Jednotky Spojených Štátov majú nariadené ignorovať zneužívanie chlapcov afganskými spojencami

27.09.2015
Vo svojom poslednom telefonáte domov sa slobodník Gregory Buckley mladší zveril svojmu otcovi s tým, čo ho trápilo: zo svojej kasárenskej postele v južnom Afganistane počul ako afganskí policajní dôstojníci sexuálne zneužívali chlapcov

KÁBUL, Afghanistan – Vo svojom poslednom telefonáte domov sa  slobodník Gregory Buckley mladší zveril svojmu otcovi s tým, čo ho trápilo: zo svojej kasárenskej postele v južnom Afganistane počul ako afganskí policajní dôstojníci sexuálne zneužívali chlapcov, ktorí boli privedení na základňu.

„Po nociach ich počujeme kričať, ale nemáme dovolené zasiahnuť“, spomína mariňákov otec Gregory Buckley starší na slová svojho syna pred tým, ako bol zastrelený na vojenskej základni v roku 2012. Naliehal na syna, aby svojim nadriadeným nahlásil čo sa deje. „Syn sa mi však zveril, že mu nadriadení povedali aby nad vecou prižmúril oko, keďže ide o súčasť tamojšej kultúry“.

Nekontrolovateľné sexuálne zneužívanie detí predstavuje v Afghanistane dlhodobý problém a to najmä medzi veliteľmi ozbrojených síl, ktorí dominujú vidieku a šikanujú obyvateľstvo. Fenomén sa nazýva „bacha bazi“ čiže „hra s chlapcami“ a americkým vojakom a mariňákom  bolo prikázané neintervenovať. Podľa rozhovorov a súdnych záznamov v mnohých prípadoch dokonca ani vtedy, keď k znásilňovaniu detí dochádzalo priamo na vojenských základniach.

Nariadenie pretrvalo počas celého obdobia náboru a organizovania afgaských milícií americkými ozbrojenými silami za účelom udržať teritórium mimo dosahu Talibanu. Vojakov a mariňákov však čoraz viac znepokojuje, že namiesto likvidovania, americká armáda vyzbrojuje pedofilov a v niektorých prípadoch ich dosadzuje ako správcov dedín, pričom nerobí takmer nič keď sa dopúšťajú znásilňovania detí.

 „Dôvodom prečo sme tu, je že sme počuli hrozné veci o tom, čo robí Taliban ľuďom a ako im siaha na ľudské práva“, povedal Dan Quinn, bývalý kapitán špeciálnej jednotky ktorý zbil  afganského veliteľa dosadeného americkým velením za to, že mal pripútaného chlapca reťazov o posteľ a držal ho ako sexuálneho otroka. „Avšak podľa slov starejších z jednej dediny,  dosadzujeme k moci ľudí, ktorí sa dopúšťajú činov horších ako to, čo páchal Taliban“, dodáva kapitán.

Politika nariaďovania vojakom aby ignorovali zneužívanie detí páchané ich afganskými spojencami sa v súčasnosti dostáva pod paľbu kritiky pod váhou presakovania správ o tom, ako ľudia konajúci podobne ako kapitán Quinn čelia disciplinárnym konaniam či dokonca zničeniu kariéry za neuposlúchnutie príkazov. Po spomenutom incidente bol kapitán Quinn zbavený velenia a stiahnutý z Afganistanu. Následne opustil armádu. 

Dnes, o štyri roky neskôr, sa armáda taktiež snaží prinútiť k ukončeniu služby seržanta prvej triedy Charlesa Martlanda – člena špeciálnej jednotky, ktorý asistoval kapitánovy Quinnovi v bití afganského veliteľa.

„Armáda tvrdí, že sa Martland  a ďalší mali tváriť, že nič nevidia (čo považujem za nezmyselné tvrdenie)“, napísal v liste do Pentagonu člen Kongresu Duncan Hunter, kalifornský republikán (a veterán z irackej a afgánskej vojny – pozn. prekl.), ktorý bojuje o záchranu kariéry seržanta Martlanda.

Armáda sa v kauze seržanta Martlanda vyjadrila v zmysle, že s prihliadnutím k Privacy Act nemôže situáciu komentovať. 

Na dotazy k zaujatiu stanoviska reagoval hovorca amerického vojenského velenia desiatnik Brian Tribus emailom: „Obvinenia zo sexuálneho zneužívania detí páchaného afganskou vojenskou políciou alebo inými policajnými zložkami vo všeobecnosti podliehajú domácemu afganskému kriminálnemu právu.“ Dodal taktiež, že“nie je žiadna vyslovená žiadosť o tom, aby vojenský personál Spojených Štátov v Afganistane podával v tejto veci hlásenie“. Ďalej dodal, že výnimkou sú prípady, v ktorých je znásilňovanie používané ako nástroj vojny. 

Americká politika neintervenovania má za účel udržať dobré vzťahy s afganskou políciou a milíciami, ktoré americké jednotky vycvičili na boj proti Talibanu. Tento prístup má taktiež odzrkadľovať nevôľu presadzovať  západné kultúrne hodnoty v krajine, v ktorej je rozšírená homosexuálna interakcia dospelých mužov s neplnoletými chlapcami a to najmä v radoch vplyvných mužov, pre ktorých je byť obklopený mladými tínedžermi známkou spoločenského postavenia.

Niektorí vojaci tento prístup schvaľujú, aj keď na osbobnej úrovni ich sexuálne predátorstvo ktorého sa stali svedkami, alebo o ktorom počuli, znepokojuje.

„Primárnou úlohou bola likvidácia Talibanu a nie zamedzovanie znásilňovaniu“, spomína bývalý slobodník námornej pechoty.

Napriek tomu však slobodník pod podmienkou dodržania jeho žiadosti o anonymitu v snahe neuraziť bývalých kolegov z Námornej Pechoty, spomína na pocit zhnusenia v deň, kedy vošiel do miestnosti na základni, v ktorej videl štyroch mužov ležať na zemi, spolu s deťmi medzi nimi. Povedal,“nie som si stopercentne istý tým čo sa odohrávalo pod prikrývkami, ale mám o tom celkom dobrú predstavu”.

Americká politika pristupovania k sexuálnemu zneužívaniu detí ako k súčasti kultúry, v minulosti často viedla k strate dôvery zo strany dedinčanov, ktorých deti sa stali obeťami. Nedostaky spomenutého prístupu začali vychádzať na povrch najmä od vtedy, ako príslušníci amerických špeciálnych jednotiek začali formovať miestne policajné milície, ako prostriedok na udržanie územia dedín dobitých americkými silami v boji s Talibanom v rokoch 2010 a 2011.

V období spred leta 2011 začali kapitán Quinn a seržant Martland (obaja príslušníci Zelených Baretov slúžiaci v ich druhom ťažení na severe provincie Kunduz) dostávať vážne sťažnosti na jednotky mietnej afganskej polície, ktoré Američania v tom čase trénovali a podporovali. 

Najskôr sa dozvedeli že jeden z veliteľov milície znásilnil 14 či 15 ročné dievča, ktoré videl pracovať na poli. Kapitán Quinn so skutočnosťou oboznámil šéfa polície v provincii, ktorý následne udelil trest. “Dostal jeden deň vo väzení a dievča bolo donútené vydať sa zaňho”, povedal pán Quinn. 

Ked sa (kapitan Quinn – pozn. prekl.) snazil zistit od nadriadeneho co viac by vo veci mohol urobit, bolo mu povedane ze sa zachoval spravne ked vec nahlasil, ale ze uz nie je mozne urobit nic viac. “Vychvaluju nas, ze sme sa zachovali spravne, pricom dotycnemu sa prepieklo znasilnenie 14 rocnej dievciny”, hovori Quinn. 

Hnev starších predstaviteľov dediny spôsobený predátorským správaním Amerikou dosadených  veliteľov rástol. Po každom incidente kapitán Quinn zvykol zhromaždovať afganských veliteľov a robil im prednášky o ľudských právach.  

Raz akýsi veliteľ zmizol s výplatami pre jeho podriadených. Neskôr sa pán Quinn dopočul, že dotyčný veliteľ peniaze minul v spoločnosti chlapčenských tanečníkov. Iný veliteľ zabil svoju 12 ročnú dcéru v takzvanej čestnej vražde za to, že pobozkala chlapca. “Nenansledovalo žiadne stíhanie”, spomína Quinn.  

V septembri 2011 sa na americkú základňu dostavila viditeľne poudieraná žena s krívajúcim chlapcom. Žena vysvetlila, že jeden z miestnych policajných veliteľov, Abdul Rahman, jej chlapca uniesol, priviazal reťazov o posteľ a nútil ho stať sa sexuálnym otrokom. Keď naliehala na vrátenie svojho syna, bola dobitá. Nakoniec bol jej syn oslobodený, avšak zo strachu, že sa niečo podobné bude opakovať, povedala o tom Američanom na základni.

Vravela, že “keďže bol jej syn taký pohľadný, stal sa symbolom postavenia” vyhľadávaným miestnymi veliteľmi, spomína pán Quinn, ktorý sa so ženou síce nerozprával, ale bol neskôr toho dňa, po návrate z misie na základňu, oboznámený s dôvodom jej návštevy.

Kapitán si dal predvolať Abdula Rahmana a konfrontoval ho s obvineniami. Policajný veliteľ priznal, že žena hovorila pravdu, ale nepreukázal známky pocitu viny. Keď ho americký dôstojník začal poučovať o tom “ako sa musí prispôsobiť vyššiemu morálnemu štandardu a ako od neho ľudia očakávajú viac, keď pracuje s americkými silami”, veliteľ sa začal smiať.   

“Zodvihol som ho a hodil na zem”, hovorí Quinn. Seržant Martland sa pripojil. “Urobil som to preto, aby som sa ubezpečil, že pochopí, že ak sa opäť priblíži k tomu chlapcovi, nebude sa mu to tolerovať”, spomína Quinn. 

Okolo rozsahu veliteľovho poranenia panuje nezhoda. Pán Quinn tvrdí, že poranenia neboli vážne, čo potvrdil aj významný afganský predstaviteľ, ktorý sa so spomenutím veliteľom stretol neskôr.

(Veliteľ Abdul Rahman bol zabitý o dva roky neskôr v útoku zo zálohy pod vedením Talibanu. Jeho brat sa v rozhovore vyjadril, že Abdul nikdy chlapca neznásilnil, naopak – stal sa obeťou falošných obvinení, ktoré rozšírili jeho nepriatelia.) 

Seržant Martland, ktorému bola udelená Bronzová Hviezda za odvahu, ktorú preukázal počas útouku Talibanu, napísal armáde list, v ktorom prehlásil, že spoločne s pánom Quinnom “cítia, že z morálneho hľadiska už ďalej nemôžu nečinne postávať a dovoľovať zverstvá páchané afganskou miestnou políciou (A.L.P.).

Otec slobodníka Buckleyho verí, že politika ignorovania sexuálneho zneužívania čiastočne zapríčinila smrť jeho syna a preto podal žalobu, od ktorej si sľubuje, že by mohla zatlačiť na Námornú Pechotu vo veci uvoľnenia informácií.

Slobodník Buckley a ďalší dvaja námorníci boli v roku 2012 zabití na ich základni jednou z väčších skupiniek chlapcov žijúcich s afganským veliteľom menom Sarwar Jan. 

Pán Jan mal dlhodobo zlú reputáciu. V roku 2010 sa dvom námorným dôstojníkom podarilo presvedčiť afganské velenie aby ho zatkli za celý zoznam zneužívaní, korupcie, podpory Talibanu a únosov detí. O dva roky neskôr bol však späť – prevelený na jednotku Forward Operating Base Delhi v provincii Helmand, v ktorej slúžil slobodník Buckley.

Slobodník Buckley si všimol, že väčšia skupinka “roznášačov čaju” (domácich služobníkov, ktorí niekedy bývajú tlačení do sexuálneho otroctva), dorazila s pánom Janom a nasťahovala sa do kasární o jedno poschodie pod námorníkov. Povedal o tom vo svojom poslednom telefonáte otcovi.

Zvesti o Janovej novej pozícii sa dostali aj k námorným dôstojníkom, ktorí ho dali v roku 2010 zatknúť. Jeden z nich – major Jason Brezler, urýchlene poslal dôstojníkom na základni Delhi email s príslušnou dokumentáciou, v ktorom ich pred Janom varoval.

Varovaniu nikto nevenoval pozornosť. Približne o dva týždne neskôr jeden zo starších chlapcov žijúcich s Janom, vo veku asi 17 rokov, zobral pušku a zastrelil slobodníka Buckleyho a dvoch ďalších námorníkov.

Otec slobodníka Buckleyho sa dodnes sužuje otázkou, či v zabití jeho syna zohralo rolu sexuálne zneužívanie detí americkými spojencami. “Pokiaľ ide o tých mladých chlapcov, mariňáci ich to nechajú robiť, čo ich vlastne vo veci činí spoluvinných”, hovorí pán Buckley. “Nevedia, že našim mariňákom je z toho zle od žalúdka.” 

Podľa slov jeho právnika, jediný americký príslušník, ktorý bol potrestaný v následnom vyšetrovaní je major Brezler, ktorý poslal email, v ktorom varoval pred Janom. V jednom z vypočúvaní majora Brezlera právnici zastupujúci Námornú Pechotu poukázali na skutočnosť, že informácie o sklone policajného veliteľa k zneužéňívaniu chlapcov mohli byť tajné. Námorná Pechota zahájila proces smerujúci k prepusteniu majora Brezlera.

Vyzerá to tak, že pán Jan sa posunul na miesto s vyššou veliacou právomocou v tej istej provincii. V rozhovore poprel držanie chlapcov ako sexuálnych otrokov ako aj akúkoľvek spojitosť s chlapcom, ktorý zabil troch námorníkov. “Nie, všetko je to nepravda”, povedal Jan. Avšak ľudia ktorí ho poznajú tvrdia že ho naďalej “bolí zub” (eufemizmus ktorým sa v oblasti označuje sexuálne zneužívanie detí).

 

Verzia tohto článku sa objavila v tlačenej podobe New York Times, 21 septembra 2015, na strane A1 pod názvom: “Jednotky Spojených Štátov majú nariadené ignorovať zneužívanie chlapcov afganskými spojencami.”

Zdroj: nytimes.com

Preklad: T.K. InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch