a zároveň oznámil otvorenie Hormuzského prielivu pre lodnú dopravu, čo je kľúčové pre stabilitu globálnych energetických trhov.

Napriek dosiahnutému prímeriu však zostáva situácia neistá. Spojené štáty požadujú, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu a balistických rakiet, pričom postoje oboch strán sú zatiaľ vzdialené. Nové kolo rokovaní by sa malo uskutočniť v piatok v Pakistane, pričom americkú delegáciu by mohol viesť Vance.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v noci na stredu potvrdil, že Irán, Spojené štáty a ich spojenci súhlasili s okamžitým prímerím vo vojne na Blízkom východe. Podľa jeho slov platí dvojtýždňový pokoj zbraní „všade“ vrátane Libanonu.

„Srdečne vítam toto múdre gesto a vyjadrujem najhlbšiu vďaku vedeniu oboch krajín (Iránu a USA) a pozývam ich delegácie do Islamabadu v piatok 10. apríla 2026, aby ďalej rokovali o konečnej dohode na urovnanie všetkých sporov,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X.

Práve on v utorok večer navrhol dvojtýždňové prímerie a vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby predĺžil ultimátum, ktoré dal Iránu na otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade šéf Bieleho domu pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru. Ultimátum malo vypršať v stredu o 02.00 h SELČ.

Súhlas s prímerím oznámili už Spojené štáty aj Irán. Trump ho však podmieňuje otvorením Hormuzského prielivu. Podľa amerického predstaviteľa armáda už pozastavila všetky ofenzívne operácie proti Iránu, naďalej však pokračuje v obranných akciách, napísal denník New York Times. Iránske útoky pritom krátko po oznámení Donalda Trumpa hlásili z viacerých krajín Perzského zálivu vrátane Kuvajtu, Bahrajnu a Saudskej Arábie.

Stanica CNN informovala, že na piatkových rokovaniach medzi USA a Iránom v Islamabade by sa z amerických predstaviteľov mohli zúčastniť viceprezident J. D. Vance a vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však podľa agentúry Reuters uviedla, že USA s piatkovými rokovaniami zatiaľ nesúhlasili. „Prebiehajú diskusie o osobných rokovaniach, ale nič nie je definitívne, kým to neoznámia prezident alebo Biely dom,“ doplnila.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti v noci na stredu oznámila, že súhlasila s dvojtýždňovým prímerím vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom. Rokovania medzi Iránom a USA o ukončení konfliktu by sa mali začať v piatok v pakistanskom Islamabade.

Masívne oslavy pokračovali celú noc po celom Iráne potom, čo Najvyššia rada národnej bezpečnosti vyhlásila „historickú a drvivú porážku“ USA a Izraela po 40 dňoch vojny.

Americký prezident Donald Trump predtým oznámil, že súhlasil s pozastavením útokov na Irán na dva týždne, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. K vyhláseniam prišlo krátko pred ultimátom, ktoré dal šéf Bieleho domu Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade Trump pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že súhlasil s prerušením úderov na Irán na dva týždne a že je pripravený na prímerie, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa jeho slov pomôžu zvládnuť situáciu s preťaženou lodnou dopravou v Hormuzskom prielive.

„Na základe rozhovorov s pakistanským premiérom Šahbázom Šarífom a poľným maršalom Asimom Munirom, v ktorých ma požiadali, aby som pozdržal ničivú silu vyslanú dnes večer do Iránu, a za podmienky, že Iránska islamská republika súhlasí s ÚPLNÝM, OKAMŽITÝM a BEZPEČNÝM OTVORENÍM Hormuzského prielivu.“ uviedol Trump vo svojom príspevku na sieti Truth Social. Teherán podľa neho predložil desaťbodový návrh, ktorý môže byť funkčným základom pre ďalšie rokovania. Dvojtýždňová lehota má pomôcť dosiahnuť konečnú dohodu.

„Dôvodom, prečo tak robíme, je to, že sme už splnili a prekročili všetky vojenské ciele a sme veľmi ďaleko v rokovaniach o definitívnej dohode týkajúcej sa dlhodobého MIERU s Iránom a MIERU na Blízkom východe,“ vysvetlil.

„Bude veľa pozitívnych krokov! Zarobia sa veľké peniaze. Irán môže začať proces obnovy,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social. USA budú podľa jeho slov dodávať zásoby všetkého druhu a „len tak sa tam zdržiavať“, aby sa uistili, že všetko pôjde dobre. „Verím, že to tak bude. Tak ako to zažívame v USA, toto by mohol byť zlatý vek Blízkeho východu!!!“ dodal.

„V mene Spojených štátov amerických, ako prezident, a tiež v zastúpení krajín Blízkeho východu, je cťou, že sme blízko k vyriešeniu tohto dlhodobého problému,“ uzavrel.

Spojené štáty a Irán sa dohodli na prímerí krátko pred skončením ultimáta, ktoré dal americký prezident Teheránu na otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade prisľúbil, že „rozpúta peklo“ v podobe útokov na iránske elektrárne a mosty.

„Trump sa už predtým rozhodol, že svoj termín posunie, len nechcel vyzerať zle tým, že to urobí už po piatykrát, tak požiadal Pakistan, aby tento odklad „navrhol“. Pakistanský návrh prijal ešte predtým, než o ňom Pakistan vôbec vedel,“ napísal v tejto súvislosti austrálsky podcaster Mario Nawfal.

Podľa iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti predstavený návrh zahŕňa akceptovanie obohacovania (uránu) Teheránom, zrušenie všetkých sankcií či záruky, že sa nezopakuje „agresia“ proti Iránu. Medzi ďalšie body patrí zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného a ukončenie vojny na všetkých frontoch, napríklad aj proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Izraelský spravodajský portál ynet pritom informoval, že súčasťou prímeria je aj Libanon.

Za absolútne víťazstvo pre Spojené štáty označil americký prezident Donald Trump dohodu s Iránom o 14-dňovom prímerí. O iránsky obohatený urán bude podľa neho „dokonale postarané“. V rozhovore s agentúrou AFP tiež vyjadril presvedčenie, že Teherán pomohla priviesť k rokovaciemu stolu Čína.

„Úplné a úplné víťazstvo. Stopercentne. O tom niet pochýb,“ povedal Trump v krátkom telefonickom rozhovore krátko po oznámení prímeria v noci na dnes.

O iránsky obohatený urán bude podľa neho „dokonale postarané, inak by som na to nepristúpil“, dodal.

Podľa Trumpa to bola Čína, kto pomohol dostať Irán k rokovaciemu stolu, aby súhlasil s dvojtýždňovým prímerím. Americký prezident má v máji odcestovať do Pekingu, kde sa stretne so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom.

Osud iránskeho obohateného uránu je kľúčovým prvkom vojny, ktorú USA a Izrael začali 28. februára s deklarovaným cieľom zbaviť Irán možnosti získať jadrovú zbraň.

Teherán neskôr uviedol, že súhlasil so zabezpečením bezpečného prechodu cez prieliv, ktorý prakticky uzavrel po tom, čo USA a Izrael 28. februára spustili útoky na islamskú republiku. Zablokovanie Hormuzu ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu ich cien.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že počas dvojtýždňového obdobia bude umožnený bezpečný pohyb v tomto prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy. Uskutoční sa to „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým zohľadnením technických obmedzení“, spresnil Arákčí. Zdôraznil, že Teherán s prímerím súhlasí za podmienky zastavenia útokov proti jeho krajine.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti označila dohodu za víťazstvo Teheránu a tvrdí, že Trump prijal iránske podmienky. Arákčí v mene Najvyššej rady zverejnil svoje stanovisko na sieti X.

TEHERÁN – 7. APRÍL 2026

V mene Iránskej islamskej republiky vyjadrujem vďaku a uznanie mojim drahým bratom, J.E. premiérovi Pakistanu Šarífovi a J.E. poľnému maršalovi Munirovi, za ich neúnavné úsilie ukončiť vojnu v regióne.

V reakcii na bratskú žiadosť premiéra Šaríf (v jeho príspevku na sieti X) a s ohľadom na žiadosť USA o rokovania na základe ich 15-bodového návrhu, ako aj oznámenie prezidenta USA o prijatí všeobecného rámca 10-bodového návrhu Iránu ako základu pre rokovania, týmto v mene Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu vyhlasujem:

Ak sa útoky proti Iránu zastavia, naše mocné ozbrojené sily ukončia svoje obranné operácie.

Po dobu dvoch týždňov bude možný bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv po koordinácii s ozbrojenými silami Iránu a s náležitým ohľadom na technické obmedzenia.

Sajíd Abbás Arákčí

Minister zahraničných vecí
Iránska islamská republika

 

Naopak, Biely dom a prezident hovoria o víťazstve USA, ktoré umožňuje diplomatickú cestu k dlhodobému mieru.

Agentúra Reuters konštatuje, že dočasné pozastavenie bojov a znovuotvorenie Hormuzského prielivu umožní vývozcom z Blízkeho východu prepraviť výrazné množstvo ropy, ktorá uviazla v prielive od začiatku nepriateľských akcií.

Na základe údajov analytickej firmy Kpler sa na približne 200 tankeroch v regióne nachádza zhruba 130 miliónov barelov ropy a 46 miliónov barelov rafinovaných palív.

Izrael podľa Benjamina Netanjahua podporuje prímerie s Iránom. Upozornil, že dohoda nezahŕňa Libanon

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu.

„Izrael podporuje rozhodnutie (amerického) prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí prielivy a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne,“ uviedla kancelárie predsedu izraelskej vlády.

Podľa vyhlásenia Izrael tiež podporuje snahy USA zabezpečiť, aby Irán už nepredstavoval jadrovú, raketovú a teroristickú hrozbu pre Spojené štáty, Izrael, krajiny na Blízkom východe aj mimo neho. „Spojené štáty oznámili Izraelu, že sú odhodlané dosiahnuť tieto ciele, na ktorých sa zhodli USA, Izrael a izraelskí regionálni spojenci, v nadchádzajúcich rokovaniach,“ píše sa ďalej v oficiálnom oznámení, ktoré prišlo približne štyri hodiny po Trumpovom vyhlásení, že súhlasí s podmienečným prímerím a pozastavením útokov proti Iránu.

„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ, a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.

Vojna sa začala 28. februára po tom, ako Izrael a USA zaútočili na Irán. Do Libanonu sa rozšírila 2. marca po vypálení rakiet na Izrael proiránskym hnutím Hizballáh. Pri izraelských útokoch na Libanon zahynulo už viac než 1500 ľudí a ďalšie tisícky utrpeli zranenia.

Ako Pakistan a Čína sprostredkovali prímerie

Pakistan sa objavil ako mediátor, ktorého nikto nečakal, no pripravovalo sa to už rok. Minulú jar Trump zasiahol do bojov medzi Indiou a Pakistanom a pomohol vyjednať prímerie. Pakistan bol pripravený ho vyhlásiť, India nie, a kým vzťahy medzi USA a Indiou prudko ochladli, Pakistan sa k Trumpovi naklonil. Upozornila na to agentúra Bloomberg.

Náčelník pakistanskej armády niekoľkokrát navštívil Biely dom. Dokonca využili „krypto-diplomáciu“, aby posilnili väzby s Trumpovým rodinným biznisom.

Ideálna pozícia: Pakistan susedí s Iránom, má obrannú zmluvu so Saudskou Arábiou, úzke väzby na Čínu aj USA a zúfalo potrebuje plynulý prísun ropy a plynu, keďže čelí energetickej kríze.

Skutočným hýbateľom v pozadí však mohla byť podľa Bloombergu Čína. Podľa správ zasiahla v poslednej chvíli. Čína je najväčším odberateľom iránskej ropy a od uzavretia dohody JCPOA investovala do iránskej ekonomiky 400 miliárd dolárov bez toho, aby videla návratnosť.



Irán bol nútený súhlasiť s dvojtýždňovým prímerím vďaka čínskej intervencii „na poslednú chvíľu“ – teheránsky spojenec požiadal o flexibilitu a deeskaláciu. informoval o tom denník „The New York Times“ s odvolaním sa na vyjadrenia iránskych predstaviteľov.

Irán bol tiež nútený súhlasiť s prímerím „zúfalými pokusmi“ Pakistanu o rokovania, ako aj obavami Teheránu z ekonomického dopadu útokov na jeho energetický sektor. Zdroje dodali, že iránsky najvyšší duchovný vodca Modžtaba Chameneí schválil prímerie zo strany Iránu.

Zdroj: InfoVojna / cas.sk (1), (2) / pravda.sk (1), (2) / hnonline.sk / sk.news-front.su



Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:
Ďalšie sekcie: