„Irán nechce vojnu s Izraelom ani s USA, ale ak ho opäť napadnú, bude sa brániť,“ vyhlásil iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí
08.01.2026 18:00
Irán nechce vojnu s Izraelom ani so Spojenými štátmi, no je pripravený brániť sa v prípade, že bude opäť napadnutý. Počas štvrtkovej návštevy v libanonskej metropole Bejrút to vyhlásil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.
Ministrove vyjadrenia prišli v čase, keď sa mnohí obávajú, že Izrael opäť zaútočí na Irán, ako to urobil v júni počas 12-dňovej vojny, do ktorej sa zapojili aj USA. Letecké útoky oboch krajín cielili na jadrové zariadenia Iránu a vyžiadali si smrť viacerých popredných vojenských dôstojníkov či jadrových vedcov.
„Amerika a Izrael už vyskúšali zaútočiť na Irán a tento zásah a stratégia sa skončili totálnym neúspechom,“ vyhlásil Arákčí na úvod svojej dvojdňovej návštevy Libanonu. „Ak to zopakujú, čakajú ich rovnaké výsledky,“ varoval minister.
„Sme pripravení na akékoľvek rozhodnutie. Nechceme vojnu, ale sme na ňu pripravení,“ doplnil.
Arákčí vo štvrtok zároveň potvrdil, že Irán je pripravený na ďalšie rokovania so Spojenými štátmi o svojom jadrovom programe, no len pokiaľ budú založené na vzájomnom rešpekte a nie na „diktáte“ zo strany Washingtonu.
„Veríme, že keď Američania dospejú k záveru, že konštruktívne a pozitívne rokovania sú lepším rámcom ako diktát, vtedy budú výsledky týchto rokovaní plodné,“ skonštatoval šéf iránskej diplomacie.
Trump od minuloročného nástupu do funkcie obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán v snahe zabrániť mu vo vývoji jadrovej zbrane. Teherán opakovane tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely.
Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Saíd Khatibzadeh koncom októbra v rozhovore pre RT vyhlásil, že „USA sú hegemón, ktorý tyranizuje iné národy alebo používa brutálnu silu v snahe zabrániť prechodu k multipolárnemu svetu“.
„V súčasnosti sa vo svete prejavujú protichodné trendy. Niektorí sa snažia vytvoriť multipolárny poriadok, ale bohužiaľ... Američania túto myšlienku nezdieľajú. Chcú byť jedinou hegemónnou mocnosťou nad ostatnými krajinami,“ uviedol. Khatibzadeh ako dôkaz uviedol desaťročia „nezákonných“ sankcií USA voči Iránu, ktoré podľa neho svedčia o tom, že Washington verí, že „môže vnucovať svoju vôľu ostatným krajinám“.
Na súčasný vývoj v Iráne upriamil 6. januára 2026 svoju pozornosť aj bývalý šéf slovenskej civilnej kontrašpionáže Peter Tóth, podľa korého sa v tejto krajine "dejú prevratné veci a schyľuje sa k zmene režimu".
Spojené štáty zaútočili 22. júna 2025 na trojicu iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Jednorazovým bombardovaním sa zapojili do 12 dní trvajúcej vojny medzi Izraelom a Iránom. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vlani v júli uviedol, že cieľom izraelských útokov počas 12-dňovej vojny s Iránom bolo oslabiť systém islamskej republiky, vyvolať nepokoje a zvrhnúť ho.
Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna
