Ivan Hoffman o Nohavicovi a politike pod heslom rozdeľuj a panuj
15.11.2019 11:30
Pochopil som, že to nebude náhoda, keď sa ma mladí novinári zo Slovenska jeden za druhým pýtajú, synchronizovaní ako akvabely, čo si myslím „o tom Nohavicovi“.
A že kým sa nadýchnem na odpoveď, vysvetlia mi autoritatívne, že by sa mal hanbiť a ospravedlňovať najlepšie až do smrti, a to za všetko, čo spáchal, a najlepšie i vopred za to, čoho sa ešte len dopustí. Za svoj slovenský mediálny obraz Jarek Nohavica dozaista vďačí českému mediálnemu mainstreamu, ktorý na ňom nenechá ani nitku suchú.
Viem, že ľuďom so silným názorom je márne protirečiť, no keď sa dostanem k slovu, začnem tým, že Jarek Nohavica je môj starý kamarát, s ktorým sme v občasnom kontakte dodnes. Pokračujem prednáškou, ako to bolo kedysi so Štátnou bezpečnosťou a tú končím konštatovaním, že i osobne skôr verím básnikovi ako jeho prenasledovateľom.
Potom príde reč na Puškinovu cenu, k čomu poviem, že Jarek napísal piesne, za ktoré si ju nepochybne zaslúžil. Že ju dostal od Putina, má logiku, pretože v Rusku je to prezident, kto túto prestížnu cenu udeľuje. Pokračujem tým, že mi neprekáža Jarkova fotografia s Tomiom Okamurom, pretože mi neprekáža ani Nohavica, ani Okamura a ak sa spolu vyfotografovali na pamiatku, asi sú si vzájomne sympatickí. A pokiaľ ide o štátne vyznamenanie od Miloša Zemana, považujem ho za dôkaz, že môj prezident má dobrý vkus a asi nebude úplne odtrhnutý od života, ak vie, koho ľudia majú radi a kto je pre nich väčšou autoritou ako politickí prominenti a potentáti.
S Nohavicom si ľudia spievajú v Česku, Poľsku a na Slovensku bez ohľadu na to, že politicky nevyhovuje súčasnej predstave multikultúrneho umeleckého liberála a nestojí s globalistkami, antikomunistami a angažovanými aktivistami na správnej strane barikády. Možno si však ľudia spievajú s Nohavicom práve preto, že rozdeľovanie spoločnosti politikmi a médiami kritizuje a na jeho koncertoch sa ľudia zjednocujú v harmónii, ktorá nie je iba hudobná. Ak podstatou politiky je i v dnešnej dobe divide et impera – rozdeľuj a panuj, tak Nohavica je jasne protištátny živel.
Neviem, či treba naprávať Nohavicov slovenský mediálny obraz, ale ak áno, začal by som radou: Neverte tomu, čo o ňom v Česku píšu kolegovia, ktorí mu závidia vypredané koncertné sály, haly a amfiteátre, alebo trpia tým, že vyčnieva z ideologicky uvedomelého prorežimného umeleckého frontu. Nohavica je básnik s rozorvanou dušou, charizmatický bard, ale aj muzikant profesionál, ktorý presne cíti mantinely, do ktorých sa musí vmestiť, aby jeho šou fungovala a poslucháč zaplatil vstupné aj nabudúce.
Myslím si, že Jaromír Nohavica je súčasnou reinkarnáciou Karla Kryla. Má jeho poetiku a pátos, pričom však nie je taký nástojčivý a prísny a necháva poslucháča domýšľať pointy. Uvedomil som si to už pred rokmi, keď som za ním vycestoval do Těšína kvôli rozhovoru pre rádio, ku ktorému sme sa však nakoniec nedostali, lebo sme sa tri hodiny rozprávali o Krylovi. A je to galantný muž. Keď sa stretneme, všimne si ma až po mojej žene, ktorej spraví kompliment, ako dobre vyzerá.
Zdroj: nazory.pravda.sk
