PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

Izrael napriek prímeriu pokračuje v útokoch v Libanone, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne Iránu s USA. Čína upozornila, že suverenita Libanonu „nesmie byť narušená“ a varovala pred ohrozením krehkého prímeria na Blízkom východe. Útoky izraelskej armády ostro odsúdil pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf. Po zrušení výnimočného stavu a návrate izraelského súdneho systému k bežnému fungovaniu bude od nedele pokračovať súdny proces s Benjaminom Netanjahuom, v ktorom je izraelský premiér obvinený z korupcie

09.04.2026 20:40
Izrael v stredu 8. apríla 2026 po oznámení prímeria podnikol najrozsiahlejšiu sériu útokov na Libanon od začiatku súčasného konfliktu. Podľa libanonského ministra zdravotníctva si masívny izraelský útok na ciele v Libanone vyžiadal viac než 200 obetí a vyše 1000 zranených. Hizballáh zase v odvete v noci vypálil rakety na Izrael.

Izrael bude útočiť na libanonské militantné hnutie Hizballáh „kdekoľvek to bude potrebné,“ uviedol vo štvrtok izraelský premiér Benjamin Netanajahu. Vyjadril sa tak deň po masívnych útokoch v Libanone, pri ktorých podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva prišlo o život 203 ľudí a viac ako 1000 utrpelo zranenia.

„Pokračujeme v zásahoch proti Hizballáhu so silou, precíznosťou a odhodlaním,“ napísal Netanjahu na sieti X.

Izrael podľa neho zabil tajomníka a synovca vodcu Hizballáhu Alího Júsufa Haršího a armáda v noci zasiahla „teroristickú infraštruktúru“ v južnom Libanone, ako napríklad priechody používané na presun “tisícov“ zbraní, rakiet a zariadení na odpaľovanie či veliteľstvá militantnej skupiny.

„Náš odkaz je jasný: Ktokoľvek koná proti izraelským civilistom, bude zasiahnutý. Budeme pokračovať v útokoch na Hizballáh, kdekoľvek to bude potrebné, až kým neobnovíme plnú bezpečnosť obyvateľov severu (Izraela),“ dodal premiér.

Tel Aviv v stredu podnikol najsilnejší útok od začiatku vojny s Hizballáhom, pričom tak urobil po tom, čo USA a Irán súhlasili s dvojtýždňovým prímerím. Táto dohoda však podľa Izraela nezahŕňa Libanon, v ktorom hnutie pôsobí.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že počet mŕtvych po izraelských úderoch sa zvýšil na 203 a zranených je vyše 1000 osôb. V stredu informovalo o 182 mŕtvych a 890 zranených, aj keď niektoré médiá vrátane stanice Sky News s odvolaním sa na svoje zdroje stanovili počet obetí na viac ako 250.

V Libanone vo štvrtok pokračujú záchranné operácie, pričom záchranné zložky prehľadávajú ruiny zničených budov v hlavnom meste. Premiér Nawáf Salám v reakcii na útoky vyhlásil štvrtok za národný deň smútku.

Údery boli cielené na južné predmestia Bejrútu - bašty Hizballáhu - z ktorých mnohí obyvatelia po vypuknutí vojny ušli. Na juhu krajiny Izrael trikrát zasiahol strategický most, čím ho čiastočne zablokoval, tvrdí fotograf AFP, ktorý sa nachádza na mieste útoku. Libanonská armáda po izraelských hrozbách uzavrela tento most spájajúci severnú a južnú stranu rieky Lítaní.

Hizballáh zase v noci vypálil rakety na Izrael. „Táto reakcia bude pokračovať, kým sa izraelsko-americká agresia proti našej krajine a nášmu ľudu neskončí,“ uviedlo hnutie.

Libanon je neoddeliteľnou súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne Iránu so USA

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf vo štvrtok vyhlásil, že Libanon je neoddeliteľnou súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne Iránu so Spojenými štátmi. Súčasne varoval, že porušenie prímerie bude mať vážne následky.

„Libanon a celá os odporu ako spojenci Iránu tvoria neoddeliteľnú súčasť prímeria,“ zdôraznil Kálíbáf v príspevku na sociálnej sieti X. Dodal, že porušenie prímeria povedie k ráznej reakcii.

„Čas sa kráti,“ upozornil v ďalšom príspevku vo štvrtok v noci.

Tzv. os odporu zahŕňa skupiny a štáty v regióne, ktoré Irán podporuje. Patrí do nej hnutie Hizballáh v Libanone, radikálne palestínske hnutie Hamas v Pásme Gazy a ďalšie proiránske polovojenské formácie.

Kálíbáfov svoje vyjadrenie zverejnil deň po tom, ako Izrael podnikol najrozsiahlejšiu sériu útokov na Libanon od začiatku súčasného konfliktu. Libanonská civilná obrana informovala, že o život prišlo najmenej 254 ľudí. Izraelské útoky spôsobili aj veľké materiálne škody.

Čína vyhlásila, že suverenita Libanonu musí byť rešpektovaná

Peking vo štvrtok upozornil, že suverenita Libanonu „nesmie byť narušená“. K jeho vyhláseniu došlo po tom, čo Izrael podnikol útoky na túto krajinu, čím ohrozil krehké prímerie na Blízkom východe.

„Suverenita a bezpečnosť Libanonu nesmú byť porušené. Bezpečnosť civilistov a ich majetku musí byť zaručená,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning na pravidelnej tlačovej konferencii a dodala, že Peking vyzýva k zdržanlivosti a „upokojeniu situácie v regióne“.

Na otázku o prímerí medzi USA a Iránom hovorkyňa odpovedala, že Čína naďalej dúfa, že všetky krajiny využijú túto príležitosť na dosiahnutie prímeria a ukončenie vojny prostredníctvom diplomatických kanálov. Dodala, že Čína bude naďalej pracovať na upokojení situácie.

Podľa libanonského ministra zdravotníctva si masívny izraelský útok na ciele v Libanone v stredu vyžiadal viac než 200 obetí a vyše 1000 zranených.

Izraelská armáda uviedla, že útočila na veliteľov libanonského militantného hnutia Hizballáh a vojenskú infraštruktúru.

Iránu ale na rozdiel od USA a Izraela považuje Libanon za súčasť dohody o prímerí ohlásenom v noci na stredu.

Po stredajších izraelských útokoch v Libanone zaslal Irán Bielemu domu správu, v ktorej námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Saíd Chatíbzáde objasňuje, že nie je možné žiadať prímerie, akceptovať podmienky, súhlasiť so všetkými oblasťami, na ktoré sa toto prímerie vzťahuje, a konkrétne v nich spomenúť Libanon, „a potom váš spojenec (Izrael) jednoducho začne masaker“.

Na otázku, či sa Irán stiahne z rokovaní, ak budú izraelské útoky pokračovať, odpovedal, že Teherán sa sústreďuje na blaho celého Blízkeho východu. Izraelské útoky označil za „vážne porušenie“ americko-iránskeho prímeria a predstavujú „istý druh genocídy“.

Chatíbzáde v rozhovore pre stanicu BBC uviedol, že nepopiera, že iránski vojenskí velitelia radia, školia a vyzbrojujú militantov Hizballáhu. Podľa svojich slov sa nehanbí povedať, že Teherán poskytuje „podporu tomuto hnutiu za slobodu a odpor“, ale nie je pravda, že by konali v mene Iránu.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf ostro odsúdil izraelské útoky na Libanon

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf vo štvrtok ostro odsúdil pokračujúce izraelské útoky na Libanon. Oznámil to v príspevku na sociálnej sieti X po telefonáte s libanonským náprotivkom Nawáfom Salámom.

„Dôrazne som odsúdil pretrvávajúcu izraelskú agresiu proti Libanonu a vyjadril som sústrasť nad stratou tisícov drahocenných ľudských životov v Libanone v dôsledku týchto bojov,“ napísal Šaríf.

Zároveň potvrdil odhodlanie Pakistanu podporovať mierové úsilie na Blízkom východe vrátane napomáhania dialógu prostredníctvom nadchádzajúcich rokovaní medzi Iránom a USA v Islamabade.

Šaríf v noci na stredu potvrdil, že Irán, Spojené štáty a ich spojenci súhlasili s okamžitým prímerím vo vojne na Blízkom východe. Pokoj zbraní podľa neho platí „všade“ vrátane Libanonu, čo však následne popreli Izrael aj USA.

Izrael v stredu po oznámení prímeria podnikol najrozsiahlejšiu sériu útokov na Libanon od začiatku súčasného konfliktu. Libanonská civilná obrana informovala, že o život prišlo najmenej 254 ľudí. Izraelské útoky spôsobili aj veľké materiálne škody.

 Izrael začne „čo najskôr“ priame mierové rokovania s Libanonom

Netanjahu vo štvrtok oznámil, že Izrael začne „čo najskôr“ priame mierové rokovania s Libanonom. Podľa svojho vyhlásenia poveril kabinet odštartovaním dialógu v reakcii na opakované výzvy z Bejrútu. Prvá schôdzka by sa mohla uskutočniť už budúci týždeň vo Washingtone.

„Vzhľadom na opakované žiadosti Libanonu o začatie priamych rokovaní s Izraelom som včera (v stredu) poveril vládu, aby čo najskôr začala priame rokovania s Libanonom,“ píše sa vo vyhlásení kancelárie predsedu izraelskej vlády. Rokovania sa podľa neho zamerajú na odzbrojenie hnutia Hizballáh a nadviazanie mierových vzťahov medzi oboma krajinami.

Spravodajský portál Axios s odkazom na zdroj oboznámený so situáciou uviedol, že prvá schôdzka sa uskutoční už budúci týždeň na Ministerstve zahraničných vecí USA vo Washingtone.

Izrael ďalej privítal štvrtkové nariadenie libanonskej vlády, podľa ktorého je v Bejrúte držba zbraní legálna iba v rukách štátnych inštitúcií. Toto opatrenie nasledovalo deň po masívnych izraelských útokoch v Libanone, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky ľudí.

Libanonská vláda na Netanjahuove výroky bezprostredne nereagovala.

Americký prezident Donald Trump údajne požiadal izraelského premiéra, aby obmedzil údery na Libanon s cieľom zabrániť kolapsu krehkého prímeria s Iránom. K žiadosti malo dôjsť počas stredajšieho telefonátu, krátko potom, čo Netanjahu verejne prisľúbil pokračovanie útokov na Libanon. Informovala o tom stanica NBC News s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa administratívy USA.

Izrael a Spojené štáty tvrdia, že Libanon nie je zahrnutý v dohode o dvojtýždňovom prímerí s Iránom, zatiaľ čo Teherán a pakistanskí sprostredkovatelia trvajú na opaku.

Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po útokoch Izraela a USA na Irán. Do Libanonu sa konflikt rozšíril 2. marca, keď proiránske hnutie Hizballáh vypálilo rakety na Izrael. Pri izraelských útokoch v Libanone zahynulo už viac než 1700 ľudí a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.

Od nedele bude pokračovať súdny proces s Netanjahuom, v ktorom je izraleský premiér obinený z korupcie

Súd s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v prípade obvinení z korupcie bude vďaka prímeriu s Iránom od nedele pokračovať. Oznámil to vo štvrtok hovorca súdu niekoľko hodín po zrušení výnimočného stavu.

„Po zrušení výnimočného stavu a návrate súdneho systému k fungovaniu sa pojednávania obnovia ako obvykle,“ uviedol vo vyhlásení súd s tým, že pojednávania budú medzi nedeľami a stredami.

Výnimočný stav zrušili v stredu večer po tom, čo Izrael od 03.00 h (02.00 h SELČ) nezaznamenal žiadnu raketu vypálenú z Iránu v dôsledku dohodnutého prímeria. To však ohrozujú pokračujúce útoky Izraela v Libanone.

Netanjahu je najdlhšie slúžiaci a prvý obvinený izraelský premiér. V roku 2019 ho po dvoch rokoch vyšetrovania obvinili z úplatkárstva, podvodu a zneužitia dôvery. V nasledujúcom roku sa začal súdny proces. Premiér odmieta obvinenia a prezidenta Jicchaka Herzoga požiadal o udelenie milosti.

Šokujúci dokumentárny film „The Bibi Files“ odhalil Netanjahuovu korupciu aj financovanie palestínskeho militantného hnutie Hamas Izraelom

Nedávno zverejnený šokujúci dokumentárny film „The Bibi Files“ zverejnený americkým novinárom a moderátorom Tuckerom Carlsonom obsahuje výpovede a záznamy o tom, ako Netanjahu a jeho manželka Sara prijímali luxusné dary, ako sú kubánske cigary, šampanské a šperky, od bohatých podnikateľov (napr. James Packer či Arnon Milchan) výmenou za politické protislužby.

Vyplýva z neho tiež, že Benjamin Netanjahu úmyselne sabotoval mierový proces, keď s pomocou Kataru financoval palestínske militantné hnutie Hamas sumou 1 miliarda amerických dolárov. Cieľom izraelského premiéra bolo udržať Hamas dostatočne silný na to, aby efektívne paralyzoval Palestínsku samosprávu. Tým sa mal svetu vnútiť naratív, že „nie je s kým rokovať o mieri“, čím sa fakticky zablokovala akákoľvek šanca na suverénny palestínsky štát.

Jeden z najvýznamnejších amerických režisérov a producentov dokumentárnych filmov súčasnosti Alex Gibney získal prístup k 1 000 hodinám tajných nahrávok z policajných výsluchov Benjamina Netanjahua, z ktorých vychádza nový dokumentárny film „The Bibi Files“. Nahrávky odhaľujú kľúčové svedectvá a podrobnosti z vyšetrovania izraelského premiéra. Gibney o tom viac prezradil v rozhovore s Carlsonom.

Viac o tom v článku a videu TU a TU.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3), (4) / cas.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:
Ďalšie sekcie: