Irán kvôli pokračujúcim zločinom spáchaným sionistickým Izraelom pozastavuje komunikáciu s USA. BBC medzitým na základe satelitných snímok informovala, že Irán od začiatku vojny na Blízkom východe poškodil najmenej 20 amerických vojenských základní
01.06.2026 16:00
Iránsky vyjednávací tím pozastavuje sprostredkúvanú komunikáciu so Spojenými štátmi v rámci rokovaní o mieri z dôvodu izraelských útokov v Libanone, napísala v pondelok iránska tlačová agentúra Tasním. Upozornila na to agentúra Reuters.
„Nebude žiaden dialóg, pokiaľ nebudú zabezpečené iránske požiadavky na okamžité ukončenie izraelských operácií v Gaze a Libanone,“ uviedla iránska agentúra.
„Vzhľadom na pokračujúce zločiny sionistického režimu v Libanone a s prihliadnutím na to, že Libanon bol jednou z podmienok pre prímerie a že toto prímerie bolo teraz porušené na všetkých frontoch vrátane Libanonu, iránsky vyjednávací tím pozastavuje dialógy a výmenu správ prostredníctvom mediátorov,“ pokračovala.
Okamžité ukončenie útokov a úplne stiahnutie izraelských jednotiek z Gazy a Libanonu je pre iránskych predstaviteľov a vyjednávačov kľúčové pre obnovu rokovaní, napísala agentúra Tasním. Irán sa v reakcii preto rozhodol, že zavedie kompletnú blokádu Hormuzského prielivu a „ďalších aktívnych frontov“ vrátane úžiny Báb al-Mandab.
Iránske Revolučné gardy neskôr pohrozili otvorením nových vojnových frontov a pokračovaním v blokáde Hormuzského prielivu v prípade, ak Izrael bude naďalej útočiť v Libanone. „Irán považuje prekročenie červených čiar v Libanone a Gaze za priamu vojnu,“ uviedla v pondelok iránska štátna televízia.
Izraelská armáda v nedeľu oznámila rozšírenie pozemných operácií v Libanone a obsadenie strategického hradu Beaufort. Premiér Benjamin Netanjahu vyzdvihol obsadenie tohto hradu a v pondelok spoločne s ministrom obrany Jisraelom Kacom uviedol, že armáde nariadili, aby zaútočila na ciele Hizballáhu v bašte hnutia na bejrútskom predmestí Dahíja.
Hizballáh však v pondelok uviedol, že jeho členovia stále bojujú s izraelskými jednotkami neďaleko hradu Beaufort. Vo vyhlásení hnutie uviedlo, že jeho bojovníci sú vo „vyčerpávajúcej bitke proti silám izraelskej nepriateľskej armády, ktoré sú prítomné v oblasti“.
Spojené štáty podľa Iránu naďalej porušujú prímerie
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že Spojené štáty naďalej porušujú vzájomné prímerie. Rezort to uviedol vo vyhlásení, ktorým reagoval na americké útoky na prístav na juhu krajiny.
„Spojené štáty porušili prímerie aj dnes ráno,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii a vyhlásil, že Irán prijme akékoľvek opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné na obranu iránskej národnej bezpečnosti.
Agentúra DPA zároveň informovala o odvetnom údere iránskych Revolučných gárd na základňu, z ktorej USA podnikli nálet na južnú provinciu Hormozgán.
Americká armáda má základne vo viacerých štátoch Perzského zálivu vrátane Kuvajtu. Tamojšia protivzdušná obrana v pondelok ráno oznámila, že zničila projektily vypálené na krajinu, a z útokov obvinila práve Irán.
Bakájí tiež informoval, že v súčasnosti nepokračujú žiadne rokovania s USA o podrobnostiach iránskeho jadrového programu.
„Vieme, kedy je potrebné konať v jadrových otázkach. O ich podrobnostiach sa neuskutočnili žiadne rokovania. V tejto fáze je našou prioritou ukončenie vojny,“ uviedol.
Iránsky hovorca tiež zdôraznil, že kľúčovou podmienkou pre dohodu s USA zostáva prímerie v Libanone.
„Trváme na tom, že prímerie v Libanone je nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek dohody zameranej na ukončenie vojny,“ povedal Bakájí, zatiaľ čo Izrael rozširuje svoju ofenzívu v tejto krajine.
Izraelská armáda v nedeľu oznámila rozšírenie pozemných operácií v Libanone a obsadenie strategického hradu Beaufort na juhu krajiny. V pondelok sa má v súvislosti s týmto vyhlásením konať mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.
Obsadenie spomínaného hradu predstavuje podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua „dramatickú zmenu“ v operácii proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh.
Irán od začiatku vojny poškodil 20 amerických základní
Irán od začiatku vojny na Blízkom východe poškodil najmenej 20 amerických vojenských základní. Na základe satelitných snímok a záberov to zistila britská stanica BBC. Podľa nej to naznačuje, že iránske odvetné útoky boli rozsiahlejšie, ako USA verejnú priznávajú.
Vojnový konflikt vyvolali americké a izraelské údery na Irán koncom februára. Teherán v reakcii podnikal raketové a dronové útoky na židovský štát a krajiny Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne.
Irán sa podľa BBC zameral na kľúčové americké aj spoločné vojenské objekty v celkovo ôsmich krajinách na Blízkom východe a spôsobil miliónové škody na najmodernejších systémoch protivzdušnej obrany, tankovacích lietadlách a radaroch.
Spojené štáty v snahe obmedziť analýzu konfliktu prostredníctvom satelitov požiadali spoločnosť Planet, ktorá je významným poskytovateľom týchto služieb, aby na neurčitú dobu zaviedla obmedzenia týkajúce sa nových snímok Iránu a väčšiny Blízkeho východu.
Stanica BBC preto využila zábery od iných medzinárodných firiem v kombinácii so staršími snímkami od Planet, aby zmapovala škody spôsobené iránskymi útokmi. Zistila, že poškodených bolo 20 zariadení, ktoré sa nachádzajú v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte, Iraku, Jordánsku, Bahrajne a v Ománe. Skutočný počet zasiahnutých základní pritom môže byť ešte vyšší - podľa odhadov niektorých analytikov až 28.
Medzi najhodnotnejšie straty patrili tri batérie špičkového protiraketového systému THAAD, ktoré chránili letecké základne v Spojených arabských emirátoch a Jordánsku. USA podľa dostupných informácií prevádzkujú len osem batérií systému THAAD po celom svete. Ich výroba stojí približne jednu miliardu dolárov a cena jednej strely, ktorú systém odpáli, je približne 12,7 milióna dolárov. Na prevádzku každej batérie je potrebných zhruba 100 vojakov.
Iránske útoky tiež poškodili americké tankovacie a prieskumné lietadlá na leteckej základni v Saudskej Arábii. Jedno z nich odborníci identifikovali ako lietadlo včasnej výstrahy E-3 Sentry, ktorého nahradenie by podľa amerických médií mohlo stáť až 700 miliónov dolárov.
Cieľom boli aj letecká základňa a vojenský tábor v Kuvajte. Analytici na satelitných snímkach identifikovali zničené nádrže na skladovanie paliva, hangáre a ubytovacie priestory pre vojakov, ako aj poškodené zariadenia na satelitnú komunikáciu.
Od konca februára Irán podľa BBC tiež zničil alebo poškodil najmenej 42 lietadiel vrátane stíhačiek F-15 a F-35, 24 bezpilotných lietadiel MQ-9 Reaper a útočného lietadla A-10.
Teherán podľa odborníkov počas vojny vyvíjal svoju taktiku protiútokov. Spočiatku vysielal rozsiahle salvy rakiet na mestá a základne po celom Blízkom východe, neskôr prešiel k presnejším a cieleným úderom.
Rozsah škôd na amerických základniach je podľa BBC ťažké vyčísliť. Ministerstvo obrany USA v máji odhadlo, že vojna v Iráne stála Spojené štáty 29 miliárd dolárov a väčšina z toho bola vynaložená na muníciu. Veľká časť peňazí podľa Pentagónu pravdepodobne pôjde na náklady na opravu alebo výmenu vybavenia zničeného počas konfliktu. Demokrati tvrdia, že ide zrejme o podhodnotenú sumu.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / InfoVojna
